Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 13. Pomsta je sladká...

02.12.2009 (13:30) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1966×

Pomsta je sladká...

Zistila som, že dievčatá žiadny plán nemali a nakupovanie som rázne zatrhla, takže sa pustili do upravovania sa navzájom, ale aj tak všetky skončili pri mne. Esme len sedela a rozprávala sa so mnou, zatiaľ čo sa tie tri na mne vybesnili. Keď som sa dostala k zrkadlu, takmer som sa nespoznala. Lenže to dievčatám zjavne nestačilo. Vtlačili ma späť na stoličku a pobehovali okolo mňa ako splašené. Rosalie sa mi hrala s vlasmi, Alice ma líčila a Debbie len pobehovala a všetko komentovala. A to som si myslela, že nie je zhovorčivá.

Esme sa stále snažila odpútať moju pozornosť od nich a tak sa ma pýtala na každú podrobnosť. Aspoň som nemusela myslieť na to, ako toto asi dopadne. Pustili ma, až keď mi začalo škvŕkať v žalúdku, ale odmietali ma pustiť k zrkadlu. Nevadilo mi to. Ten šok si rada ušetrím.

Alice sa presunula k môjmu šatníku, ktorý už stihla dosť zmeniť. Aby som si ju nevšímala, Esme prešla k chvále môjho domu. Ja som však neodtŕhala oči od vecí vyletujúcich zo skrine. Toto len posilnilo moju túžbu pomstiť sa. Lenže to budem musieť urobiť tak, aby to Alice nevidela. V tom mi v hlave skrsol nápad. Ona Chrisa nevidí, takže ho budem musieť nosiť so sebou...

Škrípala som zubami, keď som zo skrine videla letieť moje obľúbené šaty. Alice si práve podpísala rozsudok smrti! Musím na ňu vymyslieť niečo fakt adekvátne. To mi však dá chvíľu zabrať. Umyla som po sebe misku a hneď ako to Rose spozorovala, usmiala sa na mňa a posadila ma späť do kresla. Takže ešte neskončili? Toto neskončí dobre.

Asi po hodine uznali, že som hotová. K zrkadlu ma však nepustili a Alice sa znova vybrala k skrini. Hádzala ostatným niektoré veci a ony ich začali upravovať - niečo odstrihli, prešili, dokonca odtrhli... Len som tam tak sedela s otvorenými ústami...

Zrazu sa ozvalo klopanie na dvere. Vďaka bohu! Moja záchrana...

Nemala som tušenie, kto by to mohol byť, ale bola som mu vďačná, že ma dostal zo spár tých stylingových poradkýň...

Doslova som sa rozbehla k dverám, ale potkla som sa o koberec a zletela na zem. Toto sa mi už dlho nestalo... Z obývačky sa ozývali čudné pazvuky, ktoré nemali ďaleko od krochkania.

„Veľmi vtipné!” zamrmlala som smerom k obývačke, odkiaľ sa teraz ozýval neskutočný rehot. A to tu nie je Emmett...

Keď som sa došuchtala k dverám, sykla som, aby stíchli. Nepotrebujem, aby sa mi dnu nasúkal ešte niekto. A keď bude počuť tú "zábavu" určite neodolá...

Otvorila som dvere a za nimi stál Jacob. V jednej ruke mal tašku a v druhej Chrisa. A keď ma zbadal, zabudol, ako sa zatvárajú ústa.

„Ahoj. Myslela som, že chceš Chrisa až do zajtra.” usmiala som sa naňho a vzala si Chrisa, ktorý sa za mnou naťahoval. Jacob len stál s priblblým úsmevom. Za toto by som mu mala jednu vraziť.

„Počuj, nemáš ty náhodou niekoho?” opýtala som sa ho nasupene a on sa konečne spamätal.

„Prepáč, ja len... Vyzeráš dobre.” pochvalne zdvihol obočie a usmial sa.

„Vďaka. Mám tu nejaké kolegyne, ktoré sa trochu odtrhli z reťaze.” trochu klamať nezaškodí.

„Aha. Ja by som priniesol Chrisa zajtra, ale mám hliadku a Charlie ide tiež do práce, takže som ho radšej priviezol.” stále sa tak blbo usmieval.

„Ok. Jake nechceš facku, aby si sa spamätal? Alebo zavolám Sarah?” fakt mi to nebolo príjemné. Keby to vidí Edward...

„Prepáč. Radšej už pôjdem...” otočil sa a kráčal k autu, keď si všimol, že má ešte stále v ruke tašku s Chrisovými vecami. Musela som sa smiať, keď sa zahanbene vracal a podával mi ju.

„Maj sa Jake!” rýchlo som zatvorila dvere. Bol zo mňa taký hotový, že si ani nevšimol, že mám dom plný upíriek...

„Tak Esme, tu ho máš.” obrátila som sa na Esme, keď som sa vrátila do obývačky. Všetky okrem Alice sa očarene pozerali na Chrisa v mojich rukách. On tiež skúmal nové tváre a ako prvé sa natiahol k Esme. Podala som jej ho a ona sa a ním začala rozprávať. Ospravedlnila som sa im - šla som Chrisove veci hodiť do práčky. Ony mali o zábavu postarané. Chris putoval z rúk do rúk, kým som mu chystala večeru. Toto bolo akurát preňho. Celá pozornosť sa sústreďuje naňho...

Musela som sa pousmiať nad tým, ako ľahko si ich získal. Dokonca aj Rose k nemu maznavo rozprávala. Tento jej obrat som pripisovala Debbie, ale netušila som, že by ju dieťa mohlo až tak zmeniť. Tiež som netušila, že ma dokážu zmeniť tak, že Jakovi spadne sánka. Dnes sa dejú zaujímavé veci.

Po nakŕmení som Chrisa uložila spať. Lenže našim drahým sa domov ešte nejako neráčilo.

„Bella mohla by som ti niekedy prísť strážiť Chrisa?” spýtala sa ma Debbie a hypnotizovala ma svojimi hlbokými očami. Myslím, že na mňa skúšala svoj dar, ale nič som necítila. Tak či tak by bola moja odpoveď rovnaká.

„Jasné, keď ti to Rose dovolí.” usmiala som sa na ňu a jej pozornosť sa teraz obrátila k Rose.

„Mám snáď na výber? Doma ťa už asi neudržím, takže lepšie keď budeš tu, ako niekde vonku.” usmiala sa Rose a Debbie takmer skákala od radosti.

Ešte chvíľu sme sa bavili, potom však Debbie začala zívať. Tak sa zdvihli, všetky - okrem urazenej Alice - ma vyobjímali a pobrali sa domov. Už aj mne klipkali oči a za tento víkend sa toho udialo veľa, takže som posteľ skutočne potrebovala. Rozmýšľala som, či sa objaví Edward. Keď som prišla zo sprchy do spálne, už sedel na posteli a venoval mi môj obľúbený pokrivený úsmev.

„Kam si sa mi ráno vytratil? Ešte k tomu bez košele!” povedala som, keď som si všimla, že ešte stále leží na zemi aj s niektorými zvyškami mojich vecí.

„Nevedel som, či chceš, aby vedeli, že sme znovu spolu. A bez košele ma videli iba veveričky a vtáčiky. Na tie hádam žiarliť nebudeš.” šibalsky sa na mňa usmial.

„Jasné, že budem! Mal si počkať... Niečo by som ti zohnala. A neviem, prečo by tvoja rodina o nás nemohla vedieť. Teda ak o nás fakt ešte nevedia.”

„No to už asi vedia... Prečo to tu smrdí ako zmoknutý pes?”

„Jake mi priviezol Chrisa. Veci som dala vyprať, ale asi aj Chris "smrdí". Mne voniate všetci. Aj vlci aj upíri... Takže už o smrade radšej pomlč!” usmiala som sa naňho a on ma pobozkal.

„Jasné! Ako len si želáš.”

Ľahla som si a on ma uspával mojou uspávankou. Ako dlho som ju nepočula... Chýbala mi. Uvelebila som sa mu na hrudi a zaspala.

Keď som sa zobudila, Edward už pri mne neležal. Naštvaná som sa postavila a išla ho hľadať. Našla som ho v Chrisovej izbe. Sedel a uprene pozoroval môjho syna. Obzrel sa na mňa a usmial sa. V okamihu ma držal v náručí.

„Čo si to tu robil?” pobozkala som ho na krk.

„Musel som ho vidieť a potom som sa nejako nemohol odtrhnúť. Je po mame.” usmial sa na mňa zbožňujúco. A bolo rozhodnuté. Dnes ma do práce nikto nedostane! Prisala som sa k jeho perám a opájala sa jeho úžasnou vôňou. Zavolám Robovi, že som chorá...

Tak som aj urobila a mohla som sa naplno venovať Edwardovi. Teda až do chvíle, keď sa prebudil Chris. Spolu sme sa naraňajkoval - ja som jedla a Edward kŕmil Chrisa. Boli spolu rozkošný. Stále som si však lámala hlavu, čo s Alice. Edward sa mi ponúkol, že mi pomôže, tak som ho vyslala ako svojho zbeha. Na niečo som prišla a chcela som vedieť ako na to Alice zareaguje.

O desať minút mi volal pobavený Edward.

„Čo sa jej prosím ťa chystáš spraviť? Najprv tu behala po dome a rozbíjala veci a teraz sadla do auta a odišla ako najrýchlejšie vedela.” smial sa mi do telefónu.

„Najprv som plánovala, že Jaspera niekam pozvem, ale to mi nejako nesedelo. Potom mi napadlo, že by mi niečo nedopatrením spadlo na to jej úžasné autíčko.” smiala som sa tiež. Chcela by som vidieť jej výraz.

„Tak to s tým autom ju asi dostalo viac ako posedenie s Jasperom. Zaujímavé...” Edward sa stále chechtal.

„Ale ja som ešte neskončila! O chvíľu sa vidíme.” položila som. Vzala som si Chrisa a podľa pokynov, ktoré mi Edward pred odchodom dal som našla ich dom. Vletela som čo najrýchlejšie dnu.

„Teraz potrebujem tvoju pomoc!” obrátila som sa na Edwarda. On na mňa sprisahanecky žmurkol a vypočul si môj plán. Zadúšal sa od smiechu, ale pustil sa do práce. O pár minút sme mali hotovo, len sme čakali na stuhnutie.

Pozvala som teda Rose a Debbie nakupovať - to Alice tiež naštve.

Z nákupov sme sa vrátili práve včas, aby sme počuli Alicin zúfalý výkrik.

Ďalšia kapitola: To určite nie!

Predchádzajúca kapitola: Alice teš sa!

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 13. Pomsta je sladká...: