Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Last Cat - Epilóg

24.06.2010 (14:45) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2381×

Epilóg 

„Jared! Musíme ísť!“ kričala som od vchodových dverí na svojho úžasne vydareného “bračeka“. Už pár mesiacov žijeme u Cullenovcov. Ani jeden jediný deň som to nemusela ľutovať. Konečne som mala skvelú rodinu. Z počiatku som sa obávala Volturiovcov. Predsa len, môjmu druhu idú po krku. Nakoniec sa však moje obavy ukázali ako neopodstatnené. Rose a Bella nám zaistili dokonalú bezpečnosť. Keďže Rose videla budúcnosť, vedela kedy prídu. Ja a Jared sme sa pobalili a na pár dní sme zmizli. Bella nakoniec použila svoj štít, aby nás Aro nenašiel v žiadnych myšlienkach. Vďaka Edwardovi sme vždy vedeli, či sa dozvedel niečo, čo nemal.

Doteraz sme zažili túto návštevu len raz, teraz je tu druhá. Carlisle mi vysvetlil prečo sú tu tak často: Caius je vlastne jeho biologický otec. Carlisle bol tiež pôvodne poloupír, ale v dospelosti sa zmenil na plnohodnotného upíra. Keď nám to rozprával, z prekvapených tvári členov rodiny som pochopila, že to vedela len Esme a Bella s Emmettom. Teda manželka a deti. Chápala som to, niekedy je proste lepšie niečo držať v tajnosti.

„Jared! Nechaj Claire vydýchnuť!“ zakričala som opäť do poschodia, keď ani za ďalších dvadsať minút nezliezol dole. Preto sme vždy odchádzali minimálne dva dni pred návštevou: nikdy sme sa nevedeli rozlúčiť.

Ruku som si položila na značne vystúpené bruško. No hej, som tehotná. Jasper ma preto nechcel pustiť, ale bohužiaľ, musím odísť hlavne kvôli bezpečiu rodiny. Som si istá, že taký upír ako Caius alebo Aro neodpustí zradu vlastnej rodiny. Marcus mal vždy všetko “na saláme“, takže by sa možno postavil na našu stranu. Ak by sa náhodou rozhodol, že sa nebude nudiť len tak pre nič.

„Jared!“ zakričala som znovu. Už mi vážne dochádza trpezlivosť. To ešte nepočul o tom, že nemá dráždiť tehotné Mačky? To si koleduje o smrť, a to minimálne. Aj keď vážne netuším, ako by som sa vykotúľala na poschodie. Teraz, keď som tehotná, tak som strašne pomalá. Emmett sa mi kvôli tomu rád posmieva a moje pobláznené hormóny si robia so mnou, čo len chcú. Občas sa cítim ako na hojdačke. Raz si dolu, raz si dolu... raz smútok, potom šťastie.

Chcela som zavolať znovu, keď sa konečne objavili na vrchu schodiska. Samozrejme, obaja pekne strapatí. Aspoň na chvíľu by si mohli dať pokoj, potomka už splodili. Síce o tom ešte nikto nevie, len Claire a ja. Ja to viem len preto, že to maličké cítim. Claire čaká na vhodnú príležitosť, a musím s ňou súhlasiť – teraz to vážne nie je vhodné. Volturiovci za dverami, a ako by asi vysvetlila, že je tehotná, keď je oficiálne bez partnera? Asi len veľmi ťažko. Jedine, ak by sa vyhovorila, že je to nepoškvrnené počatie.  

„No, to je dosť, že ideš. Už som si myslela, že si po teba zájdem,“ povedala som čo najvážnejším hlasom, aj keď mi pri pohľade na ich zúbožené zovňajšky šklbalo kútikmi. Zaujímalo by ma, kde zmizol môj podarený snúbenec. No áno, Jasper ma požiadal o ruku. Hneď ako sa narodí dieťatko, sa vezmeme. Esme, Bella, Emma a Rose už zariaďujú svadbu. Claire je mimo kruh, možno sa bude vydávať aj ona. Síce ju Jared oficiálne nepožiadal o ruku, ale je dosť možné, že sa čoskoro vezmú. Jared má v povahe jednať len tak bez uváženia. Preto som často riešila jeho problémy práve ja. On by sa dostal ešte do väčších, než v akých sa nachádzal.  

„Prepáč, Alice. Ja za tvoje hormóny fakt nemôžem,“ povedal dosť nahlas Jared. Bolo mi jasné, čo chce dosiahnuť. Teraz si veľmi rád doberal Jaspera kvôli tomu, že bude otcom. Keby tak vedel, že za pár mesiacov dopadne rovnako. A ja viem niečo, čo nevie ani Claire, budú to dvojičky. Ja budem mať len jedno. A Jared hneď dve. Často som sa pohrávala z myšlienkou, že je to niečo ako satisfakcia.

„Nemal by si sa Jasperovi posmievať, Jared,“ povedala som mu. Nemohla som si pomôcť. Claire na mňa len varovne pozrela, ale ináč sa tvárila, akoby tu ani nebola.

Vchodové dvere sa z ničoho-nič otvorili a dnu vošla celá Cullenovská família. Pomáhajú Esme postaviť môj a Jasperov domček. V tomto dome totiž nie je pre nás dvoch a bábo dostatok miesta. Keby tak vedeli, že tretia línia rodiny sa im rozrastie ešte o dvoch členov, tak by stavali ešte jednu vilu.

Zrazu som pocítila ako ma niekto odzadu objal a ruky mi položil na brucho. Samozrejme, že to bol Jasper. Toto bol totiž jediný spôsob, ako ma mohol objať bez toho, aby ohrozil naše maličké.

„Ako sa máte?“ spýtal sa a pobozkal ma na ucho. Jemne som sa zachichotala – moje hormóny sú naozaj hrozné.

„Jasper, čo keby si ju nechal? Nevidíš, že je hysterická?“ spýtal sa so smiechom v hlase Emm. Keby som nebola tehotná, tak ho asi prehodím cez najbližšie okno.

„Hysterická? Môj milý Emmett, keby som bola hysterická, tak by si radšej utiekol,“ povedala som ironicky a žmurkla na neho. Chvíľu sa tváril ako, že je naštvaný, ale nakoniec sa rozosmial. Aj mne mykalo kútikmi, aj keď som sa nemala čomu smiať.

„Mali by sme ísť, Alice,“ popohnal ma tento krát Jared. Pozrela som sa na neho, ale on sa venoval Claire, opäť. Povzdychla som si, poťapkala Jaspera po ruke a vykrútila sa z jeho objatia.

„Dávaj na vás pozor,“ zašepkal mi ešte Jasper do ucha a potom ma pobozkal na pery. Moje hormóny opäť explodovali a ja som mala pocit, že sa utopím v potokoch sĺz, ktoré sa mi začali kotúľať po tvári. Jasper mi ich len jemne zotieral, ale nič nepovedal. Len ma držal v náručí. Bol taký nežný a pozorný, až som sa rozplakala ešte viac.

„Poď, Alice,“ povedal Jared a zobral moju tašku. Ešte poslednýkrát som pobozkala Jaspera a vyšla som pred dom, kde som nasadla do nášho autíčka. S Jaredom sme sa presťahovali ku Cullenovcom, ale stále spolupracujeme s meničmi z La Push. Jared chodí aj na hliadky, ale ja už nie. V mojom stave sa dokonca nedokážem premeniť na pumu, ani moja nočná podoba nie je to, čo predtým. V poslednom týždni som sa v noci ani nezmenila. Nie, žeby mi to prekážalo. Aspoň si môžem pospať, čo teraz tiež robím často. Keby nevedeli, kto som, tak by si mysleli, že som človek.

Ešte som zamávala celej rodine a Jared už vyrážal. Mali sme malú chatku neďaleko Port Angeles, ktorá bola dosť hlboko v lese, ale bola aj dosť blízko – pre všetky prípady. Moje tehotenstvo je dosť nepredvídateľné. Chráni ma niečo ešte mocnejšie ako upíria koža, takže Carlisle nemohol zistiť, ani v ktorom som mesiaci a či to bude dievčatko alebo chlapček. Niekde v sebe cítim, že to bude dievčatko. Väčšina mačiek totiž boli ženy.

Oprela som sa pohodlnejšie a zavrela som oči, ale nezaspala som. V myšlienkach som sa vracala k tým úžasným mesiacom, ktoré som strávila s Cullenovcami.

„Alice, už sme tu,“ povedal a ja som si uvedomila, že som sa dosť zamyslela. Chatka bola malá: boli tam dve izby, kuchyňa, malá obývačka a kúpeľňa. A to presne stačí. Chata je na konci lesnej cesty, ďaleko v lese, mimo oficiálnej trasy, takže nás tu len tak niekto nenájde. Samozrejme, behom by sme tu boli skôr, ale to len v prípade, že by som nebola tehotná.

„Tak poďme. Dúfam, že sa tu za tie tri dni neunudíme,“ povedal hravo a hrejivo sa usmial. Aj pre toto Jareda tak zbožňujem, vždy sa ma snaží povzbudiť, aj keď sa väčšinou správa ako veľký brat a nie vždy je to príjemné.

Prikývla som a zamierila do svojej izby na poschodí. Jared zobral moju tašku.

„Idem si na chvíľu pospať,“ zamrmlala som, keď som vošla do izby a ľahla si na posteľ. Teraz som si vytvorila taký zvyk, že spím poobede.

Hlava sa mi ani nedotkla vankúša a ja som zaspala.

oOoOoOo

Zobudil ma nejaký nepríjemný pocit. Zistila som, že je už ráno. Nevedela som, čo ma prebudilo, ale cítila som sa nejako čudne. Bola som príšerne spotená, ale pritom som prikrývku odkopala niekam na zem a mala som otvorené okno. Počula som, že z vedľajšej izby sa ozýva hlasné chrápanie – Jared. Čudujem sa, že to s ním Claire vydrží v jednej posteli.

Zrazu mi podbruškom prešla ostrá bolesť, tá ma pôvodne zobudila. Cítila som, že je to tu. Naše dieťatko sa práve pýta na svet a Jasper nemôže prísť – Volturiovci prišli ešte v noci.

„Jared!“ zakričala som priškrteným hlasom, ale úplne zbytočne. Jareda nezobudíte ani keby ste mu pri uchu zatrúbili sirénou. Takže to aj tak budem musieť zvládnuť sama.

Bolesť sa ešte vystupňovala a ja som pevne zovrela zuby, aby som nevykríkla. Keď už to bolo na nevydržanie – a radšej som si priala smrť - stalo sa niečo úžasné. Miestnosťou prešlo ostré fialové svetlo. Cítila som nejaký tlak a potom šteklenie. Neviem, čo sa dialo. Matka mi nikdy nepovedala, ako prichádzajú Mačky na svet.

Z ničoho-nič bolesť pominula a nahradil ho pocit beztiaže. Cítila som sa akási čudne ľahká a keď som pozrela na svoje brucho, zistila som prečo – bolo preč. Chcela som začať plakať a kričať, ale v tom sa mi v náručí objavilo prekrásne malé dievčatko. Malo fialkové oči a medovo-plavé, kučeravé vlásky, presne ako jej otec. Vyzerala ako malá levica. Mala jamky v líčkach a ústočká plné malých, bielych zúbkov.

„Ahoj, maličká. Vitaj na svete,“ povedala som a maličká sa zasmiala svojim zvonivým smiechom. Bol jemnučký ako zvonkohra.

„Kiara,“ povedala som a usmiala sa. Malá sa ešte viac rozosmiala, takže meno sa jej páči. Uznávam, dosť čudné meno, ako z rozprávky. Veď aj je z rozprávky, ale ona naozaj vyzerá ako malé levíča a dokonca sa bude na levicu aj meniť.

„Jared!“ vykríkla som po chvíľke, keď jeho chrápanie konečne utíchlo.

„Čo horí?“ kričal rozospato v izbe. Začala som sa smiať. Teraz sa pýta, či horí?

„Už nie,“ povedala som potichu a tajomne, ale vedela som, že ma určite počul. V momente bol v izbe a vyvaľoval oči na maličkú Kiaru, ktorá medzitým zaspala. Bola taká roztomilá, že to ani nebolo možné. Ale čo by ste čakali, keď je jej otec upír?

„Čo..? A-ako...? Kedy..?“ koktal Jared a snažil sa spamätať. Len som sa znovu rozosmiala.

„Pred chvíľou. Snažila som sa ťa zobudiť, ale sám vieš, že je to takmer nemožné, keď spíš... Zoznám sa s Kiarou, tvojou neterou,“ zašepkala som a usmiala sa na neho.

Chcel asi niečo povedať, keď v tom sa rozvybroval môj mobil. Rýchlo som ho zodvihla, aby nezobudil Kiaru.

„Alice, čo sa deje? Mám taký čudný pocit, že sa niečo deje,“ ozval sa mi do ucha Jasperov nervózny hlas.

„Sme v poriadku, malá už spinká,“ povedala som a malú pohladila po vláskoch. Bola taká podobná otcovi.

„Spinká? Chceš povedať, že sa už narodila?“ spýtal sa neveriacky. Vedela som si živo predstaviť ako vypliešťa oči.

„Kiara sa narodila len pred chvíľkou, škoda, že ju nemôžeš vidieť,“ povedala som ľútostivo.

„Prídem,“ povedal pevným hlasom bez jediného zaváhania.

„Ale nemôžeš... čo Volturiovci...?“

„Poviem, že idem na lov, aj tak som už dlho nebol. Keby niečo, tak mi Rose zavolá. Za pár minút som pri vás,“ povedal a zložil. Rezignovane som si povzdychla a pozrela som na Jareda. Samozrejme, celý rozhovor počul. Len sa usmial a odišiel. Nepochybne nám nechávam chvíľku súkromia.

„Alice!“ ozval sa miestnosťou Jasperov prekvapený výkrik. Pozrela som na Kiaru, ale ona sa len spokojne usmievala a ďalej spinkala. Vyzerala veľmi pokojne, ale zdanie môže klamať. Žiadna Mačka – či už malá, alebo veľká – nie je nikdy pokojná. Jedine zo svojou láskou.

„Sme v poriadku,“ povedala som, keď ma Jasper objal okolo ramien a pobozkal ma na čelo. Aj Kiaru pobozkal na čelo. Veď som hovorila, že sa podobajú.

„Ste také krásne, milujem vás,“ zašepkal mi do ucha a silnejšie nás objal. Takto to mala byť vždy a takto to aj je. Dúfam, že to takto ostane už naveky. Naveky budeme spolu.

»» zhrnutie ««

Tento epilóg by som rada venovala najmä týmto ľuďom: Wolf1701, NoemiVolturiCullen, Lucka2010, SarkaS, blotik a Scherry. Ľudkovia, ďakujem za vaše krásne komentáre a za trpezlivosť s akou ste čakali na pokračovania. Dúfam, že vás tento epilóg nesklamal. Posielam vám veľké objatie a pusu, vaša dojatá ness :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Last Cat - Epilóg: