Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Last Cat - 11. kapitola

16.05.2010 (12:45) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1875×

11. kapitola

Táto chvíľa bola dokonalá, ale asi až príliš. Zrazu sa totiž ozvala rana, ako keď niekto prudko rozrazí dvere a potom sa ozval naštvaný jakot: „Kto sem pustil toho psa?!“

Ajaj a je tu koniec sveta! Jared, utekaj!

ALICE:                                                     

„Mami, upokoj sa, všetko ti vysvetlím,“ započula som jemný hlas Rosaliinej dcéry. Snažila sa o zmiernenie napätia, ale nedarilo sa jej to. Mala by som ísť dolu a pokúsiť sa vysvetliť situáciu s pripútaním sa.

„Pomôž mi, prosím,“ zaprosila som Jaspera, ktorý ma ešte stále zvieral v náručí. Vôbec sa mi odtiaľ nechcelo ísť, ale musela som pomôcť Jaredovi.

„Si si istá, že by si tam mala ísť?“ spýtal sa potichu a zadíval sa mi do očí prosiacim pohľadom. Som si istá, že sa ma snažil ochrániť.

„Musím tam ísť,“ povedala som nekompromisne a posunula sa na lehátku tak, že mi dolu viseli nohy. Jasper si povzdychol a pomohol mi na nohy. Zatočilo sa mi v hlave a ja som sa mierne zapotácala.

„Si v poriadku?“ spýtal sa Jasper, keď ma zachránil pred pádom na zem. Vďačne som sa na neho usmiala.

„Nič mi nie je, len som sa dlho nehýbala,“ povedala som, ale on sa stále mračil. Napokon si povzdychol a vyhupol si ma do náručia. Spočiatku som chcela protestovať, keď som však zacítila teplo jeho náručia, len som sa pohodlne oprela o jeho plece.

Pomaly išiel dolu schodmi a potom zamieril niekam doprava a my sme sa ocitli v nejakej miestnosti, ktorá bola veľmi vkusne zariadená a vyzerala ako obývačka.

Keď sme vošli, prekvapil ma ešte jeden úkaz. Na jedno konci miestnosti stál Jared, ruky rozpažené a z pod jeho ramena vykúkala Claire. Na opačnej strane miestnosti stála v bojovej pozícii prikrčená Rosalie a Emmett ju držal za rameno. Carlisle stále v strede miestnosti a nervóznym pohľadom sledoval raz Jareda a Claire, potom Rosalie a Emmetta.

Zdalo sa akoby si ani jeden nevšimol, že sme prišli.

„Alice?!“ skríkol prekvapene Jared. Takže si nás predsa len niekto všimol.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ma už tichšie Jared, ale stále stál na rovnakom mieste v rovnakej pozícii. Oči však upieral na mňa a Jaspera, teda hlavne na jeho ruky, ktoré ma držali a objímali.

„Som v pohode, len sa mi zatočilo v hlave a Jasper si nedal povedať. Čo sa deje tu?“ spýtala som sa a hlavou pokynula k veľmi komickej situácii, ktorá tu vznikla.

„Vraj čo sa tu deje?! Ten zavšivavený pes s kožuchom plných bĺch a smradu si dovolil pripútať sa k mojej dcére!“ kričala Rosalie a každým slovom sa jej hlas zvyšoval a zvyšoval. Mala som pocit, že čo nevidieť explodujú okná, alebo prídem o ušné bubienky. Tá baba má teda pľúca. Prečo sa neživí ako operná speváčka?

„Akoby za to mohol,“ zašomrala som potichu, ale je jasné, že ma počula. Zavrčala na mňa a som si istá, že keby ju Emmett nedržal, asi by som letela cez stenu a so mnou aj Jasper. Možno by za nami hodila aj ten klavír alebo pohovku.

„A kto iný za to môže? Má sa pripútavať k niekomu zo svojho druhu!“ kričala hystericky Rosalie a mykala sa v Emmettovom objatí. Bolo to však márne. Z Emmettových rúk len tak niečo neunikne.  

„Nevyberáme si ku komu sa pripútame. Je to osud. Keď sa raz k niekomu pripútaš, už s tým nič neurobíš, ani keby si chcel. Musíš byť s tým ku komu sa pripútaš, ak by to tak nebolo, prežíval by si neskutočné muky,“ povedala som vecným hlasom všeobecne rozšírený názor. Samozrejme Jared má na výber, ale to vieme len my dvaja. Aj keby si nevybral Claire, je očividné, že ona si vybrala jeho. A tak s ňou určite zostane a ja im to prajem.

„Tak si to vyskúša!“ vykríkla a už-už sa vymotávala z Emmettovho objatia. Tá si vážne nedá povedať. Ešte nás tu všetkých potrhá na kusy. To si neuvedomuje, že tým najviac utýra Claire?

„Okamžite prestaň! Neuvedomuješ si, že tým najviac ublížiš svojej dcére?!“ vykríkla so na ňu. Nie, ja som nestrácala nervy, ja som už dávno stratila trpezlivosť. Čo však bolo divné je, že Rosalie prestala vrčať a narovnala sa z bojovnej pozície. Dokonca sa začala usmievať! Čo je ruplo v tej upírskej bedni?

„Toto dosvedčuje, že moje slová sú pravdivé, Alice,“ ozval sa potichu Carlisle a zamieril ku mne. Nechápavo som na neho pozerala. Rosalie asi nie je jediná, ktorá bude potrebovať upírskeho cvokára.

„O čom to hovoríš, Carlisle?“ spýtala som sa ho zostra. Uznávam, môj tón asi nebol na mieste, ale bola som vo veľmi zlom rozpoložení. Najradšej by som rozbíjala, a to sa mi veľmi nepodobá. Obyčajne nemávam násilnícke sklony len tak bezdôvodne.

„Táto situácia len potvrdzuje skutočnosť, že ty si princezná a vyvolená,“ povedal vecným hlasom a posadil sa na pohovku, ignorujúc udivené pohľady nás všetkých. Jasper sa posadil oproti Carlislovi a mňa si posadil na kolená.

Významne som sa na neho pozrela. Chvíľu ma pozoroval, no potom si povzdychol a spustil:

„Existuje jedna veľmi stará legenda, podľa ktorej sa raz malo narodiť veľmi výnimočné mláďa z kráľovského rodu. Malo byť výnimočné už na prvý pohľad. Mohlo sa meniť do rôznych podôb. Alice, ty si to mláďa. Všetko tomu nasvedčuje, aj táto situácia,“ povedal a rukou teatrálne ukázal na Rosalie a Emmetta a potom na Claire a Jareda.

„Táto situácia? Čo s tým má spoločné táto situácia?“ spýtala som sa ho celá popletená. Asi mi unikla pointa jeho príbehu.

„Podľa tej legendy malo mať toto vyvolené mláďa určitú nezvyčajnú moc,“ povedal záhadne. Ostatní akoby sa prebrali a posadali si k nám na pohovku a zvedavo sledovali túto situáciu. Správali sa akoby sa nič nestalo. Akoby sa pred chvíľou nechceli pobiť.

„Akú moc?“ nabádala som ho, aby pokračoval, pretože sa k tomu akosi nemal.  

„Podľa legendy by táto bytosť mala mať moc známu ako podriadenie,“ povedal a významne na mňa žmurkol, akoby mi to malo dôjsť. Tak to by chcel asi veľa.

„Mala by som vedieť, čo to je za moc?“ spýtala som sa po chvíľke ticha. Carlisle si povzdychol a pokračoval ďalej: „Podriadenie je veľmi zaujímavá moc. Vďaka nej má bytosť, ktorá ju ovláda možnosť prinúť niekoho urobiť to, čo ona sama chce,“ povedal a opäť sa odmlčal. Už mi to začínalo pekne liezť na zvyšky mojich nervov, ale snažila som sa ovládať.

„Dobre a prečo si myslíš, že mám tu moc?“ spýtala som sa netrpezlivo. Jasper ma objal a snažil sa ma upokojiť pomocou svojej moci, ale mala som pocit, že sa mu to vôbec nedarí.

„Pred chvíľou si prinútila Rose, aby neútočila na Jareda.“ 

Kapitola bola hlavne pre týchto ľudí: Wolf1701, CullenkaM, blotik, Danulienka, lucka2010, anissska a pre Letti, ktorá komentovala na mojom webe. Ešte raz vďaka za komenty, veľmi mi pomohli. Keby som mohla, všetkých vás za to vyobjímam. Takto posielam len virtuálnu pusu :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Last Cat - 11. kapitola :