Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láske sa medze nekladú - Prológ + 1. kapitola

12.04.2010 (19:45) • AlexiAlice • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1083×

Prológ

Bella:

Ok, som normálne dievča... Až na to, že nie som normálna. Volám sa Bella a  som morská panna. Áno, nepochopiteľné, ja viem, nechápem to ani ja sama, ale je to tak. Vie to len moja blízka rodina, čiže rozvedení rodičia Grace a Charlie. Mama býva v San Franciscu a otec v Bella Coone, malý a učupený zapadákov blízko Seattlu. A práve tam sa teraz sťahujem. Už som zbalená, o chvíľu ideme na letisko. Neviem ako to zvládnem,  totiž neznášam Bella Coon a všetko čo sa toho mesta týka. Som zvyknutá žiť tu, v San Franciscu, slnečnom a rušnom meste, ktoré žije 24 hodín denne. Bude to veľká zmena, presťahovať sa do B.C., kde nie je ani poriadne nákupné stredisko. Len dúfam, že si tam nájdem priateľov a nikto nezistí, že som „iná“.

Edward:

Hm. Som na tomto svete už viac ako 100 rokov, a stále som nenašiel tú pravú, pritom som príťažlivý upír – ok, toto je veľmi narcistické - ktorého žerie každá žena. Každý z mojej rodiny už niekoho má. Alice má Jaspera, Rosalie má Emmetta a Carlisle má Esme. Len ja som sám. Mal by som si nájsť moju budúcu manželku. No v tomto meste ma nikto nezaujal... V Bella Coone so svojou rodinou nežijeme dlho, no celkom sa nám tu páči. Je tu slnečno a my máme radi slnko. Áno, od upíra to znie divne, ale my nie sme „tí bežní“ upíry. Slnko nás nespáli, ani sa na ňom netrblieceme. No máme zvláštne schopnosti. Ja čítam myšlienky, Alice vidí budúcnosť a Jasper dokáže ovládať náladu. Práve keď som tu tak rozmýšľal, Alice dostala víziu. Zo zvedavosti som do nej nazrel. Skoro som zletel  z gauča. V Alicinej vízií bolo krásne dievča. Zjavne bolo nové, pretože nastupovalo do školy a navyše, tu som ju nikdy nevidel. Bola iná ako ostatné. Bola... krásna. No Alice vedela, že nakúkam, preto ma upozornila, aby som sa pozeral ďalej. Dievča sa olialo vodou a ja som nechápavo pozeral na jej zúfalý výraz. Zrazu mala namiesto nôh krásnu zlato-hnedú plutvu.

1.kapitola

Práve sme prišli, trčím v mojej novej izbe a rozmýšľam, čo tu budem robiť nasledujúci rok. Cesta bola celkom príjemná, v lietadle som spala, Charlie po mňa prišiel na letisko a autom ma odviezol do môjho nového domova. Pozrela som si počasie na nasledujúci týždeň, našťastie má byť príjemne slnečno. Do školy nastupujem o 3 dni, dúfam, že nebudem musieť podstupovať žiadne oznamovacie manévre, pretože na to teda náladu nemám. Pýtala som sa Charlieho, ktorý robí v tomto malom meste policajta, čo si myslí o tunajších deťoch. Na to mi odpovedal len: „Tss“. Super, keď to budú nejakí nechápaví mazlíčkovia, som odpísaná a o mesiac ma môžu strčiť rovno do blázinca. Už teraz mi chýba hluk rušnej ulice v San Franciscu. To ticho tu je strašné. Charlie ma nechal, nech sa trochu zabývam a urobím si poriadok v izbe. Poriadne som si ju obzrela. Steny boli natreté fialovou farbou, ktorá za ten čas vybledla, pod veľkým oknom so žltými závesmi stál kancelársky stôl so stoličkou a na stole bola lampa s vypálenou žiarovkou. Pri stene trónila posteľ z tmavého dreva pokrytá horou fialových a žltých vankúšov. Na zemi pod ňou ležal žltý koberec. Zistila som, že celá izba je ladená do fialovo-žlta. Aspoň na moje obľúbené farby sa nezabudlo. V duchu som sa pousmiala. Vzápätí som vrhla zúfalý pohľad na kufor ležiaci pri dverách. Ide sa vybaľovať, pomyslela som si a s povzdychom som otvorila kufor.

Tak. Prvý deň v novej škole. Obliekla som si moje obľúbené oblečenie, aby som sa cítila lepšie. Sú to vlastne len tmavomodré rifle a svetlá blúzka s výstrihom a čipkovaným lemom, ale aj tak, pripomína mi to San Francisco a hrejivé lúče slnka. Charlie na mňa zdola kričí, aby som stihla prvý deň. Dostala som od neho nové BMW M3 a dosť ma tým zaskočil, no som rada, že peniaze ktoré som si na auto odkladala, môžem využiť na niečo iné. Zbehla som dolu, na dva razy som zhltla čokoládovú tyčinku, pozdravila som Charlieho a už som sedela v aute.

„Neboj, zvládneš to, nebude to nič strašné, nemôžu ti urobiť vôbec nič, nikto nič nezistí,“ asi takto nejako som sa upokojovala. Pozrela som sa na seba do spätného zrkadla, prechádzala som pohľadom po mojich plavých vlasoch, bledej tvári, zelených očiach a úzkych perách.

„Proste sa len vyhýbaj vode,“ vydýchla som sama pre seba a naštartovala auto. Cesty boli našťastie suché a slnko príjemne hrialo. Otvorila som svoje inštrukcie ako sa dostať do školy, ktoré mi včera večer vyrobil Chalie. Popravde, keby pri ceste nestál veľký panel a na ňom napísané „Stredná škola v Bella Coone“ netrafila by som tam nikdy. Škola pozostávala z piatich malých budov a každá z nich bola označená číslom. Pred hlavnou budovou bolo malé parkovisko a keďže som prišla dosť neskoro, jediné voľné miesto bolo pri striebornom Volve. Zaparkovala som, a vybrala som sa do najbližšej budovy, sprevádzaná nechápavými pohľadmi mojich budúcich spolužiakov. V miestnosti bola zapnutá klimatizácia a za malým pultom stála staršia žena s okrúhlou postavou a s okuliarami na nose.

„Dobrý, som Bella Swan a dnes som po prvý krát v tejto škole,“ začala som.

„Ach, ahoj, všetci sme na tvoj príchod čakali, ukážem ti tvoj rozvrh a mapku školy.“ Super, takže na môj príchod všetci čakali. Už sa teším na tie pohľady, všade kde sa pohnem...

„Tvoja prvá hodina je biológia v budove číslo 4,“ vytrhla ma z mojich úvah, „tu je podpisovací hárok, po každej hodine ho dáš učiteľovi, aby to podpísal a na konci dňa mi ho odovzdáš.“ Vtlačila mi do ruky veľký papier, spolu s mapkou školy.

„Prajem príjemný deň,“ pozdravila.
„Dovidenia,“ a vyšla som z dverí.

Stála som pred hlavnou budovou a očami som hľadala budovu číslo 4. Stála na najodľahlejšej časti dvora. Aby som na prvú hodinu prišla skoro, musela som utekať. Zadychčaná som vletela do triedy práve vo chvíli, keď si profesor sadal.

„Ospravedlňujem sa,“ vydýchla som zo seba.
„Mne to neprekáža, hlavne nezabudnite dýchať, slečna Swanová,“ usmial sa na mňa a trieda vybuchla smiechom. Tohto učiteľa si obľúbim. Prišla som k jeho stolu, podala som mu podpisovací hárok a všetko vysvetlila. Akonáhle sa podpísal, poobzeral sa po triede a povedal: „Jediné voľné miesto je pri pánovi Cullenovi.“ A ukázal na druhú lavicu pri okne, aj na chlapca, ktorý tam sedel. Vzala som si hárok a očami som zablúdila na môjho spolusediaceho. Jeho výzor mi vyrazil dych. Bol neuveriteľne krásny, jeho ostré črty boli také výrazné... Bol bledý s bronzovými vlasmi a... počkať, aké to má oči??... Áno, mal zlaté oči. A práve tieto oči sa na mňa uprene pozerali. Prudko som sa nadýchla a sadla som si na miesto vedľa neho.

„Nepozeraj sa naňho, nepozeraj sa naňho, vnímaj výklad učiteľa...“ šepkala som si pre seba. Aj tak som to urobila. Pozrela som sa naňho. Okamžite som to oľutovala, nemohla som od neho odtrhnúť zrak aj keď som vedela, že musím vyzerať ako úplný debil, keď tu naňho takto vyvaľujem oči. Odvrátil sa ako prvý. Všimla som si, že za tými očami, ktoré sa do mňa vpíjali, sa skrýva niekto, kto vie že som iná ako ostatní ľudia. Posunula som si stoličku úplne na kraj a čakala som na koniec hodiny.

Shrnutí

Autor: AlexiAlice (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láske sa medze nekladú - Prológ + 1. kapitola: