Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska z nebies - 3. kapitola

24.02.2012 (19:00) • DarkPrincess • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1209×

Presne ako som čakala, priťahovala som množstvo zvedavých pohľadov, najmä z boxov plných chlapcov.

Keď som kráčala uličkou pomedzi boxy, všetky oči sa upierali mňa.

Snažila som sa nevšímať si to, tak ako i ten hrozný pach alkoholu a cigariet, ktorý sa vznášal nad celou  miestnosťou.

Prišla som až k barovému pultu a sadla som si na stoličku hneď vedľa Edwarda. Na rozdiel od ostatných mužov v miestnosti sa na mňa ani len raz nepozrel, čo sa naňho vôbec nehodilo.

Ukradomky som sledovala ako si odpíja z nápoja v malom sklenenom poháriku.

Toto je jeho taktika balenia dievčat? Že ich najskôr ignoruje a tvári sa nedostupne? Alebo ho naozaj vôbec nezaujímam? Možno sa mu zdám škaredá… Moje úvahy prerušila až malá čiernovlasá barmanka, ktorá ku mne pricupkala na podpätkoch a spýtala sa:

„Čo si dáš?“

„Uhm... jednu minerálku, prosím,“ odpovedala som jej, na čo sa začala nepríjemne smiať.

„Ak si chcela minerálku, mala si skočiť do supermarketu. Toto nie je škôlka, ale bar. Takže ak si chcela niečo nealkoholické, môžeš hneď odísť.“

„Tak si dám niečo iné,“ nedala som sa odradiť. Pohľadom som pátrala po niečom, čo by som si mohla objednať. Zastavila som sa až na fľaške s nápisom Whisky, ktorá stála pred Edwardom.

„Whisky, prosím,“ povedala som barmanke a tá mi hneď neochotne podala pohár a fľašu s neznámou tekutinou.

Naliala som si ju do pohára a napila som sa. Asi som si dala priveľký glg, pretože ma začalo štípať v hrdle a vyrazilo mi dych, čo spôsobilo, že som zažala kašľať a lapala som po dychu.

V záplave kašľa mi pohár vyletel z ruky a skončil priamo na Edwardovej košeli.

Keď som opäť mohla dýchať, začala som sa mu ospravedlňovať a cítila som, že som celá červená.

„Božemôj, prepáč. To som naozaj nechcela.“ Schytila som do ruky papierovú vreckovku a začala som mu čistiť košeľu, čo však vôbec nepomohlo a mokrý fľak sa len zväčšil.

„Ja som ale nemehlo. Naozaj ma to mrzí.“

„To je v poriadku. Nechaj to tak. V práčovni to operú. A ak nie, nevadí. Mám predsa ďalšie. A okrem toho, košele až tak často nepotrebujem,“ povedal a lišiacky sa na mňa usmial.

Chvíľu mi trvalo, kým mi doplo, čo tým vlastne myslel. Asi som sa tvárila nahnevane, pretože sa prestal usmievať a začal sa tváriť vážne. Odkašľal si a potom povedal:

„Mimochodom, som Edward. Edward Cullen.“

„Ja som Bella.“

„Bella aká?“ opýtal sa.

„Bella Swanová,“ spresnila som.

„Si tu nová?“ spýtal sa.

„No áno. V tomto bare som ešte nebola.“

„Ja som nemyslel tento bar. Mal som na mysli Londýn,“ povedal a zasmial sa. Cítila som, že sa mi do tváre hrnie horúčava a musela som byť poriadne červená. Opäť. Ja som ale hlúpa. Musí si myslieť, že som úplný idiot.

„Vlastne áno. Som tu aj so sestrou na prázdninách u známych,“ vykoktala som rýchlo. „Prečo sa pýtaš?“

„Len tak. Ešte som ťa tu nevidel. To by som si bol pamätal,“ povedal a opäť sa uškrnul. „A ako dlho sa tu plánujete zdržať?“

„Ešte nevieme. Tak dva alebo tri týždne,“ dopovedala som mu a vlastne som mu ani nijako neklamala. Budeme tu len tak dlho, kým z neho nebude poslušný chlapec. Až vtedy som si uvedomila, že to môže trvať aj mesiace.

„To je super. Budeš mať kopu času spoznať nových ľudí. A chlapcov,“ dodal.

„No asi áno. Ale ja vzťahy nejako nevyhľadávam. Som skôr samotárka. A prevá láska príde až keď budem pripravená.“

„Páni. Nevyzerala si ako romantický typ dievčaťa, ktoré čaká na svojho princa na bielom koni. Ja na tieto rozprávky neverím. Pravá láska. Osud a tak ďalej. Sú to hlúposti,“ povedal a to ma urazilo.

Prečo neverí na pravú lásku? Každý ju predsa raz nájde. Ale čo mu to budem vysvetľovať. Veď jemu ide o jedno. O sex. Ale on si to raz uvedomí. Raz, keď sa naozaj do niekoho zaľúbi.

„Bella!“

„Áno?“

„Si úplne mimo. Vôbec ma nepočúvaš. Pýtal som sa, či budeš ešte piť tú whisky. Pretože to vyzeralo, že ti vyrazila dych. Chvíľu som si myslel, že budem volať záchranku,“ zasmial sa.

„Asi nie. Môžeš si ju zobrať.“

„Ďakujem“ povedal a začal sa hrabať v čiernej koženej pracovnej taške, ktorá ležala na zemi.

„Tu máš,“ povedal a hodil mi fľašku minerálky. „Tuším si chcela minerálku. Či nie?“

„Áno, ale...“

„Zober si ju. Na výmenu.“

„Ďakujem, ale...“

„Bella! Ber ju. A už nekecaj. Ja som z nej ešte nepil, ak sa toho bojíš.“

„Nie. To som nemyslela,“ povedala som a opäť som bola červená.

„Tak v čom je problém? Ja som ju predsa neotrávil.“

„Dobre, zoberiem si ju.“ Musela som uznať, že vyhral.

Keď som sa napila, víťazoslávne sa na mňa usmial. Odvrátila som pohľad a tiež som sa usmiala.

Chvíľu bolo ticho a ja som sledovala ľudí na parkete. Práve hrala nejaká rocková hudba a ľudia tam pojašene skákali.

Edward si všimol môj pohľad.

„Chceš si zatancovať?“ spýtal sa.

„Ani nie, ďakujem. Ja veľmi netancujem,“ povedala som rýchlo.

„Ale no tak. Bude to zábava,“ presviedčal ma.

„Naozaj nejdem,“ povedala som ešte raz, no on ma už ťahal smerom k parketu. Predierali sme sa davom ľudí, až sme konečne našli miesto, kde sa dalo aspoň trochu hýbať.

Hudba skončila a ako naschvál začala hrať pomalá skladba. Ľudia na parkete okamžite vytvorili dvojice a ladne sa pohybovali v rytme hudby.

Pozrela som sa na Edwarda. On len mykol plecami, uškrnul sa a podal mi ruku.

Chvíľu som váhala, no potom som sa jej chytila a Edward si ma privinul k sebe.

No a čo. Je to len jeden tanec. Edward sa na mňa pozrel. Jeho tvár bola len kúsok od mojej. Cítila som jeho chladný dych. Pozrel sa mi do očí, no ja som okamžite odvrátila pohľad.

Opäť sa uškrnul, no nič nepovedal. Ďalej sme tancovali a ani som si neuvedomila, že hrá už tretí slaďák. Cítila som sa príjemne. Takmer až bezpečne. Tejto myšlienky som sa zľakla a zazmätkovala som. Rýchlo som sa od neho odtrhla a nechtiac som mu opätkom stúpila na nohu. Edward zastonal od bolesti.

„Prepáč. To som nechcela,“ ospravedlnila som sa a rozbehla som sa pre veci, položené na stoličke pri barovom pulte.

Edward sa predieral za mnou. Dobehol ma až keď som sa chystala na odchod.

„Bella, počkaj! Čo sa stalo? Urobil som niečo zlé?“

„Nie. Nič si neurobil. Ja len... sľúbila som sestre, že sa nezdržím dlho. A už je skoro jedenásť. Musím ísť. Ahoj,“ povedala som a chcela som odísť.

„Odveziem ťa,“ navrhol. Už som takmer súhlasila, keď som si spomenula, čo mi hovorila Lucy. Za žiadnu cenu s ním nesmiem byť sama. Zopakovala mi to najmenej stokrát.

„Nie. To nie je nutné. Zavolám si taxík. Ale aj tak ďakujem,“ odmietla som.

„Si si istá, že ťa nemám odviezť?“

„Áno.“

„Tak dobre. Maj sa,“ povedal.

Vyšla som von a zavolala som si taxík. Prišiel takmer okamžite. Nastúpila som dnu a zabuchla som za sebou dvere. Cez opršané okno som uvidela Edwarda stojaceho na chodníku. Usmial sa a zakýval mi. No v jeho očiach sa zračil smútok a sklamanie. Ako keď malý chlapec nedostane na Vianoce hračku, ktorú tak veľmi chcel. Bolo mi ho ľúto. Dnes sa môj pohľad na neho zmenil. Nie je tým, kým mal byť podľa Luciinej knihy. Lovec žien a lámač sŕdc. To je len jeho obal. Ale vo vnútri je iný. Stále je v ňom niečo dobré. A ja to dostanem na povrch.

Taxikár sa na mňa otočil a spýtal sa: „Kam to bude, slečna?“

„Na dvadsiatu ôsmu, prosím.“

Auto sa začalo pomaly hýbať a o chvíľu som Edwarda úplne stratila z dohľadu.

Autor: DarkPrincess, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska z nebies - 3. kapitola: