Zomrie alebo ešte tu s nami pobudne? Bella vidí svetlo, pustí ju Boh ďalej alebo ju pošle naspäť, dožiť si svoj život? PS: Chcem Vám poďakovať za komentáre, dodávajú mi chuť písať. Prajem príjemné čítanie. →Lenuskaemm←
15.02.2012 (07:45) • lenuskaemm • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1668×
leluš - Aj ja by som ho najradšej zabila, ale nuž musí to tam byť. Ďakujem za komentár.
kikuska - Neni zač. Alice by to svojmu drahému bratčekovi nespravila. O čom by bola poviedka keby zabijem Bellu, veď ona je tam hlavná. Keby ju zabijem, tak to môžem rovno celé zbaliť. Jake je pre teba výnimočne zlatý? Fú, čo sa ja ešte nedozviem? Keď tak nenávidíš Jacoba, som si istá, že Sesterská láska bude pre teba ako stvorená.
BellaSwanCullen8 - Neboj, Bella sa z toho dostane, ona je silné žieňa. Viem, aj ja sa na neho hnevám, ale niekto nám nervičky robiť musí. Ďakujem, čo chvíľa budem ako rybička. A ďakujem za komentík.
marcela - Neni začarovaný, proste je sukničkár, ale povedzte, ktorý chlap sa neobzerá za druhými? Ani jeden, všetci sú takí istí. Ďakujem za chválu.
AngieCullen - Ďakujem za smajlov. ☻
Bella:
Videla som svetlo, bolo také žiarivé. Bolo také nádherné, vyzeralo ako nebo z mojich snov, presne takto som si predstavovala nebo, keď som bola malá. Bolo také žiarivé, až som plakala. Bola to dlhá chodba a na konci tej chodby niekto stál, mal vystreté ruky. Vyzeral, ako keby ma volal k sebe.
Odhodlala som sa a spravila som prvý krok, pomaly druhý, tretí, podlamovali sa mi kolená, ale kráčala som stále ďalej a ďalej, niečo mi našepkávalo choď, a ja som kráčala ďalej a ďalej. Podišla som bližšie a uvidela som jeho dokonale krásnu tvár, bol to Boh, asi si ma povolal a chce, aby som už odišla zo Zeme, aby som žila život s ním, v nebi, alebo ma chce potrestať a pošle ma do pekla.
„Bože,“ vyslovila som a padla som na kolená.
„Isabella, postav sa!“ povedal tichým sladkým hlasom. Poslúchla som a vstala som na nohy.
„Isabella, ešte nie si pripravená, vráť sa späť! Tvoj život nekončí, máš rodinu, priateľov, ľudí, ktorí ťa potrebujú! Bella, vráť sa späť. Zatiaľ patríš tam,“ povedal.
„Nie, nechcem sa vrátiť!“ odpovedala som.
„Musíš, Bella, teraz trpíš, ale príde aj šťastie, pošlem ti ho. Nechcem, aby si trpela, Bella, sú to skúšky, musíš to pochopiť. Vráť sa!“ skríkol, ale nevyzeralo to ako kričanie, vyzeralo to ako tiché rozprávanie.
Poslúchla som, obrátila som sa na pätách a kráčala som dlhým tunelom späť, späť na to hrozné miesto. Nechcem sa tam vrátiť, ale musím, Boh to tak chce. Praje si, aby som zostala na Zemi, ešte ma nepotrebuje. Pri konci tunela som sa zastavila, obzrela som sa, či tam ešte stojí a pozerá sa. Bol tam, stál tam s rozpaženými rukami, začal mi kývať. Odkývala som mu.
Prebrala som sa v nemocnici, ležala som na posteli, okolo mňa pobehovali doktori, sestričky. Nado mnou sa skláňal doktor, v rukách držal tie prístroje, keď niekto zomiera. Žehličky, presne tie, áno, tak sa volali. Vracali ma späť, nechceli, aby som zomrela, chceli mi zachrániť život.
„Je to zázrak. Žije, ona žije!“ kričal doktor.
„Prebrala sa,“ povedala sestrička.
******
O týždeň neskôr.
Bella:
Mama mi povedala, že dnes príde pre mňa. Prepustia ma, idem domov, konečne idem domov. Ruky mám stále obviazané, včera mi dali poslednú infúziu. Konečne idem domov!
„Ahoj, zlatko!“ pozdravila ma mama.
„Ahoj, mami!“ odzdravila som.
„Bella, zlatko, si pobalená? Môžem si ťa odviesť?“ spýtala sa. Prikývla som k súhlasu. Stále som nemala síl rozprávať.
Dom sa za ten mesiac nezmenil, všetko bolo tak, ako som nechala. Moja izba bola rozhádzaná, po zemi sa povaľovalo oblečenie, knihy som od nervov po strate toho, koho som najviac milovala a aj milujem, pohádzala po celej izbe. Nikdy nezabudnem na chvíle strávené s ním, milujem ho. Ublížil mi, ale ja som mu už odpustila. Neviem, ako zvládzem chvíľu, keď sa s ním znovu stretnem v škole, ale viem jedno, musím byť silná, pretože moja rodina ma potrebuje.
„Bella, pobaľ si veci, zajtra odchádzame,“ zakričala na mňa mama z kuchyne. Pribehla som do kuchyne.
„Ako odchádzame?“ spýtala som sa, ničomu som nerozumela. Ja nechcem odísť, neodídem. Chcem tu zostať, musím ho vidieť, milujem ho. A na viac tu mám priateľov, ocka, nemôžem odísť. Nemôžem!
„Do Jacksonvillu. Podala som ti tam prihlášku na školu a prijali ťa! Normálne pokračuješ. A tu sme ťa zo školy odhlásili,“ povedala tichým hlasom.
„Ako ste mohli, prečo ste to urobili? Ja nikam nejdem! Zostávam tu, chcem byť tu! Mám tu všetko, domov, rodinu, ocka a hlavne priateľov. Mám tu všetko, čo potrebujem, nikam nejdem! Zostaň tu, mami, ale mňa rozhodne nikam nedostaneš!“ vykríkla som.
„Isabella, bude to pre tvoje dobro, nájdeš si nových priateľov. Začneš odznova!“
„Nie, ja nechcem začať odznova! Stačia mi moji starí priatelia.“
„Bella, zlatko. Musíš sa vyspať, si unavená. Zajtra sa porozprávame.“ Vtisla mi bozk na líce a bez slova odišla do obývačky.
Šla som si ľahnúť. Vedela som, že nikam nechcem ísť, potrebujem ho vidieť, počuť. A čo kamaráti? Nesmiem ich tu nechať, keby odídem bez rozlúčenia, bolo by to ako keby som utekala. Nesmiem. Musím tu zostať, nikam nejdem! Mám to tu rada a neodídem len kvôli tomu, že ma nejaký grázel pustil k vode, to rozhodne nie! A Jacob, môj jediný ozajstný priateľ. Nemôžem ho opustiť, tu mám svoju rodinu, priateľov. Slzy sa mi valili ako lavína, zaborila som sa do vankúšov a ani neviem, ako som zaspala.
Autor: lenuskaemm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 9. kapitola:
Čo ti rúbe? To nie je pravda, že Jacoba nenávidím, len ho nemám rada. No a poviem ti, Lenuš, ten nápad s Bohom ma dostal. Ale podarená kapitola. Teším sa na ďalšiu.
uf som rada že sa Bella z toho dostala:D krásne
Och ďakujem. Niekedy sa žiaľ nevie vyjadriť, ale len nemám veľa času na nejaký ten komentík.
Měla jsem to přečtený nějak moc rychle.Krásný.Spočítá to Edwardovi,nebo mu odpustí???Nevím,co bych si přála víc.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!