Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 31. kapitola

18.04.2012 (18:15) • lenuskaemm • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1701×

Bella:

Dnes som sa sťahovala, Edward pre mňa prišiel. Všetko vyzeralo dokonale. Už len to, že som bola znovu s ním, že som mala dcéru a že som sa konečne sťahovala ku Cullenovcom.

Sedela som v aute vedľa Edwarda. Nežne ma chytil za koleno a pohladil.

„Jasné, že sa teším,“ šepla som. Pozerala som sa na cestu, touto cestou sme nešli nikdy. Tá cesta neviedla ku Cullenovcom.

V tom sa pred ním niekto mihol. Postavil sa oproti. Nie, to nemôže byť pravda. Nie, to nie je on. Nie je to on. Je to on! Vidím dobre? Zaostrila som. Rozbehla som sa, utekala som, ako som len vládala.

„Bella,“ šepol a pobozkal ma na vlasy. Nemôžem uveriť. Obzrela som sa. Edward tam stál s úsmevom na tvári. To on? Nie, oni sa nikdy nemali radi.

„Ahoj,“ šepla som. Bola som zarazená. Daniel, konečne som ho videla. Pokúšala som sa s ním skontaktovať, ale nikdy sa mi to nepodarilo. Nikdy. Štyri roky neistoty.

„Odpusť mi, prosím, prepáč. Viem, že som ti ublížila.“ Odtiahla som sa a pozrela som sa mu do tváre. Nijako sa nezmenil, stále to bol ten Daniel, akého som poznala. Ten úžasný Daniel, ktorý ma dostal z depresie a plaču.

„Bella, ja už som ti dávno odpustil. Pradávno. Veď vieš, ako ťa mám rád.“

„Ďakujem. Ale... Ale ako si sa sem dostal?“

„Edward mi povedal, že by si ma veľmi rada videla.“

„Daniel, ani nevieš ako. Ani nevieš, ako som ťa chcela vidieť. Ako som po tom túžila, stále som na teba myslela. Vedela som, že ma nenávidíš za to, čo som spravila. Ale ja som...“

„Bella, nič nehovor. Ja som ti odpustil. A som šťastný, že si šťastná. Čo bolo, bolo. Chcem ti niekoho predstaviť.“ Koho? Žeby si našiel priateľku?

V tom z domu vyšla blondínka s bábätkom na rukách. Pozrela som sa, kde je Edward, stál za mnou. Ani som si nevšimla, kedy prišiel.

„Teší ma, ja som Bella.“ Pohladila som chlapčeka po líčku, bol nádherný.

Šli sme do domu, rozprávali sme sa spolu o všetkom. Porozprávali mi, ako sa spoznali. Proste všetko. Bolo mi s nimi úžasne. Vivian bola úžasná žena pre Daniela. Bola to blondínka s modrými očami a hlavne s úžasným srdcom. Bola krásna, milá a proste úžasná. Ale bolo mi čudné, že sa presťahovali práve sem. Rozprávali sme sa asi štyri hodiny. Dom mali krásne zariadený. V obývačke bol veľký televízor. Bol zariadený luxusne a podľa môjho vkusu. S Vivian sme mali taký istý vkus. Bol krásny a jednoduchý. Žiadne prečačkanie. Ako sa hovorí: V jednoduchosti sa skrýva krása.

„Tak mi už pôjdeme,“ povedal Daniel. „Dúfam, že sa uvidíme častejšie. Bývame neďaleko,“ povedal. Ako pôjdu? Toto nie je ich dom? A koho teda? Kam ma to Edward doniesol? Je to zvláštne

„Toto nie je váš dom?“ spýtala som sa. Bola som zarazená. Od začiatku som si myslela, že je to ich dom.

„Bella, zlatko. Toto je náš dom. Kúpil som ho pre teba.“ V tom ma zamrazilo. Tento krásny dom. Je náš? Budeme v ňom bývať my? Poobzerala som sa, ničomu som nechápala.

„Milujem ťa,“ šepla som.

Dom bol veľký. Mal obývačku s veľkým televízorom, hnedou sedačkou a malým pekným stolíkom. Spálňu s veľkou posteľou, obrovskými okenicami a so skriňou pri dverách. V dome sa nachádzali dve detské izby, v ktorých bolo plno hračiek. Dve kúpeľne, jedna na prízemí pri kuchyni a v obývačke a druhá na poschodí. Na poschodí sa nachádzala aj veľká knižnica, v ktorej bolo plno kníh.

„Edward, som taká šťastná.“

V tom ma chytil na ruky a odniesol ma do spálne. Pomaly ma položil na posteľ a začal ma nežne bozkávať. Jeho dotyky boli chladné a pery vlhké.

„Lebo som vedel, že budeš šťastná.“ Mal pravdu, vedel, že mám Daniela veľmi rada. Myslela som si, že mi neodpustil, vedela som, že ma v hĺbke srdca nenávidí za to, čo som spravila, ale tie slová  čo mi povedal: „Ja už som ti dávno odpustil. Pradávno. Veď vieš, ako ťa mám rád.“ 

Keď som si na to spomenula, do očí sa mi tlačili slzy, bola som za to šťastná. Boli to malé slzy šťastia, konečne som sa k nemu dopátrala. Chcela som sa s ním skontaktovať štyri roky a konečne sa to podarilo, a to kvôli Edwardovi.

„Čo keby sme ich pozvali na našu svadbu za svedkov?“ V tom mi srdce išlo vyskočiť z hrude. Spečatila by som svoju svadbu pred očami Daniela - ako svedka? Nie, to nemôžeme.

„Edward, vyzeralo by to ponižujúco. Veď vieš, ako si ma vtedy uniesol.“

„Bella, ja som sa s ním o tom bavil. Povedal, že keď budeš súhlasiť, tak pôjde veľmi rád za svedka.“ On súhlasil, vážne súhlasil. Len som prikývla a zahľadela som sa do steny. „Bella, ale ak nechceš nemusí.“

„Nie, chcem,“ šepla som. „Edward, ale...“ pokračovala som.

„Mohla by ísť za druhého svedka Sara?“ povedala som.

„Veľmi by som chcela, aby šla ona, mám ju veľmi rada a hrozne mi pomohla,“ pokračovala som.
„Jasné, že môže,“ šepol a nežne ma pobozkal na pery.

Autor: lenuskaemm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 31. kapitola: