Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 22. kapitola

25.03.2012 (07:30) • lenuskaemm • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1600×

Bella:

Sedela som v taxíku na ceste na letisko. Šla som počkať Daniela, mal k nám pricestovať už dnes. Bol to výnimočný deň, tešila som sa naň, ale zároveň som bola smutná, pretože Edward si bude držať odstup. Jeho provokovanie milujem, ale musím hrať tvrdú! Ten fagan si nesmie myslieť, že mu všetko prejde a že my ženy sme holúbätká! Nie! My ženy sme iné, nenecháme si skákať po hlave!

Taxík pristál na letisku, vystúpila som a kráčala som k letiskovej hale, kde mal na mňa čakať Daniel. Mala som taký dobrý pocit, moje srdce bilo, mala som sa stretnúť s človekom, ktorý je úžasný. Dostal ma z toho šialenstva, pomohol mi dostať sa z rozchodu. Veľmi mi pomohol a ja som mu za to vďačná. Veľmi.

Pozrela som sa na tabuľu. Jeho lietadlo už pristálo, takže musel byť niekde naokolo. Vtom ma niekto objal a vtisol mi pusu na ucho.
„Stále ťa milujem,“ pošepol.

„Prestaň, Daniel,“ povedala som. Bože, je taký romantický. Ale vtom mi to doklaplo. Nebol to Daniel, bol to Edward. Daniel by povedal milujem ťa a nie stále ťa milujem. Som taká hlúpa. Otočila som sa a vlepila mi facku. Vtom som zbadala Daniela! Konečne.

Rozbehla som sa k nemu. Hodila som sa mu okolo krku.

„Konečne, tak som sa tešila. Ďakujem, že si prišiel.“ Silno som ho objala a on mi objatie opätoval, pobozkal ma na vlasy tak jemne, ale nebolo to ako Edward. Edward to robil inak! Bol nežnejší, romantickejší a vášnivejší. Proste in. Edwardovi sa nič nevyrovná, ale stop s Edwardom, teraz je tu Daniel!

Edward:

Stál som tam ako onemený, ani sa neotočila. Som taký hlupák, ako som ju mohol vtedy opustiť? Bolo to to najkrajšie, čo som mal a aj to som stratil! Bolo mi hrozne, chcel som plakať, ale veľkí chlapci neplačú.

Objímala ho tam, ale chápal som ju. Ten chlapec je ten, kto jej pomohol, keď som ja ušiel s tou kravou Emmou. Stál pri nej. Mal ju rád a stále ju má rád. Ale ja nemôžem dovoliť, aby mi nejaký fagan prebral to najkrajšie, čo v živote mám. Nie je moja, ale bude! Sľubujem!

V tejto chvíli som po nej zatúžil ako nikdy, chcel som cítiť jej vôňu, chcel som ju mať pri sebe. Potreboval som jej pohladiť jej krásne hnedé vlasy, pozrieť sa jej do jej veľkých gaštanových očí.

Ak mi ju ten fagan preberie, prisahám na svoj život, že ho odstrelím. Ona a moja dcérka je to najkrajšie, čo na tomto svete mám a nesmiem to stratiť!

Daniel:

Privítala ma tak krásne. Je úžasná a mám ju strašne rád. Zobrala ma k sebe domov. Predstavila mi malú Renesmee, Charlieho. Bola to dokonalá rodina, krásna. Malá Renesmee bola taká krásna, malá a nežná. Bol to dar z neba. Len spinkala a usmievala sa. Plač snáď ani nepoznala.

Sedel som v kuchyni a rozprával sa s mojou bývalou susedou. Vtom niekto zazvonil.

„Niekoho čakáte?“ spýtal som sa.
„Nie, idem otvoriť,“ povedala.
„Nechajte tak, ja pôjdem.“ Postavil som sa zo stoličky a vybral som sa ku dverám.

Otvoril som dvere, stál v nich muž.
„Ahoj, ty si asi Daniel. Teší ma,“ povedal a potriasol mi rukou.
„A ty si?“ spýtal som sa.

„Edward, Bellin nastavajúci, teší ma.“
„Aha, aj mňa teší.“

„Zavoláš mi, prosím, moju lásku?“ spýtal sa. K Belle sa dokonale hodil, bol to fešák, hnedé vlasy, zelené oči. Dokonalé črty tváre. Pravdepodobne to bol otec malej Renesmee, a že po kom je to dievčatko také krásne? Obaja rodičia sú dokonalí.

„Idem po ňu.“ Zavolal som Bellu k dverám.

„Tak tu ju máš,“ povedal som.

„Edward, čo tu chceš?“ spýtala sa. Čudoval som sa, toto nevyzeralo na chodenie, ani na nič podobné. Bolo to chladné.
„Ahoj, láska,“ povedal a vtisol jej bozk na pery. Bella sa neubránila a vlepila mu facku.
„A-a-ako sa opovažuješ?“ vykoktala.
„Prepáč, chápem. Musíš o mne porozprávať Danielovi.“
„Vypadni! Už aj!“ Vtiahla ma dnu a surovo zabuchla dvere.

Bella:

„Daniel, nie je to tak, ako to vyzeralo. Ja s ním nechodím, chodila som s ním a mám s ním Renesmee, ale je to koniec. Je to minulosť. Stále ma provokuje a prenasleduje,“ povedala som.

„Ja ťa chápem, Bella.“ Nechcela som takéto privítanie. Edward všetko pokazí! Je to minulosť! Nesmiem sa zdržiavať minulosťou, musím žiť prítomnosťou a veriť v krásnu budúcnosť.

Môj život sa stále mení. Raz som hore a raz dolu. Ale hlavné je, že mám dcérku, rodinu a priateľov, viac si ani priať nemôžem.

Ďakujem za komentáre. A chcem Vám povedať, že s Edwardovým provokovaním ani zďaleka nekončím. :) Dúfam, že Vám to neprekáža. :)

Autor: lenuskaemm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 22. kapitola: