Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 2. kapitola

18.10.2011 (08:30) • lenuskaemm • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1770×

Ráno som vstala, keď Charlie odchádzal do práce. Mala som kopu času, bolo len päť ráno. Už sa mi nechcelo spať, keďže som mala ešte čas, tak som zapla počítač a pozrela som si maily. Našla som si mail od Jacoba.

Ahoj, kedy sa stretneme?

Rozhodla som sa, že mu neodpíšem, ale dohodnem sa s ním v škole. Iný mail som nemala. Tak som vypla počítač a išla som si ešte ľahnúť.

Premýšľala som nad tým, čo sa mi snívalo dnes v noci. Ten sen bol čudný, ale vyzeral ako reálny. Bol o novom dievčati, ktoré prišlo na našu školu. Bol taký živý.

Bolo už dosť hodín, tak som sa išla osprchovať. Keď som sa umyla, vošla som naspäť do mojej izby, zobrala som si tašku a zišla som do kuchyne. Spravila som si toasty, myslela som na to, že by som mohla zavolať Jakovi, a spýtať sa ho, kedy sa teda stretneme.

Keď som dojedla toasty, pustila som sa do umývania riadu, bolo ho kopcom. Bolo na čase umyť ho. Mala som ešte čas, a tak som sa rozhodla, že zavolám Jacobovi. Vytočila som jeho číslo a čakala pokiaľ nezodvihne.

„Ahoj, Bells," ozval sa Jacob.

„Ahoj, Jake," pozdravila som ho.

„Ako sa máš?" spýtal sa šťastným hlasom. Je taký milý.

„Fajn. A čo ty?" spýtala som sa ho aj ja.

„Fajn, kedy sa stretneme, Bells?" spýtal sa tým jeho detským hláskom.

„Neviem, kedy by si chcel?" opýtala som sa ho.

„Mohla by si dnes prísť aj s Charliem?" spýtal sa. To by bolo fajn, kebyže sa už stretnem s Jakom, už som u nich dávno nebola, bolo by to fajn.

„To by bolo fajn," odpovedala som nadšene. Strašne sa teším, že ich pôjdeme konečne navštíviť.

„Môj otec sa zabaví s Charliem a my dvaja si niečo nájdeme. Môže byť, Bells?" opýtal sa šťastne.

„Jasné, už sa neviem dočkať," odpovedala som. Neviem sa dočkať na poobedie. Edwardovi o tom radšej ani nepoviem, zase by len vyvádzal.

„Teším sa na teba, Bells," odpovedal nadšene.

„Aj ja sa teším, Jake. Musím už ísť, tak poobede," rozlúčila som sa.

„Ahoj," pozdravil a zložil.

Edward už čoskoro príde, tak som sa vybrala na chodbu, obula som si moje pohodlné botasky, obliekla som si čierny sveter, zobrala som si z kúta tašku a vyšla som pred dom.

Zobrala som z vešiaka kľúče a zamkla som. Zatrúbilo za mnou auto, bol to Edward.

„Ahoj, zlatko," pozdravil ma Edward, keď som vošla do auta.

„Ahoj, Edward," odzdravila som ho. Natiahol sa ku mne a pobozkal ma. Túžila som, aby táto chvíľa trvala večne. Naštartoval a hneď aj vyrazil na cestu.

„Ako si spala?" spýtal sa.

„Fajn, sníval sa mi čudný sen, bol ako živý," povedala som.

„Vážne? Aspoň sa ti nesnívalo nič zlé," odpovedal.

„No, to je fajn," povedala som. Je taký milý.

Ani som si nestihla uvedomiť a už sme parkovali pred našou úžasnou školou. Edward vystúpil z auta a šiel mi otvoriť dvere, vystúpila som a on ma chytil okolo pásu. Bol to dobrý pocit cítiť jeho ľadovú ruku na mojom tele. Išli sme smerom ku škole.

„Bella, počkaj!"  zakričal na mňa niekto. Tak som sa otočila, bol to Jake.

„Ahoj, Bells. Chcel som sa spýtať, či platí ten dnešok?" opýtal sa. Opýtal sa pred Edwardom, čo som nechcela, aby sa to dozvedel.

„Čo či platí?" spýtal sa Edward.

„Jasné, platí to," odpovedala som Jacobovi, Edwarda som ignorovala.

„Čo či platí? Bella, čo má platiť?" opýtal sa rozhnevane Edward.

„Nič, to je jedno, Edward," povedala som.

„Dobre, tak ja idem. Ahoj, Bells, tak sa stretneme u nás," povedal Jacob.

„Nikam nejdeš!" zahučal za ním Edward a už sa za ním hrnul.

„Povedal som ti, aby si dal Belle pokoj!" zahučal na Jacoba Edward, myslela som si, že ho v tom momente
zabijem.

Slzy sa mi hrnuli do očí. Slzy sa mi liali z očí ako fontána. Utiekla som od nich do školy, nedokázala som sa pozerať na to, ako môj frajer hučí na môjho najlepšieho kamaráta. Utekala som do školy, Edward sa rozbehol za mnou. Utiekla som rovno do triedy, ani som nešla ku skrinke. Utrela som si slzy, ktoré sa mi valili z očí ako lavína.

„Bella, prečo plačeš?" opýtal sa Mike.

„Neplačem," zaklamala som mu. Išlo mi srdce roztrhnúť, keď som si predstavila, ako sa tí dvaja hádajú, ako
zmyslov zbavení. Chcelo sa mi ešte viac plakať.

„Nie som slepý, Bella!" povedal.

„Nechaj to tak," povedala som.

„Ako chceš, keby niečo, povedz," povedal Mike.

„Dobre, ďakujem," odpovedala som a on si odišiel sadnúť na svoje miesto.

Edward vošiel do triedy a hrnul sa k mojej lavici.

„Prepáč," povedal, akoby ho to mrzelo.

„Daj mi pokoj!" zhúkla som naňho.

„Bella, prepáč, ale ide ma roztrhnúť, keď sa dozviem, že niečo plánuješ a ja o tom neviem," povedal.

„Nemusíš o všetkom vedieť, nechcela som ti to hovoriť, lebo viem, že by si mi to aj tak nedovolil. A s Jakom by si sa hádal tak, ako keď si sa to dozvedel teraz," odpovedala som mu.

„Máš pravdu, prepáč. Budem sa snažiť kontrolovať," odpovedal, ako keby ho to mrzelo.

„Dobre, ide mi srdce vyskočiť, keď vás dvoch vidím, ako sa hádate," povedala som mu so slzami v očiach.

„Neplač," povedal a privinul si ma k sebe.

„A kam to vlastne idete?" spýtal sa.

„S Charliem ideme k Jacobovi na návštevu," odpovedala som.

„Aha, dobre" povedal smutno.

Prvú hodinu sme mali angličtinu, boli sme na počítačoch. Ostatné hodiny ušli celkom rýchlo. Keď som
kráčala s Edwardom k nášmu stolu v jedálni, stalo sa niečo, čo by som od Edwarda nečakala. Zastavil sa pri stole, kde sedel Jacob, a povedal mu prepáč, mrzí ma to.

Bola som naňho hrdá, bolo mu to asi naozaj ľúto, keď sa mu ospravedlnil. Mám ich oboch rada a nechcem, aby sa stále hádali ako detičky, ktoré sa bijú o bábiku.

Štvrtú hodinu sme mali biológiu, tú som mala s Edwardom. Sedela som s ním a robili sme cvičenia, keď niekto zabúchal na dvere triedy. Bola to riaditeľka, vošla do triedy a postavila sa pred tabuľu aj s nejakým dievčaťom.

„Milí žiaci, chcem vám predstaviť vašu novú spolužiačku Emmu," povedala riaditeľka.

Emma bola pekné dievčina, ale bola mi nesympatická a vyzerala byť namyslená a rozmaznaná, podľa toho, čo mala oblečené.

„Ahoj, volám sa Emma Rearsová, prišla som z Aljašky. Som rada, že vás spoznávam," prihovorila sa nám.

„Čo si o nej myslíš?" opýtal sa Edward.

„Vyzerá byť rozmaznaná a namyslená a ty si čo o nej myslíš?" odpovedala som a opýtala som sa ho aj ja.

„Je sexi a vyzerá byť priateľská," odpovedal, ako keby chcel, aby som žiarlila.

„Takže takto ty?" povedala som zo žartu, lebo som vedela, že chcel, aby som žiarlila.

„Ale nie, aj mne sa zdá byť čudná, namyslená a nepáči sa mi," povedal.

„Dobre," povedala som a robili sme ďalej úlohy.

Riaditeľka odišla z triedy a pani Denielová povedala, aby si sadla k Mikeovi. Hodina prebehla rýchlo, cez prestávku sa s ňou všetci zoznamovali. Ďalšie dve hodiny ubehli ako voda, čakala som, kedy už bude po vyučovaní a aby som už išla k Jacobovi.

Keď som vychádzala zo školy, Edward už stál pri aute. Bola som rada, že už idem domov a teším sa, že sa už blíži čas, aby som mohla ísť k Jacobovi. Prišla som k autu, Edward sa ku mne naklonil a dal mi pusu. Otvoril mi dvere, a ja som nasadla.

„Ďakujem," poďakovala som za to, že mi otvoril dvere. Nasadol do auta a vyštartoval. Nemyslela som si, že by sa Edward niekedy za niečo ospravedlňoval Jakovi, asi som sa v ňom mýlila. Zastali sme pred naším domom. Edward sa ku mne naklonil a dal mi bozk.

„Milujem ťa," pošepkal mi do ucha.

„Milujem ťa," šepla som mu naspäť. Bol to taký krásny okamih, prijala by som si, keby sa nikdy neskončil.

Otvorila som dvere a vystúpila som. Kráčala som k dverám, odomkla som a vošla som do vnútra na chodbu. Vyzula som si topánky, vyzliekla som si kabát. Zobrala som tašku a zišla som po schodoch do mojej izby. Vytiahla som učebnice a rozhodla som sa, že pokým príde Charlie, naučím sa aspoň niečo. Nemali sme toho veľa. Naučila som sa rýchlo, Charlie prišiel niečo pred piatou. Hneď ako prišiel, sme vyštartovali k Jacobovi.

„Ako bolo v škole?" spýtal sa.

„Fajn, dostali sme novú žiačku," odpovedala som.

„To je fajn," povedal.

„Vitajte," privítal nás Billy a zavolal Charlieho, aby išiel s ním pozerať futbal.

„Ahoj, Bells," privítal ma Jake.

„Čau, Jake," pozdravila som ho.

„Poď, ideme do mojej izby," povedal Jake.

Tak ma chytil za ruku a viedol ma do jeho izby.

„Videl si tú novú žiačku?" spýtala som sa ho.

„Videl, je mi nesympatická," povedal.

„Aj mne je nesympatická," povedala som.

Tento večer ubehol rýchlo, bol pekný, rozprávali sme sa, hrali sme človeče, pozerali sme s Charliem a Billym futbal.

„Ideme? Už je dosť neskoro," spýtal sa Charlie.

„Ideme," povedala som.

„Majte sa," rozlúčila som sa.

Nasadla som do auta a Charlie vyštartoval.

Keď sme prišli domov, išla som sa osprchovať.

„Dobrú noc, Charlie," zakričala som na otca.

„Dobrú, Bells," poprial mi naspäť.

Vošla som naspäť do izby, na posteli sedel Edward.

„Ahoj," pozdravila som ho.

„Ahoj, láska," odzdravil ma.

Išla som k písaciemu stolu, aby som si mohla ešte pobaliť veci do školy. Edward ležal na posteli a sledoval ma.

„Poď už ku mne," povedal.

Položila som si tašku vedľa písacieho stolíka a išla som si k nemu ľahnúť, zakryla som sa prikrývkou a ľahla som si na jeho hruď.

„Milujem ťa," povedal.

„Milujem ťa," povedala som mu aj ja. Začal mi spievať uspávanku, ktorú mi napísal. Ani neviem ako som zaspala.

Autor: lenuskaemm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 2. kapitola :