Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 17. kapitola

12.12.2012 (15:15) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 2100×

Nessie vošla natešene do obchodu. Rozhliadla sa a vybrala sa ku schodom na poschodie. Došiel som s Bellou ku schodom, kde nás čakala Nessie. Spolu sme počkali na Emmetta a Rose, ktorí práve vchádzali dnu. Prišli k nám. Nessie sa chytila zábradlia na schodoch a vyšla po nich hore. My sme išli za ňou. Nessie si rozopla bundičku.

Bella sa postavila ku mne a usmiala sa na mňa. Tiež som sa na ňu usmial. A Nessie sa usmiala na nás dvoch, chytila ma za ruku a ťahala k posteliam. Bella sa nad tým zasmiala. Všetci sme sa tam vybrali. Rose hneď začala hľadať takú postieľku, ako si predstavovala. Emmett chodil za ňou ako poslušný psík. Ja, Bella a Nessie sme iba pozerali. Nemali sme žiadnu predstavu. O tri minúty ku mne pribehla nejaká zamestnankyňa. Mala blond vlasy, bola mladá a štíhla. Každý chlap by povedal, že je sexi. No pre upíra nie. Nemala na Bellu.

„Môžem vám nejako poradiť?“ opýtala sa. Myslela si, že som slobodný. Keď som sa na ňu otočil, takmer padla na zadok. Bola mnou očarená. Usmiala sa. Najradšej by so mnou šla hneď do postele. Radšej už nebudem chodiť do obchodov. Keď nabudúce pôjdem, požičiam si Rose ako moju manželku, aby ma neotravovali predavačky.

„Nie,“ povedal som.

„A nešli by ste na kávu?“ opýtala sa a zaklipkala na mňa umelými mihalnicami. Bella s Nessie pozerali postieľky, no keď uvidela tú predavačku, poslala Nessie za mnou a má sa ma spýtať, že kde je mamka.

„Ocko, kde je mamka?“ spýtala sa ma Nessie. Uuuf. Ďakujem Belle za záchranu zo spárov tej ženy. Pozrel som sa na ňu.

„Čaká v aute,“ odpovedal som jej. Usmiala sa a vybrala sa späť za Bellou. Tou vetou zamrzol tej predavačke úsmev na tvári. Pozrel som sa na tú predavačku.

„Čo ste chceli?“ opýtal som sa jej.

„Nič,“ povedala a odišla. Víťazne som sa usmial.  Prišiel som k Belle.

„Ďakujem za záchranu,“ šepol som jej za chrbtom. Pozrela sa na mňa a usmiala sa.

„Nikto sa môjho Edíka dotýkať nebude,“ povedala rázne.

„Edíka?“ opýtal som sa. Zasmiala sa. Aj ja som sa na tej prezývke zasmial.

„Táto,“ šepla Nessie. S Bellou sme sa vybrali za ňou, lebo sa nám niekde zatúlala. Prišli sme k nej. Sedela na postieľke z bledého dreva s rúžovými obliečkami. Z takého istého dreva má nábytok vo svojej izbe. Sadol som si k nej na posteľ.

„Túto chceš?“ opýtal som sa jej. Pozrela sa mi do tváre.

„Áno,“ odpovedala.

„Dobre, budeš ju mať,“ povedal som jej. Široko sa na mňa usmiala a odhalila svoje zúbky. Hodila sa mi okolo krku. Objal som ju.

„Ďakujem,“ šepla. Pohladil som ju po vláskoch. Bella si v povzdychla. Pozrel som sa na ňu.

„Ste takí rozkošní,“ šepla a ďalej sa na nás pozerala ako na zázrak. Prišli k nám Rose s Emmettom.

„Takže túto kupujeme,“ šepla Rose. Nessie sa odo mňa trocha odtiahla a pozrela sa na Rose. Prikývla a usmiala sa. Rose našla nejakú predavačku. Našťastie to nebola tá, čo ma otravovala. Položil som Nessie na zem. Predavačka napísala na malý papier číslo tej postele a vybrala sa k počítaču. Naťukala tam to číslo.

„Ešte jednu máme na sklade,“ povedala. Niečo napísala na iný papier. „S týmto choďte ku pokladni,“ dodala a dala mi ten papier. Prišli sme ku pokladni. Podal som ten papier predavačke. Keď zbadala moju tvár, usmiala sa.

„Tovar si môžete vyzdvihnúť aj hneď teraz. S týmito dokladmi pôjdete na výdaj tovaru, čo je vzadu,“ povedala a podala mi tie doklady. Vyšli sme z obchodu a nastúpili do auta.

„Večer ti posteľ donesie strýko Emmett,“ povedal som Nessie a pozrel sa na ňu do spätného zrkadla. Usmiala sa.

Ja? opýtal sa ma v myšlienkach Emmett. Prikývol som. Rose sa tá postieľka tiež páčila.

„Chcete ísť ešte na nákupy?“ opýtal som sa ich. Nemal som sa pýtať.

„Áno!“ vykríkla Rose. „A samozrejme ideš aj ty,“ povedala Emmettovi. Ten si len povzdychol a sklopil pohľad. Už si predstavoval ako bude musieť s ňou vykúpiť všetky obchody. Dostal nápad, že nenápadne zdrhne domov.

„Chceš ísť s nimi?“ opýtal som sa Nessie. Prikývla. Naštartoval som a vybral som sa s autom do podzemnej garáže podzemného domu. Našiel som nejaké voľné parkovacie miesto a zaparkoval som auto. Rose vystúpila s Nessie z auta a už sa chcela rozbehnúť k obchodom, no zastavil som ju.

„Rose,“ šepol som, keď som vystupoval. Emmett už stál pri Nessie a Rose podišla ku mne.

„Áno?“ povedala.

„Daj pozor na Nessie, nech sa ti nestratí a...“ začal som.

„Neboj sa. Tvojho anjelika budem strážiť ako oko v hlave,“ prerušila ma. Otočila sa a už sa chcela vybrať na odchod.

„Rose,“ šepol som znova. Otočila sa späť na mňa. Podišiel som k nej a dal jej kľúče od Volva do ruky.

„A tu máte kľúče,“ povedal som.

„Ty pôjdeš pešo?“ šepla šokovane. Prikývol som. Náhle sa široko usmiala a hodila sa mi okolo krku.

„Ďakujem. Aspoň budem mať viac miesta na tašky,“ šepla. Pretočil som oči. Odtiahla sa a vybrala sa k Emmettovi a Nessie. Bella sa postavila ku mne. Nessie nám zamávala. S Bellou sme jej tiež zamávali a vyšli sme pešo z podzemnej garáže.

„Vieš čo? Teleportujem sa a ty môžeš prísť domov upírskou rýchlosťou,“ povedala a usmiala sa. Čo? Ona sa vie teleportovať? Chcel som sa jej na to spýtať, ale predbehla ma.

„Doma ti všetko vysvetlím,“ šepla. Prikývol som a musel som ísť ľudskou rýchlosťou, lebo tu bolo veľa ľudí. Prišiel som k lesu a odtiaľ som domov utekal cez les upíriou rýchlosťou. Pred domom ma na schodoch už čakala Bella s tým najkrajším úsmevom.

Bella:

Síce som duch, ale som šťastná. Ráno sme sa s Edwardom rozhodli, že povie rodine o mne. Určite si všimli, ako sa s niekým rozpráva, ale nikdy nikoho nepočuli odpovedať na jeho otázky.

Vošli sme do obývačky. Všetci – okrem mňa a Edwarda – si sadli na gauče. Alice si sadla s Nessie. Ja a Edward sme sa postavili pred televízor.

„Už ste si všimli, ako sa s niekým rozprávam, ale nikto tam nie je a myslíte si, že som sa zbláznil. Tak to nie je,“ začal Edward. „Poviem vám to od začiatku. Keď Bella... zomrela, počul som jej hlas. Myslel som si, že sa mi to iba zdá. Potom som ju uvidel v zrkadle v mojej izbe,“ pokračoval.

„Čože?“ prerušila ho Rose.

„Rose, nechaj ho, nech nám to povie celé,“ upozornila ju Esme. Rose si iba povzdychla.

„Zistil som, že ju počujem. Keď som sa jej dotkol, videl som ju ako normálneho človeka. Ostala tu ako duch. Viem, znie to šialene, ale je to pravda. Zistil som, že ju vidí aj Nessie. Išla so mnou a Nessie do Denali a tam sme sa pohádali a zmizla. Včera sa vrátila a vysvetlil som jej to,“ dokončil to. Všetci na neho civeli s otvorenými ústami. Len ja, Nessie a Alice sme sa jemne usmievali.

„Takže Bella je tu?“ opýtala sa ho Rose. Prikývol. Alice podišla s Nessie k Rose. Nessie sa dotkla jej líca. Pravdepodobne jej ukazovala všetky chvíle so mnou. Nessie odtiahla rúčku. Rose na ňu šokovane hľadela. Nessie to isté urobila u Esme, Carlislea, Emmetta a Jaspera. Všetci boli šokovaný. Emmett sa postavil, priskočil k Edwardovi a buchol ho päsťou do paže.

„To je super, braček! Takže sa ma Bella dokáže dotknúť?“ spýtal sa nadšene.

„Áno, dokáže,“ odpovedal mu. Samozrejme, že dokážem, ale musím sa plne sústrediť.

„Tak tomu neverím!“ povedal a založil si ruky na hrudi. Dokážem mu, že sa mýli. Podišla som k nemu a udrela ho zozadu po hlave. Edward a Nessie sa na tom zasmiali.

„Hej!“ zakričal a otáčal sa – zisťoval kto to bol. Ha, ha! Tak ti treba. Všetci na neho kukali ako Ja som to nebol.

„Takže už mi veríš?“ opýtal sa ho s úsmevom Edward.

„Možno,“ povedal nahnevane a odkráčal z obývačky von. Ha, ha! Tak ti treba. Všetci sedeli ako oparení. Ešte to asi nevstrebali.

„Neuveriteľné,“ šepol Carlisle. Všetci na to iba prikývli. Edward zobral Nessie.

„Rose, poďme Belle ukázať, čo sa Nessie naučila,“ povedal Rose a pousmial sa. Rose ju zobrala a on sa postavil k oknu. Rose sa postavila päť metrov od neho. Nenápadne som sa k nemu postavila. Rose ju postavila na zem. Nechápala som tomu.

Edward si čupol a Nessie sa pomalými krokmi vybrala k nemu. Šokovane som sa na to pozerala s otvorenými ústami. Wow! Čo ona nedokáže? Na to, že má osem dní, vie chodiť ako šesťročné dieťa. Nessie docupkala k Edwardovi a usmiala sa. Pozrela sa na Edwarda a potom na mňa. Bola som ňou očarená. A zároveň šokovaná.

„Si šikovná,“ šepla som Nessie a tiež si čupla. Čo iné som na to mala povedať?

„Čo keby sme všetci išli do mesta?“ opýtal sa Edward.

„Dobrý nápad. Renesmee potrebuje väčšiu postieľku, lebo vyrástla,“ povedala Rose a usmiala sa.

„Nessie,“ sykla som. Koľko krát ju alebo Alice budem opravovať? Edward s Nessie sa na tom zasmiali. Nevedela som, že som až taká vtipná. Rose sa na nich nechápavo pozrela.

„Nessie,“ naznačil perami. Pretočila oči.

„Tak Nessie,“ šepla.

„Ja by som mohla prebehnúť s Esme zopár obchodov s oblečením,“ povedala Alice.

„A ja by som mohol nakúpiť detské výživy,“ pridal sa Carlisle. Všetci sme sa zasmiali. Detské výživy? Veď Nessie je iba krv. Či?

Nessie sa vybrala k tete Alice. Prišla k nej a Alice jej chcela pomôcť na gauč, no Nessie ju zastavila.

„Ja sama,“ šepla rázne a sadla si na gauč. Môj anjelik. Čo sa o nej ešte nedozviem? S Edwardom sme sa zatiaľ postavili.

„A čo budem robiť ja?“ spýtal sa Jasper.

„Predsa nosiť tašky,“ odpovedala mu Alice s úsmevom. Jasper sa na ňu zhrozene pozrel. Radšej sa ani nemal pýtať. Emmett sa vrátil do obývačky a opäť mal pozitívnu náladu.

„Ha, ha! Ja radšej pôjdem s Carlisleom,“ povedal. Podišiel k Jasperovi zozadu a šepol mu: „Už sa z toho nevymotáš, braček.“

„Nie, ty pôjdeš s nami vyberať nábytok,“ povedala mu Rose a usmiala sa. Emmett sa na ňu pozrel presne tak, ako Jasper na Alice. Toto je fakt zábavná rodinka. Tie ich rozhovory sú... smiešne.

„Ha, ha! Z toho sa už nevymotáš, braček,“ vrátil mu to Jasper. Nessie sa zatiaľ tichučko smiala. Alice s Rose zobrali niekam Nessie. Ostatní tiež zmizli. Aj Edward. Na chvíľu som ostala sama, no Edward sa rýchlo vrátil. Spolu sme sa vybrali do garáže.

„Čo tým Carlisle myslel, že nakúpi detské výživy?“ spýtala som sa ho. Chcela som si overiť, či je aj ľudské jedlo.

„Nessie začala jesť detské výživy,“ odpovedal mi. Fakt?

„A chutí jej to?“ opýtala som sa. Dúfam, že ju nenútia. Inak bude zle.

„Keď to prvýkrát ochutnala, tak vôbec. Ale potom už hej,“ povedal a usmial sa. „Chceš ísť s nami?“ opýtal sa ma. To je jasné. Nechcem ostať doma sama. A keď chce Rose kúpiť Nessie postieľku, chcem ju vidieť.

„Samozrejme,“ povedala som a usmiala sa. Vošli sme do garáže. Edward nastúpil do Volva na sedadlo šoféra a ja som si sadla na sedadlo spolujazdca. Podarilo sa mi to opäť na prvýkrát. Emmett a Rosalie si sadli – samozrejme, že aj s Nessie - k nám a Alice, Jasper, Esme a Carlisle si sadli do Mercedesu.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 17. kapitola: