Edward povie rodine o Belle. Prajem príjemné čítanie. Vaša Alexa
10.12.2012 (12:00) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2275×
Ráno si všetci všimli, že som šťastnejší. Aj Bella bola šťastná. Rozhodol som sa s Bellou, že rodine o nej povieme. Stále si nevedeli vysvetliť, s kým to hovorím. Mysleli si, že som sa zbláznil. A Alice sa ponúkla, že mi pomôže im to vysvetliť. Zvolal som všetkých to obývačky. Všetci si sadli. Ja som sa postavil pred televíziu a Alice si sadla blízko mňa aj s Nessie. Bella sa postavila do rohu izby.
„Už ste si všimli, ako sa s niekým rozprávam, ale nikto tam nie je a myslíte si, že som sa zbláznil. Tak to nie je,“ začal som. Nikto tomu nechápal, okrem Belly, Alice a Nessie. „Poviem vám to od začiatku. Keď Bella... zomrela, počul som jej hlas. Myslel som si, že sa mi to iba zdá. Potom som ju uvidel v zrkadle v mojej izbe,“ pokračoval som.
„Čože?“ prerušila ma Rose.
„Rose, nechaj ho, nech nám to povie celé,“ upozornila ju Esme. Rose si iba povzdychla. Všetci sa ma v myšlienkach pýtali Čože?
„Zistil som, že ju počujem. Keď som sa jej dotkol, videl som ju, ako normálneho človeka. Ostala tu ako duch. Viem znie to šialene, ale je to pravda. Zistil som, že ju vidí aj Nessie. Išla so mnou a Nessie do Denali a tam sme sa pohádali a zmizla. Včera sa vrátila a vysvetlil som jej to,“ dokončil som to. Všetci na mňa civeli s otvorenými ústami. Len Nessie, Alice a Bella sa jemne usmievali.
„Takže Bella je tu?“ opýtala sa Rose. Prikývol som. Alice podišla s Nessie k Rose. Nessie sa dotkla jej líca. Ukazovala jej všetky chvíle s Bellou. Nessie odtiahla rúčku. Rose na ňu šokovane hľadela. Nessie to isté urobila u Esme, Carlislea, Emmetta a Jaspera. Všetci boli šokovaný. Emmett sa postavil, priskočil ku mne a buchol ma päsťou do paže.
„To je super, braček! Takže sa ma Bella dokáže dotknúť?“ spýtal sa nadšene.
„Áno, dokáže,“ odpovedal som mu.
„Tak tomu neverím!“ povedal a založil si ruky na hrudi. Bella k nemu podišla a udrela ho zozadu po hlave, presne ako Rose pri guľovačke. Ja a Nessie sme sa na tom zasmiali.
„Hej!“ zakričal a otáčal sa – zisťoval, kto to bol. Všetci na neho kukali ako Ja som to nebol.
„Takže už mi veríš?“ opýtal som sa s úsmevom.
„Možno,“ povedal nahnevane a odkráčal z obývačky von. Stále si myslel, že to bol niekto z rodiny. Bella ho dala dole. Možno už začne veriť, že existujú duchovia. Všetci sedeli ako oparení. Ešte to nevstrebali.
„Neuveriteľné,“ šepol Carlisle. Všetci na to iba prikývli.
Pred troma dňami učila Rose Nessie chodiť. Rýchlo sa učila. Zobral som Nessie. Chcel som to Belle ukázať.
„Rose, poďme Belle ukázať, čo sa Nessie naučila,“ povedal som a pousmial sa. Rose ju zobrala a ja som sa postavil k oknu. Rose sa postavila päť metrov odo mňa. Bella sa ku mne “nenápadne“ postavila. Rose ju postavila na zem. Čupol som si a Nessie sa pomalými krokmi vybrala ku mne. Bella sa na to šokovane pozerala s otvorenými ústami.
Na to, že má osem dní, vie chodiť ako šesťročné dieťa. Nessie docupkala ku mne a usmiala sa. Pozrela sa na mňa a potom na Bellu.
„Si šikovná,“ šepla Bella a tiež si čupla.
„Čo keby sme všetci išli do mesta?“ spýtal som sa.
„Dobrý nápad. Renesmee potrebuje väčšiu postieľku, lebo vyrástla,“ povedala Rose a usmiala sa. Nessie rástla nepravidelne. Niekedy za deň vyrástla o tri centimetre a niekedy ani o jeden centimeter.
„Nessie,“ sykla Bella. S Nessie sme sa zasmiali. Rose sa na mňa nechápavo pozrela.
„Nessie,“ naznačil som perami. Pretočila oči.
„Tak Nessie,“ šepla.
„Ja by som mohla prebehnúť s Esme zopár obchodov s oblečením,“ povedala Alice.
„A ja by som mohol nakúpiť detské výživy,“ pridal sa Carlisle. Všetci sme sa zasmiali. Nessie sa vybrala k tete Alice. Prišla k nej a Alice jej chcela pomôcť na gauč, no Nessie ju zastavila.
„Ja sama,“ šepla rázne a sadla si na gauč. S Bellou sme sa zatiaľ postavili.
„A čo budem robiť ja?“ spýtal sa Jasper.
„Predsa nosiť tašky,“ odpovedala mu Alice s úsmevom. Jasper sa na ňu zhrozene pozrel. Radšej sa ani nemal pýtať. Emmett sa vrátil do obývačky a opäť mal pozitívnu náladu.
„Ha, ha! Ja radšej pôjdem s Carlisleom,“ povedal. Podišiel k Jasperovi zozadu a šepol mu: „Už sa z toho nevymotáš, braček.“
„Nie, ty pôjdeš s nami vyberať nábytok,“ povedala mu Rose a usmiala sa. Emmett sa na ňu pozrel presne tak, ako Jasper na Alice.
„Ha, ha! Z toho sa už nevymotáš, braček,“ vrátil mu to Jasper. Nessie zbožňovala tieto rodinné rozhovory. Ona sa vždy zatiaľ tichučko smiala. Ako aj teraz. Alice s Rose zobrali Nessie obliecť. Ostatní sa tiež išli prezliecť. Ja som rýchlo zmizol do svojej izby po bundu a vrátil sa k Belle. Spolu sme sa vybrali do garáže.
„Čo tým Carlisle myslel, že nakúpi detské výživy?“ spýtala sa ma Bella.
„Nessie začala jesť detské výživy,“ odpovedal som jej.
„A chutí jej to?“
„Keď to prvýkrát ochutnala, tak vôbec. Ale potom už hej,“ povedal som a usmial sa pri tej spomienke. „Chceš ísť s nami?“ opýtal som sa jej.
„Samozrejme,“ povedala a usmiala sa na mňa. Vošli sme do garáže. Nastúpil som do Volva na sedadlo šoféra a Bella si sadla na sedadlo vedľa mňa. Podarilo sa jej to. Zlepšovala sa. Emmett a Rosalie si sadli k nám a Alice, Jasper, Esme a Carlisle si sadli do Mercedesu.
Naštartoval som. Počkal som kým sa garáž otvorila, vyšiel z garáže a dupol na plyn. Čaká nás asi hodinová cesta do Fairbanksu. Nessie sedela v autosedačke medzi Emmettom a Rose. Tie dve ju zase naobliekali. Mala sivé rifle, červenú bundičku a čierne snehule. V aute bolo teplo, tak jej Rose dala dole bundu. Rose si v mysli predstavovala rúžovú posteľ.
Po pol hodine začalo snežiť. Nessie si to všimla a usmiala sa.
„Snežik sa nám chumelí, zima je zimička...“ začala si tichučko spievať nejakú pesničku, ktorú počula v televízii. Všetci sme sa zasmiali. Cesta trvala necelú hodinu a už sme boli vo Fairbankse. Carlisle s autom vošiel do podzemnej garáže obchodného domu, v ktorom sme boli minule. My sme išli ďalej do obchodu s nábytkom. Zaparkovali sme pred ním na malom parkovisku. Bol neďaleko od toho obchodného domu. Rose obliekla Nessie do bundičky.
Vystúpili sme auta a vybrali sa dnu do obchodu. Nessie už nechcela, aby sme ju stále nosili na rukách, tak prvý krát chodila na verejnosti. Bola rozkošná. Snehové vločky jej padali na gaštanové vlnité vlásky, ktoré už mala dlhé až po lopatky.
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 16. kapitola:
Super poviedka
povídka se mi líbí, teď jsem nestihla číst nějaké kapitoly, ale dohnala jsem to a těším se na pokráčko a doufám že z Belly bude upír a ne duch
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!