Takže je tu ďalšia kapitola. Je o niečo nudnejšia takže neviem či vás bude baviť. :D Tak či tak prajem príjemné čítanie a dúfam, že tu zablúdi aj nejaký ten komentár :)
13.02.2010 (07:15) • Tania4581 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1498×
Ihneď som bezpečne zavrela oči. Až keď som pocítila pevnú zem pod nohami, otvorila som ich. Naskytol sa mi dych vyrážajúci pohľad. Stála som v obrovskej fialovej miestnosti. V spálni bola najkrajšia posteľ s baldachýnom akú som kedy videla, ktorá bude určite veľmi pohodlná. Inak bola veľmi útulne zariadená. Nachádzali sa tu poličky na knihy a drobnosti, písací stôl na ktorom bol položený notebook. Na stene bola plazmová televízia, pohodlné kreslo a pohovka. Celkovo to vytváralo veľmi zaujímavý vzhľad. Cítila som sa tu veľmi príjemne. Dokonca príjemnejšie ako v mojej starej spálni. Bolo to tu také iné... ľudskejšie. Všimla som si ešte dvojo dverí. Otvorila som z nich prvé, tie väčšie. Nachádzala sa tu obrovská šatňa. Bolo tu veľmi veľa políc, skríň, dokonca aj malé kresielko a skúšobná kabínka. Musela som sa zasmiať. Zeus myslel naozaj na všetko. Nedokázala som si ho predstaviť ako vyberá z množstva bytov.
Vyšla som zo šatníka a zamierila som do ďalších dverí. Vošla som dnu a ocitla som sa v kuchyni, ktorá bola spojená s jedálňou. Bolo to čarovné. Kuchynská linka bola spojená s malým pultom pri ktorom boli vysoké barové stoličky. Vo vedľajšej miestnosti bola obývačka. Nachádzala sa tu svetlo zelená pohovka a dve kreslá tej istej farby. Veľká plazmová televízia a klavír ma najviac zaujali. V celom dome bolo cítiť príjemnú mentolovo – citrusovú vôňu.
Ďalšie izby som si už neprezerala a bežala som si do šatníka po veci. Spomenula som si na rozhovor s Diom. Musela som si ihneď vyzliecť Afroditine šaty. Od teraz som Isabella Swan. Vytiahla som si čierne šaty ktoré mi siahali do polky stehien. Mali hlboký výstrih a rozpínali sa po nich rôzne modré vyšívané vzory. Síce boli dosť odvážne, ale ja som si to mohla dovoliť. Budem si užívať život so všetkým čo prináša. Vzala som si ešte spodné prádlo, čierne topánky na vysokom opätku a išla som hľadať kúpeľňu. Po niekoľkých minútach som ju našla. Boli to posledné dvere na chodbe. Celá bola v čiernej farbe a to sa mi páčilo. Napustila som si obrovskú rohovú vaňu, ktorá tu bola. Ponorila som sa do nej a užívala som si ten pocit. Premýšľala som o všetkom čo ma tu čaká. Podľa Dia zajtra nastupujem do školy do ktorej ma sám prihlásil.
Z vane som vyšla až keď voda úplne ochladla. Obliekla som sa a vzala som opatrne róbu do rúk. Vošla som s ňou do šatníka a vložila som ju do skrine, ktorá bola najďalej od dverí. Teraz sa nachádzala v najvrchnejšej polici. V izbe som si vyžehlila vlasy a jemne som sa namaľovala. Síce som to nepotrebovala, ale človek nikdy nevie. Vzala som si ešte čierne náušnice a náhrdelník, ktorý mi presne sedel do dekoltu. Zišla som dole a z vešiaku som si ešte vzala modré sako a kabelku v ktorej som mala potrebné doklady. Vyšla som von a zamkla som vchodové dvere. Otočila som sa a zostala som stáť s otvorenými ústami. Stálo tam nádherné ferrari zlatej farby. Nemusela som byť odborník na autá aby som zistila, že muselo stáť fakt veľa. Ešte k tomu to musel byť nejaký unikát, pretože z oblakov som ho ešte nevidela. Pristúpila som k nemu a za stieračom som si všimla nejaký papierik ružovej farby. Nedôverčivo som ho vzala do rúk.
Isabell, dúfam že sa ti bude tvoje nové autíčko
páčiť. Pravdaže som ho vyberal ja, takže dúfam, že budeš
s mojim výberom spokojná. Vieš, že pre teba len to najlepšie.
S pozdravom Z.
Presne ako som predpokladala na svedomí to má Zeus. Viac som nad tým však nepremýšľala a nastúpila som. Naštartovala som a vyrazila do nejakého klubu v Port Angeles. Ešte šťastie, že mám o všetkom prehľad. Niekedy sú užitočné tie desaťročia keď nemáte čo robiť. Vtedy som vždy sledovala ľudí. Zastavila som až niekde v centre pred najväčším klubom v okolí. Pred chodom stáli vyhadzovači a nad ich hlavami sa týčil názov High Society. Takže Vysoká Spoločnosť. Uvidíme. Vystúpila som z auta a všetky oči sa upreli na mňa. Sebavedomo som pohodila vlasmi a zamierila som rovno ku vchodu. Nikto nenamietal, že som sa predbehla. Žiarivo som sa usmiala na vyhadzovačov.
,,Ahoj, chlapci Môžem vojsť?“ hypnotizovala som pohľadom jedného z nich. Ten na mňa civel s otvorenými ústami. Slova sa však ujal ten druhý.
,,Máte pozvánku?“ odpovedal arogantne. Asi ešte nevie, že ja pozvánku nepotrebujem. Svoju pozornosť som teraz upriamila na neho. Uveznila som ho vo svojom pohľade a zvodne som sa na neho usmievala.
,,Tak teda môžem ísť dnu?“ opýtala som sa ho znova a on iba omámene prikývol. Vošla som dnu a ocitla som sa v obrovskom klube. Zamierila som si to rovno k baru a sadla si na jednu zo stoličiek. V ovzduší bol cítiť tabak a alkohol. Niekto sa to snažil prebiť osviežovačom vzduchu, ale moc sa mu to nepodarilo. Stále prevládal ten odporný zápach. Takže zistila som ďalšiu vec. Čuch mám stále tak dobrý. Teraz som sa tým však nezaoberala a svoju pozornosť som upriamila na barmana, ktorý sa dožadoval mojej pozornosti.
,,Ahoj cica, teba som tu ešte nevidel. Dáš si niečo?“ opýtal sa ma a medzi tým ma vyzliekal pohľadom. Už od pohľadu mi bol odporný. To mi však nezabránilo si objednať nejaký drink.
,,Áno, dám si Margaritu,“ snažila som sa o ten najmilší úsmev. Pravdepodobne sa mi to podarilo, pretože na mňa ostal vzrušene civieť. Prevrátila som oči. Konečne sa spamätal a nalial mi ju. Medzi tým ku mne pristúpil ďalší muž a sadol si vedľa mňa.
,,Ahoj, ja som Micky,“ predstavil sa a podal mi ruku. Ja som ju prijala, avšak nemala som ďaleko od toho aby som sa nezačala smiať. Stále som si musela opakovať, že on za svoje meno nemôže. Môže to byť príjemný a milý muž.
,,Af... Teda Isabella,“ predstavila som sa aj ja. Uff skoro som sa preriekla. Budem si musieť dávať viac pozor. Aby som zakryla rozpaky, napila som sa. Všimla som si, že ten barman pohľadom vraždí Mickeyho. Ešte budem mať kvôli chlapom problémy.
,,Ty si tu prvý krát, však?“ chcel naviazať konverzáciu.
,,Áno a celkom sa mi tu páči. Asi tu budem chodiť častejšie.“
Nechcela som sa s ním zbližovať, takže som sa rozhodla tancovať. Na parkete som sa začala vlniť do rytmu hudby. Všimla som si, že sa pridal aj môj prenasledovateľ. O chvíľu som ho aj pocítila, pretože ma objal okolo pása. Na moju smolu išla práve pomalá pesnička. Celý čas mi akože náhodou siahal na zadok. Bolo mi to nepríjemné, ale nech sa chlapec poteší. Celý čas mal na tvári úchylný úsmev.
,,Musím si odskočiť. Hneď sa vrátim,“ oznámila som mu, keď skončila pesnička. Rýchlym krokom som sa vydala na toalety. Oddýchla som si až keď som za sebou zatvorila dvere. To som však robiť nemala, pretože to tu strašne páchlo. Všade bola špina a steny boli navlhnuté. Takže sa starajú len o predné priestory. Rýchlo som si opláchla ruky a vyšla som von. Po pár krokoch ma niekto chytil za ruku a oprel ma o stenu. Ten niekto bol Mickey. Začal ma arogantne bozkávať a celú ma oslintal. V tej chvíli som si myslela, že sa povraciam. Zdvíhal sa mi z neho žalúdok. Z úst mu strašne páchlo. Po chvíli sa vďaka bohu – teda Diovi – odtrhol.
,,Koľko berieš na hodinu?“ zašepkal mi do ucha. Odporom som sa otriasla. Viac ma však ranili jeho slová. Skôr či neskôr to tak muselo dopadnúť. Po tisíci krát som preklínala môj výzor. Teraz ma kvôli nemu považujú ešte aj za prostitútku. Chcela som ho od seba odtlačiť, ale mal viac sily ako ja. Preto som ho kopla do intímnych partií. V sekunde jeho stisk povolil a začal sa zvíjať na zemi. Využila som svoju šancu a rozutekala som sa. Keď som videla prvých ľudí, tak som spomalila. Svižným krokom som prišla k baru a zaplatila som. Barman vyzeral byť celkom sklamaný, ale v tejto chvíli ma zaujímal najmenej.
Vyšla som do studenej noci, ktorá ma príjemne upokojila. Šla som k môjmu autu a medzi tým som pozorovala hviezdy, ktoré na oblohe žiarili ako malé kryštáliky. V tom som však do niekoho vrazila. Vypadli mi kľúče z ruky. Zdvihla som ich a konečne som sa pozrela na osobu, s ktorou som sa zrazila. Naše pohľady sa stretli a ja som zostala stáť ako obarená.
Autor: Tania4581 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Láska bohyne 2. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!