Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska Bohov trvá večne °° 8

05.09.2010 (09:00) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2075×

8. kapitola

Bože, kto ma budí? A kto je v mojej, teda ich izbe? Otvorila som oči a snažila sa zaostriť, kto nevítaný je v tejto izbe, teda okrem mňa.

Svitalo, takže do izby presvitalo trocha svetla a ja som v rohu izby spoznala nejakú postavu. Mužskú postavu...

„Pomóc, úchyl,“ kričala som, čo mi sily stačili. Trocha som zaostrila a spoznala Pána ignoranta. Stál a ruky mal zložené na prsiach. Asi čakal, pokým sa upokojím.

„Prepáč, ale nechcel som ťa zobudiť. Iba som si prišiel pre tričko,“ oznámil mi a mne postupne dochádzalo, čo povedal.

„Počkaj, toto je tvoja izba?“ pýtala som sa úplne zaskočená. Áno, včera som ju poriadne neprehliadla, ale vôbec by ma nenapadlo, že by ma Alice dala k nemu do izby. Bože, za toto ju zabijem.

„Áno,“ povedal potichu. Ani neviem, koľko je hodín. Ignorovala som ho.

„Kde je tá Alice? Idem ju vlastnoručne zabiť. Ja ju uškrtím. Óch!“ mrmlala som si sama pre seba. Vyletela som z postele, ale neskoro som si uvedomila, že som akosi iba v nočnej košieľke, ktorú mi nanútila Alice.

„Ehm, ehm,“ odkašľal si... Pán dokonalý!

„Tak ma neočumuj a vypadni, alebo zavolaj Alice!“ skríkla som na neho a radšej sa znova zahrabala do postele. On naozaj poslúchol a odišiel z izby. Po chvíli čakania sa dostavila Alice.

„Alice, bože, prečo si mi nepovedala, že je to izba pán-átata. No, veď vieš. Čo? Bože, nikdy by som tu nespala. Mala si mi to povedať,“ vyhŕkla som na ňu všetko, čo ma napadlo.

„Bella, pokoj. Edward toho aj tak moc nenaspí a jemu to nevadí a hosťovská izba ešte nie je dokončená. Esme na nej pracuje, takže nabudúce budeš mať kde prespať,“ snažila sa ma upokojiť. Počkať, ono bude nejaké nabudúce? Podivila som sa, ale radšej to nekomentovala.

„Ale aj tak si mi to mala povedať,“ karhala som ju. Bolo dosť nepríjemné ho tu načapať alebo on mňa? No to je jedno, hlavne, že sa to vyriešilo.

Pozrela som sa na hodinky, ktoré viseli na stene oproti posteli. Bolo niečo málo po šiestej ráno. Takto spať už rozhodne nebudem. Vybrala som sa teda do kúpeľne a snažila sa uvoľniť všetky svoje stuhnuté svaly. V sprche som si uvedomila, že som vlastne v Edwardovej kúpeľni, izbe... Bože, za čo ma trestáš?

Vyliezla som zo sprchy a snažila sa na nič nemyslieť. Dnešok by som rada strávila v posteli, no bohužiaľ je tu aj škola, takže hor sa do učenia. Už som bola oblečená do vecí, ktoré som našla pred dverami – museli byť od Alice.

„Bella, musíme ísť znova na nákupy,“ vtrhla do izby Alice. Tak to teda nie. Dnes už naozaj nemienim stepovať po nákupnom dome a poslúchať Alice, čo by mi perfektne pasovalo.

„Nie, Alice,“ povedala som rozhodne.

„Bella, prosím, Bell, to by si mi neurobila,“ prosíkala a ja som myslela, že ma klepne. Skoro som sa jej tam rozkričala, nech prestane. Hranie na city... zlý postup pre mňa, dobrý pre Alice.

Chcela som jej ujsť, tak som si to namierila po schodisku dole a snažila sa nezakopnúť a nespadnúť. Keď som dole zbadala nejaké nohy, myslela som, že je to Emm alebo Jazz. Moji záchrancovia, tak som skočila a pristála dotyčnej osobe na chrbte.

„Alice, nechaj ma!“ kričala som hystericky a snažila sa udržať na chrbte... A sakra! Znova osudná chyba. Bol to Edward. Sakra, sakra! No, teraz mi to bolo aj jedno, hlavne nech ma zachráni pre Alice.

„Bella, čo to-“ zasekla sa Alice. Vedela, čo si o ňom myslím a čo mám v pláne.

„Vidíš, to je kvôli tebe,“ vysvetlila som jej celú situáciu. Odniekiaľ sa ozvala rana a počula som smiech, ktorý sa odrážal od všetkých stien tohto domu.

„Ehm, Bella? Čo sa stalo?“ spýtal sa môj záchranca. Fú, aj v mysli mi to znie divne. Nikdy by som nepovedala, že takto skončím.

„Prepáč, ale myslela som, že si Emm alebo Jazz,“ povedala som stručne a dúfala, že mu to bude stačiť. Stačilo. Chytil ma pod nohy a vyhupol si ma vyššie, pretože som sa pomaly, ale iste kĺzala dolu.

„Bella,“ prosíkala, ale ja som nemienila ustúpiť.

„Alice, vidíš, čo práve robím? To ti musí stačiť, že nikam nejdem,“ protestovala som a mala som hneď aj názornú ukážku. Naozaj mi to nebolo príjemné, no nešlo to inak.

„Dobre, ale v utorok ísť musíme,“ rozkázala nakoniec a ja som zvýskla, až sa Edward prikrčil.

„Môžem ťa pustiť?“ spýtal sa ma opatrne.

„Ehm,“ zahuhlala som mu do ucha.

Pripravovala som sa na pristátie, no nepodarilo sa tak, ako som očakávala. Zle som dopadla na pravú nohu a spadla na zem.

„Au,“ vypadlo zo mňa nakoniec. Edward sa ku mne hneď sklonil a začal mi ohmatávať členok.

„Má to narazené, ale mal by si sa na to pozrieť,“ hovoril k niekomu, koho som nevidela. Potom sa všetci rozostúpili a ja som videla blonďáka, asi tak starého ako Esme. To bude Doktor Cullen.

„Dobrý deň, pán Cullen,“ pípla som a snažila sa byť mimo diania.

„Ahoj, ty budeš Bella. Ale prosím, hovor mi Carlisle,“ predstavil sa a podal mi ruku. S menšími problémami som ju prijala. Zrazu ma Edward zdvihol zo zeme a niesol niekam po schodoch. V hlave sa mi rojili tisíce spôsobov, ako ho spacifikovať. Už som bola odhodlaná aj jeden urobiť, keď sa Alice začala smiať a Edward si niečo odfrkol. Myslím, že niečo ako „veľmi milé“, ale nie som si istá. Nechápavo som na neho zazerala.

Po chvíli som sa ocitla na niečom tvrdom a studenom, skoro ako Edward.

„Poriadne sa ti na to pozrieme,“ prehovoril Carlisle, keď vstúpil za mnou do miestnosti, ktorá bola plná kníh, starých kníh.

„Hm... je mi ľúto, že sme sa spoznali za takýchto okolností,“ vyšlo nakoniec zo mňa. Ani som nevedela, kde sa to vo mne zobralo.

Carlisle sa zasmial. „Tak to sme dvaja. Ale som rád, že som ťa spoznal,“ dodal potichu.

Členok som mala iba narazený, nič hrozné to nebolo, takže som sa mohla aspoň slobodne pohybovať, ale Carlisle ma vypísal na dnešný deň. Nech u nich ostanem a nič namáhavé nerobím. Na to sa sťažoval Emm, keďže sa mu tiež do školy nechcelo. Alice sa pridala, že ma tu nenechá samotnú, že by som sa nudila. K nej prišla aj Rose, že mi spríjemnia deň. Tak keď už oni traja, tak si povedali aj Jazz a Edward, že si dajú tiež voľno. Nakoniec Carlisle volal do školy, že nám nie je dobre a že ja mám narazený členok.

Esme mi spravila raňajky, vraj ostatní už jedli. Nahádzala som to do seba a došuchtala sa do obývačky. Všetci sedeli na sedačkách a rozprávali sa. Zaznamenala som, že sa dohadujú o Emmovej oslave. Nechcelo sa mi tam byť, tak som sa snažila nejako dopraviť do izby. A bol tu veľký problém. Schodisko! Pozrela som sa po osadenstve domu a zistila, že je tu Emm, ktorý horlivo diskutoval a Alice o tej oslave. Jazz, ktorý bol zamestnaný krkom Alice, Rose, ktorá sa venovala svojim nechtom a nakoniec tu ostal Edward. Čo už! Dnes s ním budem hádam aj viac, ako by som chcela. Hodila som na neho útrpný pohľad a on pochopil. Prišiel ku mne, s ľahkosťou si ma vyhodil do náručia. On sa usmial a ja som mu to oplatila kyslím úškľabkom. No čo. Stále ho nemám moc v láske, keď mi všetko kazí.

Postavil ma v izbe na zem a ja som sa konečne poriadne porozhliadla po jeho izbe. Mal ju peknú. Zladenú do tmavej modrej, miestami prechádzala do čiernej. Tak takú kombináciu mám rada aj ja. Na jednej stene mal obrovské police, v ktorých boli väčšinou knihy a CD-čká. Tiež uprostred bola Hifi veža, ktorá bola v čiernom. Krásne to tu všetko kontrastovalo. Zadívala som sa na policu s knihami, mal tu hádam všetko. Od modernej literatúry až po staršie diela, ktoré by, podľa môjho, mohli byť originály. Videla som tu snáď všetky diela od Shakespeara.

Ostala som v nemom úžase. Nevedela som, že jeho zaujímajú takéto žánre. Možno to tu má iba z povinného čítania, ale pochybujem, že by mal pôvodné knihy. Veď to je ako zázrak.

„Čo je?“ povedala som, keď som sa na neho pozrela. Mal zdvihnuté obočie a neveriacky si ma prezeral.

„Som síce praštená, ale milujem knihy a klasiku. Shakespeare bol vo svojej dobe génius. Jeho poňatie citov je jednoducho k nezaplateniu. Napríklad v Rómeovi a Júlii. Ja sama by som si vybrala rovnako. Zomrieť pre lásku by bolo to najkrajšie riešenie smrti. Bolo by to možno to najlepšie, čo by som spravila,“ zasnívala som sa a stále premýšľala, aké by to bolo. Spraviť niečo na základe citov k inému.

„Naozaj by si sa obetovala pre lásku? Chcem povedať, že je to krásne, ale spravila by si to? Vzdať sa niečoho, vlastne toho najvzácnejšieho, čo máš?“ spytoval sa ma so smútkom, no aj nádejou v hlase. Naozaj to bola nádej? To je dosť divné. No, ale áno, spravila by som to.

„Áno, ak by to bolo pre skutočnú lásku. Myslím niečo ako spriaznená duša, ak ma chápeš, tak vykonám čokoľvek. Upísala by som sa aj samotnému Diablovi, len nech by som bola s ním,“ priznala som sa a ani som neplánovala, že sa niekomu takto otvorím. Nikto toto nevie. Ani moji rodičia a to ich milujem nadovšetko, ale toto nie, toto je moje tajomstvo.

„Nie.“ Počula som tichý, ale veľmi tichý povzdych. Otočila som sa na Edwarda a videla jeho strápenú tvár.

„Čože?“ spýtala som sa neveriacky.

„Ale nič,“ tváril sa ako anjelik. „Len vieš, že si zaujímavá. Nikdy som ťa takúto nevidel. V škole si úplne iná, ako vymenená. Vôbec by som ťa nespoznal,“ zamyslel sa a ja som  si znova uvedomila, že som divná. No, nech mi to aj on pripomína! Bude to fajn.

„Hej, len nech je to medzi nami. Nemienim mať na krku psychiatra,“ vyslovila som svoje myšlienky nahlas. On len pokýval hlavou a vybral si jednu z tej hŕby knižiek.

„Môžem?“ spýtala som sa opatrne.

„Len si poslúž,“ odpovedal a znova sa začítal do knihy. Vybrala som knihu ako ten najväčší poklad a posadila sa na posteľ. Vyzula papuče a ľahla si na brucho. Knihu som si položila na vankúš a ľahla si vedľa Edwarda. On ležal na chrbte a v rukách nad hlavou mal knihu. Ani neviem, čo čítal. Zrazu otočil hlavu a usmial sa na mňa. Ja som ostala zaskočená, pretože som si uvedomila, že som ho vlastne špehovala. Radšej som takéto myšlienky zahnala a konečne sa ponorila do čítania. Bola som tak zahrabaná v deji knihy, že som si ani nevšimla, že na mňa niekto skočil.

„Bella, no ták, Bella,“ vrieskla hystericky Alice.

„Áno, Alice,“ odpovedala som jej úplne pokojným hlasom.

„Bella, vrieskam tu na teba asi päť minút a ty vôbec nereaguješ. Ste si s Edwardom podobní,“ vyslovila tú najhoršiu vec na svete. Hodila som na ňu vražedný pohľad a po ňom nasledoval vankúš.

„Hej, to bolo za čo?“ spýtala sa, keď si z tváre dávala dole vankúš, ktorý jej tam pristál.

„Tak ty nevieš?“ spýtala som sa a znova po nej jeden hodila. Ani neviem ako, ale zrazu sa strhla obrovská vankúšová vojna. Po chvíli vrieskania sa k nám pripojil aj Emm a nakoniec aj Jazz s Edwardom.

Hm... už to nie je Pán dokonalý, ale Edward? Dievča, ty nejako rýchlo meníš názory, rozprávala som sa sama so sebou.

„Dobre, dobre. Som hotová a bolí ma noha,“ pripomenula som sa, keď sa na mňa Emm valil s hŕbou vankúšov. To by som asi neprežila. Všetci sa ako na povel zdvihli a pomáhali poupratovať tú spúšť. Myslím, že sme niektoré vankúše aj roztrhali. Ale moc peria som tu nevidela. Vlastne videla, Emm mal na sebe kopec peria, ktoré mal pozastrkované za oblečením a vo vlasoch, samozrejme.

„Bože, čo ste tu robili?“ bedovala Esme a s ňou prišla aj Rose.

„Musíš sa do všetkého zapájať, čo?“ peskovala Emma a ťahala ho za ucho dole po schodoch, Emm iba vydával hlasné stony, ktoré boli skôr výkriky do tmy. Nikto ho nepočúval, čo by sme s ním vôbec robili?

„Tak a von, idem to upratať a vy sa zatiaľ dajte dokopy. A pozor na Bellu, nech sa jej s tou nohou nič nestane,“ upozorňovala Edwarda s Jazzom. Tí si ma vyhupli na ruky a ako kráľovná som sa niesla dolu.

„Tak, čo budeme robiť, máme ešte dosť času, a keďže Bella nesmie ísť na nákupy, nemáme čo robiť.“ Vyškerená Alice znova pripomenula svoje nákupy a ja som sa musela zasmiať. Ona na ne nikdy nezabudne.

„Hm... a koľko je hodín?“ spýtala som sa iba pre zaujímavosť.

„Počkaj, budú tri hodiny,“ oznámil mi Jazz. Čože?! To už toľko? Preboha, koľko sme strávili pri tej bitke?

„Tak mi aspoň povedzte, čo ste vymysleli na narodeniny Emmetta,“ vypadlo zo mňa nakoniec. Ani neviem, čo ma to popadlo.

„No, Emm najskôr plánoval ísť do klubu, ale ešte nevieme, ako sa vyliečiš,“ hovorila Alice a ja som ju pozorne počúvala. To, že sa budem liečiť viac ako pár dní, sa mi moc nepáčilo. Teda vôbec sa mi to nepáčilo.

„Deviateho som fit! Takže sa pôjde do klubu!“ zavelila som a nebrala od nikoho žiadne námietky.

***

Tak toto bolo nečakané. Bella sa na mňa zavesila a vôbec sa nechcela pustiť. Hádala sa s Alice na mojom chrbte. A bodkou bolo to, že ma použila ako odstrašujúci príklad. Dosť mi to liezlo na nervy, ale zasa som jej mohol byť blízko bez toho, aby od nej neprichádzali vlny vraždenia. Nakoniec to skončilo úrazom. Snažil som sa na ňu dávať pozor cez okolité myšlienky, no moc mi to nešlo. Nikto sa na nás nepozeral. Mali oveľa viac starostí, napríklad svoje drahé polovičky. Nakoniec a vlastne aj našťastie to mala iba narazené, takže obväz a mastičky. Zahojené to bude mať celkom rýchlo, ale kto vie? Nakoniec sa všetci ponorili do plánovania Emmovej oslavy.

„Alice, ja chcem ísť do klubu. A žiadne oslavy tu doma. Ešte by som to nemusel prežiť. Tie tvoje plánovacie akcie sa mi vôbec nepáčia,“ obhajoval sa Emmett a snažil sa dať jasne najavo, že chce ísť preč. Vedel som, čo presne chce a už aj Alice.

Emmett vytiahol Rose na parket a tam sa jej venoval viac ako by mal. Všetky jeho pohyby sa sústreďovali na jej citlivé partie. Keď konečne dotancovali ich vzrušujúci tanec, odobrali sa ku stolu, pri ktorom tiež veľmi dlho nevydržali. Vyparili sa niekam za roh a tam sa začali venovať sami sebe.

„Jasné, iba aby si tam mohol Rose bezstarostne obchytkávať. Emmett Cullen, ty myslíš iba spodnou časťou svojho tela,“ vyštartovala po ňom Alice a mala pravdu. Emm sa pozrel tam dole a spokojne sa usmial. Fúúúj, tak to bolo nechutné.

„Prosím, nechaj si to pre seba!“ vykríkol som na neho, ale tak, aby nás Bella nepočula. Zrazu som si uvedomil, že tu s nami už nie je. Poobzeral som sa a videl, ako sa na nás zmučene pozerá. Usmial som sa a išiel ju odniesť hore.

Postavil som ju do dverí a čakal, čo bude robiť. Začala sa rozhliadať po mojej izbe a nakoniec sa zastavila na knihách. Nemyslel by som si, že ju nejako moc zaujímajú.

Asi som sa tváril ako idiot, lebo sa ma spýtala, čo sa deje. Nadvihol som obočie, či mi niečo ona sama nepovie.

„Som síce praštená, ale milujem knihy a klasiku. Shakespeare bol vo svojej dobe génius. Jeho poňatie citov je...“ rozprávala neuveriteľné veci. Myslel som si, že niekto taký už nadobro vymrel, teda okrem mňa. A ona je dokonca dievča... Dobre, asi všetkých trocha podceňujem, ale nikdy by som si nemyslel, že práve ona...

„Naozaj by si sa obetovala pre lásku? Chcem povedať, že je to krásne...“ chcel som to vedieť. Chcel som aspoň trochu nahliadnuť do jej vnútra. Strašne ma to zaujímalo a možno som aj dúfal v kladnú odpoveď. Nie! Čo to tu trepem, nikdy by som jej to nedovolil, aj keby ma nechcela. Vlastne ona ma nechce. Polial ma pocit sklamania.

„Áno, ak by to bolo pre skutočnú lásku. Myslím niečo ako spriaznená duša...“ Tak krásne sa to počúvalo, ale musel som sa vrátiť do reality, kedy by ona mohla niečo takéto spraviť? Nájde si nejakého normálneho manžela, ktorý bude zarábať a ona sa bude mať ako v bavlnke. Nič menej si nezaslúži. Taká úžasná bytosť... No, keď prišla na časť s Diablom, skoro som skolaboval.

„Nie,“ šepol som a bol som si istý, že to nemohla počuť. Asi som sa mýlil.

Nakoniec to skončilo mojou prísahou, že to nikomu nepoviem, ale vlastne už to vie celá moja rodina a Alice sa v hlave mihali všelijaké vízie. V jednej som bol ja... v ďalšej Bella. A nakoniec sme tam boli spolu, ale nič viac som nemohol vidieť, lebo mi to Alice neukázala. V myšlienkach si opakovala, čo treba kúpiť na dnešný večer. Brrr. Tak to nemusím.

Ľahol som si na posteľ a začítal som sa do knihy, po chvíli prišla aj Bella a ľahla si na brucho a na vankúš si položila knižku. Bola tak krásna, keď si pritom okusovala peru, alebo prst. Bolo to také krásne, ale sledovať som ju nemohol večne. Ja už som svoju knihu mal dávno prečítanú a po chvíli sem vtrhla Alice. Bola ako tornádo. Odišiel som, lebo ma do jej plánov ešte zatiahne tiež. Chcela Bellu znova vytiahnuť na nákupy. Nakoniec to skončilo vankúšovou bitkou, do ktorej sme sa zapojili aj my. Teda Emm, Jazz a ja.

Bella sa musela pripomenúť, inak by ju Emm zadusil vankúšmi.

Zišli sme dole a všetci sa pohodlne usadili. Bella žačala bezpečnú tému, teda pokiaľ nebude chcieť Alice oslavu tu v dome.

„Deviateho som fit! Takže sa pôjde do klubu!“ zavelila Bella a nebrala žiadne námietky. Všetci boli spokojní a najviac Emm. Fuj, všetko si predstavoval a nebolo to nič pekné. Teda možno pre neho áno, ale ja som myslel, že mu jednu vrazím. Namiesto toho som sa vybral na menší lov. Belle som oznámil, že sa idem prejsť, aj keď myslím, ju to vôbec nezaujímalo....

Tak, ako sa vám to páčilo? Pretože som ani moc nemala náladu to písať.

Štyri komentíky... No, to je akoby to nestálo za nič. Myslela som, že sa vám to páči... A ešte k tomu som Vám to napísala na skoro tritisíc slov...

Samozrejme, ďakujem tým, čo mi komentík písali pravideľne, všetkých sedem častí so mnou vydržali.

A chcela by som vedieť, či viete, ktorá časť je písaná priamo z môjho srdca... Ale asi to vedieť nebudete...

Som komplikovaná osoba, aj keď sa to nezdá. :P

BlackStar

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska Bohov trvá večne °° 8: