Celé sa to veľmi skomplikuje. Príde znova Charlie a uvidí Jacoba a Nessie. Charlie ide odtrhnúť Jacoba od svojej vnučky a... Prijemné čítanie. Janka :)
26.08.2011 (17:45) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1493×
Vysvetlil mi to. Vysvetlil mi to jasne a zreteľne.
„Takže... chceš povedať, že som, že sme upíri?“ spýtala som sa neveriacky Edwarda.
„Presne tak,“ povedal mi a ten jeho šibalský úsmev... ach, no nemohla som sa nezasmiať.
„A... no... aj to malé dievčatko, myslím, že sa volá Renesmé. Aj ona?“
„Vlastne... aj áno, aj nie. Vieš, ty si ju porodila, keď si bola ešte človek. A až potom si sa stala...“ Nevyslovil to ako vtedy ja.
„Aha, preto jej počuť biť srdiečko.“ Konečne mi to dávalo zmysel.
„Áno, tak poď, vrátime sa. Alice im to už všetko povedala.“ Zasmial sa a rozbehol sa. Skočil do vody a ja za ním. O chvíľku sme boli doma. Vybehli sme hore a prezliekli sme sa. Rozprávali sme sa a smiali. Všetko, čo som nevedela, som zrazu už vedela. Všetko mi povedal. O Jamesovi a jeho svorke. Všetko o Volturiovcoch, ktorí nás poctili svojou návštevou.
„Počujem smiech.“ Zasmiala sa Alice.
„Dobre počuješ, ty myška,“ povedal Edward a rozbehol sa k nej. Ona skočila z okna, ale on sa zastavil a prebehol ku mne.
„Niekedy ich treba vydesiť.“ Zasmial sa a začal ma bozkávať. Keď som si obliekla tepláky a tričko, zišli sme dolu. Bola som stále pri Edwardovi.
„Nechápem, myslel som, že stratila pamäť.“ Zadivil sa Carlisle.
„Tiež to nechápem.“ Pritakal mu Edward.
„Zlatko, tiež to nechápem, ale keď sme boli na kryhe, ako keby sa všetko vrátilo. Ako sa na mňa otec pozrel, keď to zistil... všetko. Tie city, keď som počula ako Nessie plače. Ako sa mi Aro snažil rozhovoriť samovraždu...“ Chcelo sa mi vyliať všetko, čo som cítila a vyliať si nervy do nejakého jeleňa.
„Bella, tvoj otec je tu,“ pošepol mi Edward sotva nepočuteľnými slovami do ucha.
„Nie, nie. To nesmie. Nie! Nie!“ kričala som. Ale on neposlúchol. Vošiel do izby. Bola som smädná. Voňal tak lákavo. Tak som to ešte nikdy necítila.
„Edward, prosím, nech mu neublížim. Ja nechcem.“ Rozvzlykala som sa. Ale on postupoval do izby.
Zrazu to na mňa prišlo. Prikrčila som sa a zavrčala. Bola som taká smädná.
„Bella, zlatko,“ utišoval ma Edward. Nepomáhalo to. Zrazu som zbadala ten problém. Zaschnutá krv na otcovom prste.
„J-ja. Prepáčte.“ Rozbehla som sa von z domu smerom k lesu. Utekala som, až kým som nezacítila jelene. Skántrila som ich troch. Pekne som sa zababrala a išla som domov.
„Aha, vrátil sa nám hladoško." Privítal ma s otvorenou náručou Edward.
„Prepáč, ja som nechcela. A ešte pred otcom,“ ospravedlňovala som sa mu.
„To ty mi prepáč. Si ešte mladá. Potrebuješ to viac ako my,“ ospravedlňoval sa teraz on mne.
Vošli sme do domu, kde bola do kruhu zoradená Edwardova rodina. Zrazu to nebolo tak, ako som si myslela.
„On je ešte tu,“ vyjachtala som, keď som v kruhu zbadala Charlieho.
„Ahoj, Bells. Vyzeráš...“ hovoril to zhrozene a ani nedopovedal.
Pozrela som na seba. Bola som celá zafúľaná od krvi. Vybehla som hore a hodila na seba niečo iné a hneď som bola na schodoch. Stretla som tam Alice.
„Alice, prosím, nehovor, že som tu. Povedz Edwardovi, že som sa zosypala, ale nahlas. Myšlienkovo mu povedz, že ho čakám na schodoch. Ok?“ dala som Alice inštrukcie čo najtichšie.
„Dobre. Teraz to vysvetľuje Charliemu. Tú krv a podobne. Potrvá to. No asi päť minút. Poď do kuchyne, tam Charlie nepôjde,“ uistila ma Alice a odišla dole. Ja som išla tiež, ale do kuchyne. Začula som kúsok z rozhovoru.
„... viete, Charlie, ona je len mladá, ona sa musí dostať do praxe,“ povedal Edward veľmi súcitne.
„Do praxe? Hovoríš o mojej dcére! Ty si ju zmenil na monštrum. Ty jedna obluda!“ ziapal po ňom Charlie, až mi to lámalo srdce. Vybehla som potichu hore na schody a už som začula Alice.
„Edward, Edward. Počúvaj, musím ti niečo povedať. Bella je hore. Bola na schodoch a potom dole v kuchyni. Počula, ako Charlie hovorí, že si monštrum a to ju zlomilo. Vybehla na schody a čo mi vravela, že ti mám povedať, že sa zosypala na stálo,“ rapotala Alice.
Sadla som si na schody a v tom okamihu bol pri mne Edward.
„Utečme,“ navrhla som mu.
„S tebou by som žil aj na tej kryhe celú večnosť,“ prisľúbil mi.
Zišiel dolu a ja som sa odhodlala tiež.
„Prepáč, oci,“ dokázala som mu povedať iba toto jediné. Prepáč. Zrazu tu začalo niečo páchnuť.
„Edward, to je Jacob?“ spýtala som sa neveriacky Edwarda.
„Nemusím ani vedieť na čo myslíš a už to viem. Si taká rozkošná.“ Pritlačil mi svoje ústa na moje a vášnivo ma začal bozkávať. Vyrušil nás svojim odkašlaním Charlie.
„Decká. Na neskôr, ok?“
„Áno, oci,“ pritakala som poslušne.
„Je to niečo na spôsob mokrého psa,“ pokračoval v našej debate Edward.
„Edward, vysvetlíš mi o čo tu ide?“ spýtal sa Charlie.
„Esme? Môžeš ho zaviesť do kuchyne, nech to najskôr uvidí?“ poprosil ju otázkou Edward a ona poslušne poslúchla.
„Ahoj, Bella. Tak ako sa máš?“ spýtal sa ma vysmiaty Jacob.
„Dobre. Idete sa hrať s Nessie?“ spýtala som sa, lebo som vedela, že je sám.
„Hej,“ povedal a už sa rozhliadal po izbe.
„Nessie, je tu Jacob. Poď dolu,“ zakričala som na Nessie.
„Jake!“ zakričala na neho a už bola v jeho náručí.
„Tak ako sa dnes zahráme? Na tigra a jeleňa alebo ako?“ spýtal sa uštipačne Jake.
„No, ja by som sa radšej hrala na to, kto chytí vlka.“ Zasmiala sa Nessie a už boli vonku.
„Vy sa dovolíte Nessie hrať s vlkmi?“ spýtal sa Charlie.
„Jake jej nič neurobí,“ povedala som otcovi, ale nespúšťala som pohľad z okna.
„Ako to?“ neveril mi.
„Je k nej... akoby som to povedala. No, je k nej pripútaný.“ Snažila som sa mu to vysvetliť. Nepočúval ma a obrátil sa k dverám. Bola som tam skôr.
„Nechaj ich!“ zavrčala som na neho.
„Bella, ako len môžeš niečo také dopustiť?“ Pozeral mi do očí.
„Nechaj ich,“ zopakovala som a rýchlym pohybom som zamkla dvere. Zrazu ku mne pribehol Jazz.
„Bella, pokoj. Je to v poriadku,“ upokojoval ma.
„Bella, si v pohode?“ spytovala sa ma o chvíľu celá rodina, ktorá vtom okamihu pribehla.
„Hej... v pohode. Len musím si ísť niečo vybaviť,“ zamrmlala som takmer sama pre seba a vybehla som hore po schodoch. Ako som našla balkón vedúci do záhrady, skočila som z neho. Dala som si záležať, aby to Charlie videl.
„Jake! Jake! Môžem vás o niečo požiadať, vy dvaja?“ zakričala som na neho. A ako som to urobila, premenil sa zas na človeka.
„Bella, čo sa deje?“
„Máme problém.“
Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Kvapka krvi zmenila môj život v peklo - 4. kapitola:
mohla by som ťa poprosiť, či by si mi to neopravila a ja si nájdem niekoho iného na opravu, komu pošlem moje budúce články, sľubujem. Ja totiž, keď sa do toho zahľadím to vydím ako polievku. Možno ma chápeš. Robím to preto, lebo sa snažím s tým bojovať. Ja mám totiž dyslexiu a dysgrafiu. Psichoška vravela, že keď sa nebudem spoliehať na to, že v diktátoch budem mať iba počet chýb a budem sa snažiť ako ostatný, že sa to bude zlebšovať. No asi sa to aj zlebšuje. Keby si vysela to čo som si písala pred rokmi a teraz. Viem si tám už nájsť aj sama chyby. A to píšem od začiatku prázdnin. Rozčítala som sa a našla som si túto stránku. Takže. Ak by si bola taká dobrá a opravila by si mi to, bola by som ti vďačná. Ďakujem 
ja to posielam administátorovi tak neviem. Proste to nechápem. 
Už sa mi stalo x krát, že mi to zle opravil. Tak, ak by si sem prišla, tak ta poprosím napíš na mail. Chcem ta poptosit o pomoc.
Ahoj. Článok vraciam na opravu. Oprav si nasledovné:
*Medzera sa píše z oboch strán pomlčky
*Čiarky v súvetiach, pred spojkami, občas aj v osloveniach
*I/Y v koncovkách prídavných mien - I len v Nominatíve množného čísla
*S/Z - je z koho/z čoho a s kým/s čím
*Sú upíri, nie upíry!
*Text si rozdeľ do odsekov, je tak prehľadnejší a omno lepšie sa číta.
*Mám také tušenie, že si si kapitolu do článku vložila dvakrát.
*Je Jacob, nie Jackob!
*Je pokoj, nie kľud!
*Sú decká, nie detská - detská je napríklad izba!
*Preklepy
*Chybný slovosled
*Máš zle popísanú priamu reč. Riaď sa týmto vzorom:
1. Ak za piamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!
„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.
2. Ak za piamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkičníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!
„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.
3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:
a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"
Ak budeš mať ešte nejaké nejasnosti, prečítaj si tento článok:
www.stmivani.eu/40-pomoc-autorum/slovenska-gramatika
Ak si nebudeš vedieť poradiť, skoč si do sekcie Pomoc autorom a nájdi si konečne korektora. A budem sa opakovať - pomôže to hlavne tebe, keďže v gramatike doslova plávaš.
Ďakujem. 
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!