Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kvapka krvi Kapitola 3.

13.08.2011 (07:00) • Illy • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1018×

Kapitola 3.

Snívalo sa mi o mame, o vojne a o Edwardovi. Chcela by som ho znovu vidieť hoc len na päť minút. Stále mi vŕtal v hlave. Keď som sa zobudila, bolo už ráno. Zišla som do kuchyne a naliala do misky mlieko a pridala cornflaky. Prišiel Charlie.

„Ahoj, zlato,“ povedal

„Ahoj, Charlie, ako si sa vyspal?“

„Dobre, čo uvarím na obed?“

„Ty radšej nevar nič, objednáme si pizzu.“

„Nebudem variť nič, objednáme si pizzu.“

„Charlie? Si v pohode? Hovoríš ako zhypnotizovaný.“

„Veď hovorím normálne. Idem pozerať telku.“

„No jasné,“ povedala som. Keď som dojedla cornflaky, išla som do izby. Musím ísť von. Vošla som do Jacobovej izby, ešte spal. Tak som sa prezliekla a išla von. Pokúsila som sa naštartovať auto. Zrazu sa pohlo, super. Vyšla som na cestu a asi za desať minút som bola v meste.

Vojna je presne za päť dní, musím sa ešte pripraviť. Zaparkovala som auto a vyšla som na cestu. Prechádzala som sa po uličkách mesta a uvidela podnik King. Vošla som dnu a prvé, čo som uvidela, bol Edward. Nenápadne som okolo neho chodila a snažila som sa, aby si ma všimol.

„Ahoj. Prepáč, ale niekoho mi pripomínaš... To si bola ty, čo sme do seba narazili v lese?“ povedal Edward.

„Ó, áno, ty si Ed... Edward?“ povedala som

„Áno, ty si Bella, však?“

„Mh...“

„Nechceš si prisadnúť?“ povedal

„Jasné,“ povedala som a sadla si za pult.

„Tak... Bella, ako sa máš?“

„Dobre, veľmi dobre... povedz mi niečo o sebe.“

„Takže... volám sa Edward, rád sa prechádzam po lese, mám osemnásť a bývam s otcom, jedným bratom a sestrou v dome pri lese. Teraz ty,“ povedal

„Volám sa Bella, rada behám po lese, mám sedemnásť, bývam v dome pri lese s otcom a bratom Jacobom.“

„Tiež nemáš mamu?“ povedal

„Nie... zabili ju pred piatimi rokmi."

„Moju tiež, volala sa Esme...“ povedal. To meno poznám, ale odkiaľ? Nechala som to tak.

„Moja mama sa volala Renée, mala som iba dvanásť, keď ju zabili.“

„Prepáč, ale musím už ísť, mám ešte nejaké povinnosti. Čo keby som po teba zajtra prišiel?“

„Dobre, bývam na Leedvens dvadsaťtri, môžeš prísť tak o druhej?“

„Áno, tak zajtra. Ahoj,“ povedal a vyparil sa. Hneď ako odišiel, odišla som aj ja. Nasadla som do auta a bola som už doma. Začalo sa stmievať. Vošla som dnu.

„Kde si tak dlho bola?“ povedal Charlie

„V meste, prečo?“

„Bál som sa o teba.“

„Kde je Jacob?“

„Išiel za Katherine,“ povedal a zvalil sa na gauč.

„Jasné,“ povedala som a išla do kúpeľne.

Upravila som si vlasy a išla do izby. Zobrala som knihu a začala čítať. Nebola to obyčajná kniha, ale legendy Vlkov. Čítavala mi ju mama. Je o nás, o vlkolakoch. Vraj existuje jeden vlkolak, dievča, ktoré je z polovice vlkolak a z polovice upír, je najsilnejšia a má nastoliť medzi upírmi a vlkolakmi mier. Jej jeden rodič je upír a druhý vlkolak, má nadprirodzené schopnosti, žije na veky vekov. Dá sa zabiť iba zlatým mečom, ktorý je iba jeden.

Ja tomu príbehu neverím, veď napoly vlkolak a upír, to sa nedá. Čítala som asi do dvanástej, a potom som išla spať. Snívalo sa mi o tom dievčati, bola rýchla ako vietor, silná ako skala a... bola som to ja.

Keď som sa zobudila, bolo jedenásť hodín. Išla som dole, ale nikto nebol doma. Už iba štyri dni! Edward! Má prísť o druhej. Rýchlo som sa najedla a začala som sa upravovať. Rozčesala som si vlasy a namaľovala som sa. Bolo už pol druhej, čakala som, ale neprišiel, určite zabudol. Zrazu som počula trúbiť auto. To bude on! Vyšla som von a uvidela auto, bolo to Volvo, pekné volvo. Pristúpila som k autu a uvidela Edwarda. Nastúpila som.

„Ahoj, Bella,“ povedal milo

„Ahoj. Tak, kam pôjdeme?“

„Čo tak len tu do lesa, budeme sa prechádzať a tak... hm?“

„To bude skvelé, tak poďme,“ povedala som. Vystúpili sme z auta a vybrali sa do lesa. Prechádzali sme sa mlčky, to ticho mi už začalo prekážať. Zastal pri jednom strome, vyšiel naň a potľapkal miesto vedľa neho. Sadla som si tam.

„Tak... prepáč, neviem, na čo sa ťa mám opýtať,“ povedala som

„Tak budem sa pýtať ja... napríklad... na akú školu chodíš?“

„Tri roky som chodila na školu v rezervácii, ale teraz po prázdninách budem chodiť na Doverskú strednú.“

„To je super, ja tam chodím,“ povedal

„To je,“ povedala som.

Autor: Illy, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kvapka krvi Kapitola 3.: