Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kvapka krvi Kapitola 2.

12.08.2011 (17:30) • Illy • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 969×

Kapitola 2.

Ten upír na nás vyceril zuby a zatváril sa, že ide zaútočiť. Zozadu som počula hlasné vrčanie, a tak som sa otočila - bol to Jacob. Nebol to upír, ale upírka. Bola krásna, mala krátke hnedé vlasy a zlato-hnedé oči, pozerali sa na mňa. Pozrela som sa za seba a všetci už boli premenení, čakala, kým sa premením ja.

„Jacob! Neútoč, nezabudni na dohodu! Chce vás vyprovokovať, aby ste na ňu zaútočili,“ kričala som a ani som nestihla dopovedať vetu a Kath skočila na tú pijavicu.

„Tá malá je múdra, ale vy ste hlúpi, teraz vás môžem zabiť,“ povedala posmešne a začala bojovať s Kath, pripojil sa Jacob a Bruno na nich len tak hľadel. Dohoda je dohoda medzi upírmi a vlkolakmi, ak zaútočí jeden z rodu, tak ho môžu zabiť. A navyše, ja nie som malá!

Zrazu odhodila Kath o strom a ona veľmi hlasno zaskučala, pribehla som k nej a ona sa premenila na človeka, asi má zlomené kosti. Jacob na ňu s ľútosťou pozrel a začal znova bojovať. Konečne sa už k nemu pridal aj Bruno. Postarala som sa o Kath a za chvíľu stál vedľa mňa Jacob s Brunom v ľudskej podobe. Jacob podišiel ku Kath.

„To bude dobré, Kath, vieš, že ťa ľúbim, nie?“ povedal
„Áno, viem to, hovoríš mi to každý deň,“ povedala, zasmiala sa a hneď sa chytila za brucho.
„Áu!“ povedala a z očí sa jej vyronila slza. Jacob ju objal a vzal do náručia.

„Zanesiem ju do nemocnice, poviem, že spadla zo stromu,“ povedal a niesol ju cez les.
„Kath...“ povedala som.

„Je to moja vina, nezapojil som sa do boja,“ povedal Bruno
„Ani ja a je mi to ľúto. Proste... nevedela som sa premeniť,“

„Ale tí Cullenovci nedajú pokoja,“ povedal

„Cullenovci?“
„Toto bola Alice Cullenová, tvoji rodičia jej zabili mamu, sestru a priateľa, čiže zároveň aj brata. No nie je to nechutné?“ povedal s odporom.

„Je,“ povedala som a rozbehla sa preč. Len tak som bežala medzi stromami a videla, ako sa mi mihajú pred očami, bolo to krásne. V jednoduchosti je krása, pomyslela som si. Zastala som pred našim domom. Vošla som dnu a uvidela som Jacoba ako stál v chodbe a počula som tresk dverí.
„Otec? Povedal si mu to, čo?“ povedala som

„Áno, neviem, prečo je taký výbušný,“ povedal Jacob

„Veď vieš, má o nás strach. Ako sa má Kath?“ povedala som
„Je to dobré, len má zlomené rebrá, ruku, a naštiepenú kosť nohy. To, že spadla zo stromu, mi uverili rýchlo,“ povedal smutne

„Jake... bude v poriadku, vylieči sa. Podľa mňa by jej pomohlo, keby si bol pri nej a pomáhal jej.“

„Máš pravdu. Tak ja idem. Ahoj, Bells,“ povedal a vyparil sa von.

Vyšla som po schodoch do mojej izby a zvalila som sa na posteľ. Rozmýšľala som nad Alice Cullenovou, nebola až taká chladnokrvná, ako ostatní upíri. Snažila som sa ju pochopiť, je na tom istom ako ja, stratila mamu, aj sestru, brata a zároveň priateľa. Musím ísť von, pôjdem do mesta. Zišla som po schodoch a uvidela som Charlieho - pozeral telku.

„Idem do mesta, prídem tak o dve hodiny,“

„Teraz? Keď sa toto stalo Kath?“ povedal

„Veď sa musím odreagovať, tak ma pusť.“

„Musíš sa odreagovať, tak ťa pustím,“ povedal, akoby bol na drogách.

„Charlie? Si v poriadku?“
„V úplnom, prečo?“
„Tak môžem ísť?“

„Samozrejme, musíš sa odreagovať,“ povedal Charlie. Je nejaký čudný, pomyslela som si. Nasadla som si do svojho auta a naštartovala som ho. Nešlo. Tak pôjdem peši cez les. Rozbehla som sa do lesa. Bežala som najrýchlejšie ako som vedela. Je hrozne teplo, tak bolo príjemné, keď mi vietor fúkal do tváre. Bežala som, bežala a bežala.

„Áu,“ zakričala som a niečo ma odhodilo na zem. Vstala som a pozrela som okolo seba. Uvidela som muža, ktorý ležal nehybne na zemi. Podišla som k nemu a necítila som žiadny tep, bol veľmi studený aj napriek tomu, že je leto. A bol neuveriteľne krásny. Zrazu otvoril oči, mal krásne oči, hnedé so zlatým odtieňom.

„Prepáč, ak sa ti niečo stalo, ale ja som tu len tak bežala a nevšimla som si ťa,“

„Aj ja som tu len tak bežal, ale nevidel som ťa. Mimochodom, volám sa Edward,“ povedal. Má nádherný zamatový hlas.

„Ehm... ja som Bella,“ povedala som.

„Čo tu robíš tak sama v lese?“

„Vieš, mojej kamoške sa niečo stalo a teraz je v nemocnici. Potrebovala som vypadnúť z domu, tak som chcela ísť do mesta, len mi nešlo auto, tak som sa rozhodla, že sa pôjdem poprechádzať do lesa,“

„Ja sa tu často a rád prechádzam, je tu krásne,“ povedal

„To je... Prepáč, ale musím už ísť, naozaj sa ti nič nestalo?“

„Nie, vôbec nič, a bez problémov môžeš ísť. Tak ahoj,“ povedal. Škoda, pekný chalan sa len tak skoro nenájde a pochybujem, že sa s ním stretnem. Preboha! Načo som povedala, že musím ísť, keď nikam nejdem! Tak pôjdem domov. Pozrela som sa, či som už preč z jeho dohľadu a rozbehla som sa. Hneď som bola doma. Bola už tma. Vošla som dnu a uvidela Jacoba, ako telefonuje v kuchyni. Určite s Kath.

„Daj mi ju k telefónu,“ povedala som. Jacob pokrútil hlavou, ale ja som mu telefón vytrhla z ruky.

„Prídeš zajtra milá... Bella?“ povedala Kath.

„Ahoj, Kath... Ako sa máš?“

„No... veď vieš, ako v nemocnici,“ povedala a rozosmiala sa. Jacob sa mi zažil vytrhnúť telefón z ruky.

„Dobre, rada som ťa počula, tak ti dám naspäť Jacoba, lebo mi odtrhne ruku... Ahoj,“ povedala som. Rozosmiala sa a ja tiež. Podala som mu telefón a vyšla po schodoch do izby. Ľahla som si do postele a zatvorila som oči. Zaspala som.

Autor: Illy, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kvapka krvi Kapitola 2.: