Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kvapka krvi Kapitola 1.

10.08.2011 (16:15) • Illy • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1094×

Kapitola 1:

Už ako malá som sa cítila iná, to preto, lebo vo mne koluje vlkolačia krv. S prvou premenou mi pomohol môj starší brat Jacob, je úžasný brat, hoci keď som bola malá a hrala sa s bábikami, tak mi ich bral a trhal im hlavy, vraj som na to už veľká. Žijem spolu s mojím otcom a Jacobom v dome blízko pri lese. Nie sme sami, sú tu ešte upíri, naši nepriatelia. Vojna medzi upírmi a vlkolakmi začala pred asi 500 rokmi, keď sa moji predkovia ocitli na ich území a upíri ich chladnokrvne zavraždili, tak sa začala medzi nimi vojna. Totiž tí vlkolaci, čo boli na ich území, boli mocní. Mocní sú zakladatelia vlkolakov. O tom, čo som, nesmiem povedať nikomu. Osobne som sa s upírom ešte nestretla, ale keby áno, tak ho zabijem, na to som bola vycvičená. Moju mamu zabili vlkolaci pred piatimi rokmi, keď sa snažili zahubiť upírov. Upíri majú pokožku bielu ako sneh a tvrdú ako mramor, sú rýchli a veľmi silní, a každý upír má jednu výnimočnú schopnosť. Dajú sa zabiť iba tak, že ich roztrháte na kusy a spálite.

„Td-td-td,“ zazvonil mi budík a zobudil ma. Dostala som sa k zrkadlu a uviazala som si vlasy do chvosta. Keď som zišla po schodoch dolu, za kuchynským stolom sedel Jacob s otcom a rozprávali sa.

„Dobré ráno, spachtoška,“ povedal otec a Jacob kývol hlavou na pozdrav.

„Dobré ráno... čo sa deje? Zase vyčíňajú upíri nadopovaní krvou a zabíjajú každého, kto im príde do cesty?“ povedala som to ako vtip, ale myslím, že sa to naozaj deje.
„Skôr pijavice, Bella,“ povedal Jacob a mierne sa pousmial a ukázal svoje žiarivo biele zuby. Aj ja chcem takú pastu, pomyslela som si.

„Áno, takže chcem, aby si si dávala na seba pozor a dôveruj iba ľuďom, čo dobre poznáš, ty si ešte mladá na to, aby si vycítila tú háveď,“ povedal Charlie.
„Oci... už som dostatočne veľká, aby som sa o seba postarala,“ povedala som vážne.
„To si,“ povedal otec a odišiel do svojej izby.
„Ospravedlň ho, ešte stále sa nevie spamätať z maminej smrti a zase bude tá vojna proti upírom, a bude tam musieť ísť každý vlkolak, takže aj ja, aj ty a nechce o nás prísť, veď vieš čo sa stalo mame,“ povedal Jacob.
„Viem, Jacob, ja do tej vojny nechcem ísť, nechcem ťa stratiť, ani Chrlieho,“ povedala som smutne.

„Ani ja teba, Bella, si moja sestra a mám ťa veľmi rád,“ povedal a tuho ma objal.

„Jacob... kedy sa ide do boja?“
„O týždeň, idú do toho všetci vlkolaci, chcú zahubiť celý rod upírov a my musíme hlavne zabiť rodinu Cullenovcov. Dobre, že mama s otcom im vtedy zabili ich vodkyňu Esme, aj nejakého Jaspera s Rosalie, my musíme zabiť tých ostatných,“ povedal.

„Áno, a pomstime smrť našej mamy.“
„A to všetko už len o týždeň, poď so mnou,“ zobral ma za ruku a ťahal.

„Kam?“

„Do lesa, za Katherine a Brunom,“

„Dobre, pôjdem aj sama, môžeš ma pustiť.“ Hoci je Jacob odo mňa starší o dva roky, správa sa akoby on bol ten mladší. Pustil ma a rozbehli sme sa ako najviac vieme, ja som bola rýchlejšia, zo všetkých vlkolakov som bola najrýchlejšia. Zastala som. Uvidela som Katherine ako sedí na strome, bežala som k nej. Pozrela som sa za seba a Jacob tam nebol, asi išiel k Brunovi domov.

„Ahoj, Kath,“ povedala som. Kath je Jacobova priateľka, ale on vraví, že je to iba kamarátka.

„Bella! Rada ťa vidím, ako sa máš,“

„Dobre, inač, počula si o tej vojne, čo bude?“
„Áno.“
„Dúfam, že sa nám ich podarí zahubiť,“ povedala som
„Aj ja! Kde išiel Jake?“
„Za Brunom,“ hneď ako som to povedala, vedľa mňa sa zjavil Jacob s Brunom.

„Ahoj, Kath,“ povedal Jacob a pobozkal Kath na pery.

„Bella,“ povedal Bruno.

„Ahoj,“ povedala som a objala som ho, mám ho veľmi rada.

„Ako sa máš, maličká?“ povedal, neznášam, keď si zo mňa robia srandu, že som malá, veď som od nich len o dva roky mladšia a od Kath dokonca o jeden. Niečo som začula za stromom, pozrela som sa tam a pozreli sa ta aj ostatní, blížilo sa to. Bol to človek, nie... upír.

Autor: Illy, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kvapka krvi Kapitola 1.: