Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá pomsta - 7. kapitola

20.09.2012 (08:45) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1759×

O týždeň neskôr

Týždeň, ktorý som mala prečkať u Cullenovcov do stretnutia s Nicolae, prešiel rýchlosťou blesku. Možno za to mohol Edward, keďže každú sekundu dňa sme trávili spolu. Nedokázali sme sa od seba odtrhnúť a ja som si na svoje zdesenie začala uvedomovať cit, ktorý bol hlbší než hocičo, čo som doteraz pociťovala. Možno sa tomu hovorí láska. Možno náklonnosť. Neviem. Sakra, jednoducho neviem! Jedno som však vedela, nedokážem sa už Edwarda vzdať.

Dá to síce ešte prácu, aby sa prestal správať ako macho, ktorý musí v každej nebezpečnej situácií prísť žene na pomoc, ale pre dobro nášho vzťahu, to musím spraviť. Jednoducho, nie som ten typ. Dokážem sa o seba postarať sama a to musí pochopiť. Nepotrebujem okolo seba žiadne hrdinstvá. Dala som mu jasne najavo, že ak chce pokračovať v tom nezmyselnom chránení mojej osoby, mali by sme náš vzťah ukončiť skôr, ako nás tá bolesť zo sklamania obidvoch zabije.

Letisko Seattle

Alice nám s radosťou zabalila veci prinajmenšom na dva mesiace dovolenky. Prízvukovala som jej, aspoň som sa snažila, aby zabalila len tie najnutnejšie veci. Neplánovala som vo Francúzsku zostať. Chcela som čistú a rýchlu prácu. Odstrániť Victoriu a ísť domov.

Domov, zvláštne slovo. Ešte zvláštnejšie bolo, že toto slovo som si stotožňovala s rodinou Cullenovcov. Kufre zaplnili celý interiér Ashtona Martina. Najnovší model v čiernej a zlatej farbe. Cez kapotu sa tiahol zlatý pásik, elektróny v zlatom prevedení a spätné zrkadlá obalené zlatou farbou. Vždy som túžila po takom aute. Nahlas by som to pred Edwardom, samozrejme, nikdy nepriznala. Viem, že mi chce dať všetko po čom moje srdce túži a má nato aj viac finančných prostriedkov ako ja, ale považujem za nutné ponechať si aspoň toľko slobody, aby som bola schopná si veci a majetok zabezpečiť sama. Čo dokáže muž, dokážem aj ja. Bez diskusie.

S Nicolae sme sa mali stretnúť v jednom malom zapadnutom hoteli v Belgickom Gente. Letieť sme mali skoro dvadsaťštyri hodín s prestupom vo Philadelphii, v štáte Pensylvánia. Z hlavného mesta Bruselu sme sa rozhodli ísť už po vlastných, pretože toľké cestovanie nie je práve môj koníček. Všetky veci ohľadne letu vybavoval Edward. Ako náhle odbavil batožinu, tvrdo zakliesnil moju ruku medzi jeho a zašiel so mnou na pánske toalety. Žiadne zdôvodnenie som nedostala, žiadne titulky k nemému filmu. Je pravda, že som sa nepýtala. Dosť hrubo ma nastrkal do jednej kabínky, odkiaľ sa niesol nezameniteľný pach po veľkej potrebe, ktorú nejaký magor nespláchol. Kurva, chcem preč! Zúrivý pohľad mojich očí Edwarda upozornil na môj nadchádzajúci výbuch, preto ma rýchlo premiestnil z kabínky a položil na umývadlo. 

„Bol by si taký láskavý a nechal ma?!“

„Prečo?“ Bolo jediné, čo mi udýchane pošepol do ucha.

Tak toto bolo fakt nechutné. Neviem, ako a prečo, ale začala som si uvedomovať zmenu môjho zmýšľania a postojov. Ako keby som sa bola prebrala z dlhé spánku, oči sa mi očistili od hmly a vnímala veci ako kedysi, keď som bola ešte človek. Žeby som sa konečne dostala z područia novorodeneckého obdobia? Chytila som mu jednou rukou vlasy a prudko trhla. Kňučavý zvuk vychádzal z jeho utrápenej tváričky. Tak toto na mňa nezaberá. Aj keď... Tie oči šteňaťa. Ako som mu mohla odolať? Neodpovedajte.

Začala som sa preberať hodvábnym morom vlasov, ktoré ma tak lákali a vzrušovali. Prstom som mu zatiaľ začala prechádzať po plných perách a tým ich jemne otvárala. Naklonila som sa a jemne mu vydýchla do úst. Telom mu prebehol kŕč a jemným vrčaním mi začal bozkávať celú tvár. Znovu som mu potiahla vlasy a tým zvrátila jeho hlavu dozadu.

„Nechaj to na mňa. Chcem sa pohrať.“

Nesúhlas, ktorý chcel vyjadriť aj nahlas, bol priam hmatateľný. Nedala som mu však šancu, hladne skočila po jeho perách a jazykom som ho začala láskať. Jemne pootvoril pery aby som ho mohla ochutnať celého. Stehná som mala omotané okolo jeho pásu a jemne ho tisla. V lone som cítila tú nádheru, ktorá ma tlačila. Chvatne som mu prechádzala po tričku, ktoré obkresľovalo jeho dokonalé telo. Bunda už dávno ležala na podlahe za ním. Po mojom vzrušení som zanechávala na jeho tele vlhkú stopu od jazyka.

Jemne som ho odstrčila a chytala sa opasku, ktorý mi začal robiť drobné problémy. Ja a nervózna? Nikdy! Celé mi to pripadalo úchylné a zvrhlé. Možno preto ma to tak vzrušovalo a hneď po vyslobodení jeho pýchy z nohavíc som mu rukou prechádzala po celej jeho dĺžke. Kľakla som si k nemu, oči som zabodla do jeho vzrušeného pohľadu, pootvorila pery a jemne sa prisala na žaluď. Triaška sa pustila po celom jeho tele a vzdychy ma podporili v mojej činnosti. Jednou rukou som si pomáhala v jemných prírazoch do mojich úst. Bol taký veľký a objemný, že som ho jednoducho nevedela celého pojať. Preto som rukou umocňovala ten pocit. Podľa Edwardových reakcií som to robila veľmi dobre.

„Bella, prosím, prestaň! Už budem!“

Silnejšie som ho chytila a pridala jazykom v láskaní. Za pár sekúnd som pocítila sťahy a následne pocítila chuť jeho semena v mojich ústach. Poslušne som hltala. Vtom sa prudko otvorili dvere od toaliet a vpadol do nich mladík vo veku asi devätnásť rokov. Moje ústa ešte stále prisaté na Edwardovom úde, chlapca mierne zparalizovalo a nemo otváral a zatváral ústa. Cítila som z neho vzrušenie, ktoré to mladé ľudské telo vyžarovalo. Bez toho, aby som sa odtiahla, som začala znovu Edwarda vzrušovať ústami, pričom moje oči nespustili pohľad z toho chlapca.

Mladík začal pomaly pristupovať a obzerať si zblízka činnosť, ktorej som sa oddávala. Edward bol asi iného názoru, pretože vrčanie chlapca prirazilo na mieste a s ešte viac otvorenými ústami zazeral na upíra, ktorého som práve orálne uspokojovala. Chlapcov strach sa mi lenivo začal obtierať o telo. Pustila som Edwarda a priplazila sa k novému účastníkovi. Rukami som mu začala pomaly putovať po nohách smerom k jeho vzrušenému miestu. Ak by to dokázal, jeho oči by sa mi váľali pri nohách od toľkého úžasu. Určite si nemyslel, že sa mu dostane raz toľkej pozornosti na pánskych záchodoch.

„Chceš sa pozerať?“ Pošepla som smerom k chlapcovi a zvodne si pritom oblizla hornú peru. Edward stále ešte nechápavo a neveriacky na mňa hľadel. Mladík rýchlo dvakrát za sebou prikývol. Ladne som sa postavila, zhodila zo seba sukňu spolu s nohavičkami, vysadla na umývadlo a jedným prstom ukázala na Edwarda.

„Zahrajme sa, láska,“ zapriadla som a s miernym náznakom úsmevu. Šokovaný začal ku mne pristupovať s ešte stále na pol žrdi stiahnutými nohavicami a vztýčeným údom. Moja trpezlivosť a vášeň mi nedovolili toľkému čakaniu, preto moje nohy oblapili Edwardov pás a prudko ho pritiahla, rukou nasmerovala jeho tvrdú a miernu pulzujúcu pýchu do môjho mokrého lona.

Od toho prudkého vpádu do môjho tela som jemne skríkla a hodila pohľad po chlapcovi, ktorému tiekli sliny. Pohľadom som sa ho snažila privolať. Chcela som ochutnať vnútro jeho úst, prepliesť si s ním jazyk a vychutnávať si prídel túžby aj po psychickej stránke. Pri Edwardovom prirážaní sa však nedalo sústrediť na nič iné než na neho samotného. Preto sa môj zrak presunul na jeho tvár a pozorovala som striedanie emócií, z ktorých sa nedalo nič vyčítať. Nech som sa snažila akokoľvek, mal nasadenú neprístupnú masku.

Nenaliehala som. Stačilo mi cítiť jeho tvrdé prírazy, ten krásny zamatový nástroj v mojom vnútri a chlapcove vzrušenie, ktoré sa mi zarezávalo do kože. Ako veľmi som ho chcela ochutnať, no vedela som, že to by už Edward nevydržal a chlapec pravdepodobne neprežil. Preto som sa upokojila a užívala si tej sily čo sami dostávala z oboch. Síce od každého inak. Vrchol ma dostihol rýchlo a nepripravenú, preto mi v rukách ostalo kus umývadla, ktoré som rýchlo rozdrvila a schovala pred chlapcovými očami. Edward zo mňa prudko vyšiel a okamžite sa začal obliekať. Hnev v očiach pred ním sálal ako niečo hmatateľné. Keby chcem, určite to dokážem chytiť.

„Divadlo skončilo, tak sa okamžite pakuj!“ Otočil sa prudko na chlapca a zúrivo po ňom začal štekať. Nestihol sa chudáčik ani spamätať a Edward ho vyhodil von. Oprel sa o zavreté dvere, hlasno oddychoval a zapichával oči do podlahy. Pár neposlušných prameňov mu zakrývalo tvár.

„Čo to, kurva, malo znamenať?“ Opýtal sa ma ešte stále rozzúrený. Švihol ku mne pohľadom a keď zbadal, že som ešte stále nahá, zavyl. Nechcela som ho ďalej dráždiť, preto som na seba hodila spodok a začala sa k nemu približovať.

„Nechoď ku mne!“

„Ak si to nechcel, nemusel si to robiť. Mal si na výber, Edward, tak sa teraz zo mňa nesnaž spraviť netvora. Sme ním obaja. Nepovedz, že si necítil, ako ti po koži tancovalo vzrušenie toho chlapca a ešte viac umocnilo tvoje vlastné.“ Zranene a ponížene sa mi pozeral do očí a snažil sa bojovať sám so sebou. Neviem, ktoré jeho ja vyhralo, pretože rozrazil dvere a stratil sa medzi ľuďmi v letiskovej hale.

Let prebehol v tichosti a trápneho okukávania. Odmietala som byť tá, čo sa ozve prvá. Nemala som sa začo ospravedlňovať. Ak som práve teraz zničila nejaké Edwardovo morálne pravidlo, bol mi to jedno. Svet nie je ružový a ani spravodlivý. Je krutý! A čím skôr nato dôjde, tým skôr sa uchráni od bolesti.

O pár hodín neskôr

Malý hotel, v ktorom sme sa mali stretnúť s Nicolae, pôsobil príjemným a útulným dojmom.

Na recepcii sedela staršia žena v úhľadnom modrozelenom kostýme a šatkou uviazanou okolo krku. Celý vestibul hotelu pôsobil skromne, no zato čisto. Celá výzdoba sa snažila podobať drahším hotelom, no celkovému dojmu to neubralo.

„Dobrý deň, volám sa Edward Cullen a toto je moja partnerka Isabella Swanová. Mali by sme tu mať rezerváciu.“ Musel sa zapojiť Edward, keďže moja znalosť jazykov bola na biednej úrovni. No čo, ešte som nemala čas sa kedy učiť. Zabite ma zato! Recepčná začala ťukať do počítača a hľadať našu rezerváciu.

„Iste, izba číslo dvadsaťdeväť.“ Vstala a prešla k stojanu s kľúčmi.

„Pán Deli ma oboznámil s vašim príchodom a poprosil ma, aby som vás ihneď po vašom príchode poslala na jeho izbu číslo dvadsaťpäť. V prípade akýchkoľvek požiadaviek ma, prosím, neváhajte osloviť.“

Takže Nicolae už je tu. Super, žiadne zdržovanie. Pokynuli sme jej na znak porozumenia a presúvali sa smer výťah. Išli sme na druhé poschodie. Steny boli vymaľované príjemnou marhuľovou farbou a koberec svietil sýtou červenou. Bol taký mäkký, že sa mi zabárali opätky.

Edward išiel najprv odložiť tašky, ja som zatiaľ naňho čakala pred dverami číslo 25. Počula som ako sa Nicolae sprchuje. Predstavy sa mi rozbehli rýchlosťou svetla a spomínala na noc, ktorú sme spolu strávili. Keď sa ku mne pripojil aj Edward, zaklopala som a čakali kedy nám Nicolae otvorí.

„Nicolae“ Zapišťala som od radosti a vrhla sa mu do náručia ako náhle vykukol spoza dverí. Z blonďavých vlasom mi na tvár dopadali kvapky vody a jeho nahé telo prekryté na intímnych partiách drobným uterákom, bolo ešte pokryté vrstvou vody.

„Bella, chýbala si mi.“ Vrátil mi objatie a z jeho hlasu bolo poznateľné vzrušenie. Hups! Len dúfam, že Edward nepríde nato, čo medzi nami dvoma bolo. Vtom okamihu sa ozvalo hrdelné vrčanie. So stiahnutým žalúdkom som sa otočila. Edward stál nahrbený a cenil zuby na Nicolae. Ak by dokázal zabíjať očami, Nicolae by bol už trikrát spálený.

„Okamžite – daj – tie – špinavé – ruky - preč!“ prskal a vrčal po ňom Edward. Bože, pomôž nám. Nicolae ma opatrne pustil, dal ruku hore na znak toho, že sa vzdáva.

Asi si prečítal jeho myseľ, pretože som si nestihla nič uvedomiť a vrhol sa po ňom.

Čakalo ma pár dlhých minút, počas ktorých som nakopala Edwardovi prdel, aby mi nezabil jediného človeka, ktorý mi pomáha. Keďže Edward ma odmietol udrieť, moje dobre mierené päsťačky mu značne poškodili tvár.

Keď sa mi konečne podarilo Edwarda upokojiť, boli ako dva kohúty na jednom smetisku. Síce sa nepokúsili si to fyzicky stručne a jasne vyjasniť, zato sa do seba pustili slovne.

Sedeli oproti sebe na stoličkách, vražednými pohľadmi sa snažili zabiť toho druhého a ja, stála som nad nimi ako dozor.

„Prečo si sem ťahala tohto upíra, ktorý sa nedokáže ovládať?“ opýtal sa Nicolae.

„Máš pravdu, nebyť Belly, si dávno na kusy!“

„Vyhrážaš sa mi?“

„To by mi ani nenapadlo.“ Zlomyseľne sa naňho Edward usmial. 

„Závidíš mi, že som sa s Bellou miloval skôr než ty! Ako prvý som cítil jej sťahujúce sa vnútro, počúval jej vzdychy, ktoré patrili len mne!“ vrátil mu to Nicolae.

„Koleduješ si o smrť, ty červ!“ zvrieskol nepríčetne Edward a začal sa po ňom oháňať.

„Stačí!“ nevydržala som a zvreskla.

„Prestaňte sa o mne rozprávať ako keby som tu nebola! Takže, Nicolae, sme tu kvôli práci, tak sa, prosím, na to sústreď a prestaň dráždiť Edwarda. To, že sme sa raz milovali, nič neznamená. Ukojili sme len svoju vášeň a túžbu po tele toho druhého.“ Chvíľu mlčal a potom viditeľne prikývol hlavou na znak súhlasu. No, pozrime sa, on súhlasí. Sme na dobrej ceste. Teraz Edward:

„A ty buď taký láskavý a prestaň žiarliť na všetko, čo bolo pred tebou. Pokiaľ viem, som s tebou teraz a na ničom inom nezáleží.“ Zamlčala som však, že ak bude takto pokračovať, dlho už spolu nebudeme. Môžem ho milovať sebeviac, takéto scény trpieť nebudem.

Nečakala som na jeho reakciu, otočila sa na Nicolaea a snažila z neho dostať všetko čo vie, aby som si zachránila kožu a zároveň spravila show, pri ktorej bude preliata krv a zničených pár kamenných tiel.

„Mohli by sme sa už, prosím ťa, venovať dôležitejším veciam a povedz mi, čo vieš o novom francúzskom vládcovi a prečo by ma mal chcieť?“

„Nový francúzsky vládca sa volá Jacques. Predchádzajúcemu vládcovi bol pravou rukou. Robil zaňho všetku špinavú prácu a jeho rod sa vyznačuje zaujímavou schopnosťou. Nikto to presne nevie pomenovať, no svoju moc a svojich prívržencov spojuje sila sexu. Nepozerajte sa tak na mňa, neviem to tak dobre vysvetliť. Ide o to, že Jacques a jeho pravá ruka Jean-Claud sú z jednej rodovej línie. To znamená, že ich vytvoril jeden upír, veľmi mocný upír. Preniesol na nich schopnosť udržiavať si pri sebe takzvanú armádu pomocou sexu.“

„Pomocou sexu? Nechápem ťa, Nicolae, skús to lepšie vysvetliť,“ požiadala som ho.

„Prepáč, ale lepšie to neviem vysvetliť. Za to až takéto podrobnosti o nich nevie nik. A myslím si, že na toto by si si mala dávať asi najväčší pozor. Neviem ako, ale Jacques sa o tebe dopočul a patríš medzi dievčatá, ktoré chce synovi ponúknuť ako budúcu manželku. Jeho syn je poloupír. Volá sa Nathaniel. Je známy vo vašom svete ako kat. Jeho veľký počet obetí nenecháva žiadneho nadprirodzeného tvora chladným. Väčšinou sa zameriava na lykantropov. Stará sa o poriadok. Zdivočených alebo zcvoknutých lykantropov loví a zabíja. Veľakrát to nie je príjemná smrť. Vychutnáva si to svojim zvráteným spôsobom. Jacques sa mu bude snažiť na bále dohodiť ženu a myslí si, že keď mu nájde manželku, prinúti ho tým trochu sa krotiť. Volturiovci už vzniesli naňho isté sťažnosti. Ak si nedá pozor, ďalšou obeťou bude Nathaniel. Preto sa snaží Jacques urobiť všetko pre záchranu svojho syna. Ale aby ste ma nepochopili zle, je vlastne ochranca nadprirodzeného sveta. Síce má na konte viac zabití než americké prepadové komando, ale výber jeho obetí je vždy schválený upírskym súdom. Victoria je jednou z vyvolených stať sa Nathanielovou budúcou ženou.“

Mierne otrasená som sa snažila dať si všetky informácie dokopy a nezačať panikáriť. Nedarilo sa mi to, preto som sa radšej postavila a prechádzala sa po izbe. Nevšímala som si Edwardovo namietanie, že ma nikam nepustí, za žiadnych okolností sa nestanem nikoho ženou, jedine tak jeho. Vypla som a snažila sa vymyslieť najlepší plán ako dosiahnuť svoje, ale zároveň ostať nažive. Síce, keby sa mám vydať, nebolo by lepšie radšej zomrieť? Otázka za milión, na ktorú mam jednoznačnú odpoveď. Radšej smrť!

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá pomsta - 7. kapitola: