Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá pomsta - 6. kapitola

15.09.2012 (19:30) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1859×

Bellin pohľad:

Zaklapla som mobil a s iskierkami v očiach sa otočila na rodinu Cullenovcov. Neviem, čo v nich videli, no ich tváre vyjadrovali strach a zdesenie. Bez akéhokoľvek záujmu som sa otočila späť k presklennej stene, ktorá sa tiahla po celej zadnej dĺžke obývačky a hľadela na východ slnka. Konečne! Konečne sa mi dostane šanca pomstiť sa. Nemohla som tomu uveriť. Tak rýchlo? Naozaj to Nicolae dokázal tak rýchlo? Pochybujem, že by to bola nejaká pasca, ale predsa len, čo ak... Nepoznám ho natoľko, aby som mu mohla bezmedzne veriť. Nikdy som nebola naivná a hlúpučká husička, no je dosť pravdepodobné, že myšlienky na zmasakrovanú Victoriu, mohla moje zmýšľanie totálne prehádzať. Nech je to akokoľvek, telo sa mi chvelo, nevedela som sa dočkať, nech ma čaká čokoľvek. Čo to hovoril Nicolae? Nový francúzsky vládca? Asi sa mám ešte veľa čo učiť o našom svete a rozdelení moci. Pomaly, ako v horore, keď sa vrah s nožom otáča na svoju obeť, som ja uprela moje zbesnené čierne oči na Edwarda. Bolo zaujímavé vidieť striedanie emócií v jeho tvári.

„Potrebujem sa dozvedieť o francúzskom klane,“ povedala som bez obalu. Priamo k veci. Tak to mám rada. Načo chodiť okolo horúcej kaše?

„Kto je Nicolae?“ oponoval mi Edward. Bože, musí s tým začínať práve teraz? Mám dôležitejšie veci, než riešenie jeho žiarlivosti. Ak si myslí, že to na ňom nevidím tak sa sakramentsky mýli.

„Musíme to riešiť teraz?“ znechutene som prevrátila oči.

„No-do-riti! To myslíš akože vážne? To čo si teraz povedala?“ zúrivo do mňa zapichol svoj pohľad.

„Nemôžem uveriť tomu, čo rozprávaš a ešte menej, ako sa správaš! Pre teba naozaj neznamenalo nič, čo sme pred asi hodinou zažili? Čo sme pri tom navzájom pociťovali? Vieš, čo k tebe cítim. Viem aj to, že ty cítiš to isté. Tak prečo, nie si schopná len toľkej maličkosti, aby si sa mi zdôverila?!“ neveriacky na mňa kričal. Neznášam, keď na mňa niekto kričí! Väčšinou to dopadne škaredo.

„Fajn,“ precedila cez zaťaté zuby, „ako chceš. Poviem ti všetko, čo budeš chcieť vedieť, no potom sa obráti karta a ja si s tebou zahrám na desať otázok,“ posmešne som mu vmietla do tváre. Tak neskutočne ma vie nasrať! A to ho poznám len koľko? Pár hodín? Za tak krátky čas sme stihli snáď všetko, okrem svadby. Ja len pre jeho dobro dúfam, že sa jedného dňa k takému kroku ani len nepriblížime. Môj panický strach z manželstva, odkedy mi zomrel Ben, zo mňa činí krvavú beštiu a príšeru.

Neposadila som sa, otočila som sa späť k tej prenádhernej scenérii. Slnko pomaly, krok za krokom osvetľovalo časti lesa, v ktorom sa táto vila nachádzala. Vtáky naokolo veselo pospevovali, akoby čakali len na túto časť dňa.

„Asi pred rokom a pol, presne si nespomínam, som bola ešte človek. Bývala som v Seattli s mojim dlhodobým partnerom Benom. Chceli sme sa zobrať. Tento sen nám vyprchal jednej noci, ktorá mi ostala hlboko vrytá do pamäti. Koľkokrát som sa modlila k Bohu, aby mi vymazal spomienky, aby som zabudla a netrápila sa ďalej. Nik ma nevyslyšal. Ako by aj mohol? Ak mi prepáčite, detaily tej noci si nechám pre seba. Ak by som mala vysloviť ten masaker, neviem čo...“ zadrhol sa mi hlas. Nevedela som dokončiť. Spomienky sa mi vracali neúnosnou rýchlosťou. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa prečistiť myseľ. Zahľadela som sa na menšiu rieku, ktorá pretekala neďaleko domu. Tá pokojná príroda mi pomohla nájsť stratený hlas.

„Tri dni som trpela neskutočnou bolesťou. Od toľkého ohňa, čo mi zovieral vnútornosti, som nedokázala vydať ani hláska. Asi to bolo šťastie. Neviem. Po prebratí z tých strašných múk, som si uvedomila, že sa ešte stále nachádzam v našom byte pri tele zohaveného Bena. Moje srdce sa na ten pohľad rozpadlo na najmenšie čiastočky. Zapamätala som si tú beštiu, ktorá to spravila. Volá sa Victoria. Veľakrát ma napadlo, že moju pomstu nechám tak, ale vo svojom vnútri som cítila, nie, ja som vedela, že to spravila len z číreho jej rozmaru. Len preto, lebo vedela, že to môže spraviť. Ak by sa chcela len nasýtiť, možno, ale len možno by som jej odpustila. Ale takto? Musím pomstiť Bena. Či so mnou súhlasíte alebo nie, to už je len moja vec. Ja ... nechcem od vás nič. Nikdy som ani nechcela. Sama ani neviem ako som na vás narazila.“ Zrazu som začula hlboké povzdychnutie. Rýchlym šmahom mojej hlavy, som sa zahľadela do Aliciných očí.

„Alice?“

„No, Bella, za naše stretnutie môžem ja.“

„Ty?“ nechápavo som sa opýtala.

„Mám takú schopnosť. Vidím budúcnosť. No nie vždy sa vyplní,“ dodala rýchlo, keď videla moje oči naplňujúce sa iskierkami. 

„Budúcnosť je subjektívna. Záleží to od rozhodnutí, ktoré človek alebo upír učiní. Ak sa rozhodne na poslednú chvíľu pre niečo iné, jeho budúcnosť sa zmení. Chápeš?“ opýtala sa a ja som mierne pokývala hlavou na znak súhlasu.

„Mala som víziu, ako sa k nám pridáš, ako ťa budem nazývať sestrička. Tá vízia bola naplnená toľkým šťastím a láskou, akú sme už dávno v rodine nepocítili. Preto som rodinu nalákala na spoločný lov a v podstate na každého zahrala divadlo. Oni o ničom nevedeli, keďže len ja, Edward a Jasper máme nejaké schopnosti. Edward dokáže čítať myšlienky, no našťastie bol u rodiny na Aljaške. A Jasper, so svojim ovplyvňovaním emócií, tiež nedokázal poznať, na čo sa chystám. Ja... bola som taká nadšená, myslela som si, že si predurčená byť s Edwardom. Ale ako zisťujem, všetko len komplikuješ! Už som ale pochopila, že prečo,“ smutne dokončila svoj monológ.

Dlhšiu dobu som bola ticho a len si triedila nové informácie, ktoré mi Alice poskytla. Takže v tejto rodine majú schopnosti len Alice, Edward a Jasper? Zaujímavé. Tak veľmi by som si želala, aby mi pomohli ale nejakým zvláštnym spôsobom, som ich nechcela vystaviť nebezpečenstvu. Najmä nie Edwarda. On mi vraví, že ma miluje, že ku mne pociťuje tú preslávenú upíriu lásku na večnosť. Cítim však to isté? Rada by som to konkrétne popísala a pomenovala, no nevyznám sa sama v sebe. Možno mi v tom bráni túžba po Victorii, ktorá je rovnako silná, ako ktorýkoľvek cit.

Pozrela som sa na Carlislea a priamo naňho namierila svoju otázku.

„Potrebujem sa dozvedieť niečo viac o francúzskom vládcovi a jeho synovi. Prečo Nicolae vravel, že ma budú chcieť? V akom zmysle?“ naliehala som. No nebol by to Edward, keby ma znovu neprerušil.

„Ešte som neskončil!“ zavrčal. Unavene som si povzdychla.

„Čo ešte chceš?“

„Kto-je-Nicolae?“ odsekával cez zavretú čeľusť.

„Nicolae Deli. Čudujem sa, že ho nik z vás nepozná,“ skepticky som sa rozhliadla po upíroch, ktorí zo mňa ani na sekundu nespustili pohľad.

„Nicolae Deli? To je mi už povedomé. Nie je to ten detektív, ktorý je pod ochranou kráľovskej rodiny?“ opýtal sa ma Carlisle. Neprítomne som mu kývla na súhlas. Celý čas som pozorovala Edwarda. Nepáčil sa mi prístup, ktorý ku mne má. Nijako sme nedefinovali, čo medzi nami je a ani čo bude. Ak sa mu nepáči čo robím, nik ho nedrží a môže ísť. Nie som závislá na žiadnom mužovi.

„Čo s ním máš?“ opýtal sa ma, stále zazerajúc do mojich očí.

„Myslím si, že je to moja súkromná vec a nikoho, ani teba Edward, do toho nič nie je,“ odpovedala som pokojne. Nech ma ale nesere!

„Okrem toho, potrebovala som pomoc pri hľadaní Victorie. Má totižto veľmi dobrú schopnosť. Vďaka nej ju nevie žiaden upír nájsť. Ešte keď som bola v Európe, dopočula som sa o Nicolae. Musela som vyskúšať všetky možnosti. A zhodou náhod mi dokáže pomôcť,“ taktne som sa vyhla otázke. Nie som žena, ktorú si muž môže omotať okolo prsta a robiť si s ňou, čo sa mu zachce. Na to chlapec ešte nedorástol.

„Vyhla si sa priamej otázke, ktorú som ti dal,“ nedal si pokoj. Toto naozaj nebudem riešiť, nie je nato pravá chvíľa a už dupľovane miesto. Otočila som zrak na Carlislea a snažila sa od neho dozvedieť viac: „Vieš mi povedať niečo o tom francúzskom vládcovi?“

„No, veľa toho neviem. Podľa tvojho telefonátu, tiež prvýkrát počujem, že sa menia vládcovia. Neviem, kto by to mohol byť.“ Verila som mu.

„Ďakujem, nevadí. Mohla by som mať na vás aspoň jednu prosbu?“

„Iste,“ odpovedal Carlisle. Hneď nato Alice zvýskla a začala sa na mňa škeriť.

„Bella, pravdaže môžeš u nás bývať. Aspoň pôjdeme na nákupy, pretože ako som si všimla, nemáš čo na seba.“ ohrňovala nos. Nechápem, prečo robí z toho takú komédiu. Nie som upírom tak dlho, aby som si stihla nahrabať nejaké to imanie.

„Dúfam, že to nebude vadiť nikomu. Sľubujem, že o mne ani nebudete vedieť. Budem vás obťažovať len pokiaľ nepôjdem do Francúzska.“

„Pôjdem s tebou,“ ozval sa Edward. Prekvapene som naňho pozrela.

„Nie,“ bolo jediné, čo som mu mohla na túto tému povedať.

Edward začal vstávať z gauča a približovať v útočnej pozícii. Alice sa postavila pred neho, zobrala za ruku a silou ho donútila vystúpať schody na poschodie. Zavreli sa v nejakej izbe a započúvala som sa.

„Edward, prosím počúvaj ma,“ šepla mu Alice.

„Nechaj ma, Alice, nepustím ju. Milujem ju! Prečo to nechce pochopiť? Prečo ma od seba odháňa? Môže sa jej hocičo stať a to ja nemôžem dovoliť. Jednoducho nie! Najmä ju nepustím s tým Nicolae!“ vrčal. To si neuvedomuje, že ho každý počuje?

„Edward, len na chvíľu ma počúvaj. Možno nie si jej prvý, posledný a ani jediný. Milovala predtým, aby mohla milovať opäť. Ale ak ta miluje teraz, na čom inom záleží? Vieme obidvaja, že ťa miluje. Nie je dokonalá, ale ani ty nie si. A vy dvaja spolu možno nikdy dokonalí nebudete. Ale ak ťa vie rozosmiať, zamyslieť sa nad vecami a uvedomíš si, že si človek a robíš chyby, tak sa jej drž a daj jej všetko, čo vieš. Možno nemyslí na teba každú sekundu svojho dňa, ale dáva časť svojho ja, pričom vie, že jej môžeš zlomiť srdce. Neubližuj jej, nechci ju zmeniť, nerozoberaj ju a neočakávaj viac, než vie dať. Usmievaj sa, keď ťa robí šťastným, povedz jej, ak ťa poblázni a daj jej vedieť, ak ti chýba.“

Ďalej som už nepočúvala. Prečo mi to všetci robia? Prečo na mňa tak tlačia? Každý okrem mňa už vie, že Edwarda milujem. Len ja to tak zatiaľ necítim. Je pravda, že ma priťahuje, lákajú ma jeho pery, jeho telo je dokonalé, súhra medzi nami pri milovaní bola dokonalá. Bojím sa oňho. Ale to všetko ešte nenaznačuje nejakým citom. Možno si to len nechcem priznať. Bojím sa. Áno, bojím sa, aby som neprišla o ďalšiu lásku môjho života. Toľkú bolesť a nešťastie by som už neprežila. Alicine slová ma bodali priamo do srdca. Musela som odtiaľ odísť. Na nič som nečakala, otvorila presklenné dvere a čo najrýchlejšie utekala do lesa. Myšlienky na Edwarda na mňa nekompromisne útočili. Ani neviem, kade som bežala a ako dlho, no z môjho tranzu som sa prebrala na nejakej lúke. Bola obklopená ihličnatými stromami, vyzerala ako z rozprávky. Ľahla som si do trávy, zatvorila oči a snažila sa na nič nemyslieť. Nešlo to. Všade okolo seba som cítila tú vzrušujúcu Edwardovu vôňu. Čo so mnou ten chlap robí? Nechcem k nemu nič pociťovať. Musím sa sústrediť na moju úlohu. Zo sústredenia ma prebral letmý dotyk na perách. Prudko som otvorila oči. Edward sa na do mnou skláňal, jemný úsmev na perách a iskriace oči vo mne vyvolali prudký nárast vášne.

„Prečo si zase utiekla? To je nejaký tvoj druh športu?“ opýtal sa s ľahkým náznakom úsmevu. Vysmieva sa mi?

Otočila som od neho hlavu a zaryto mlčala. Detinské, ale nič lepšie ma v tej chvíli naozaj nenapadlo. Chytil mi do ruky bradu a otočil. Držal ma tak silno, že ak som nechcela mať trhliny, musela som sa naňho pozerať. Hrá nefér!

„Milujem ťa. Navždy budeš v mojom srdci len ty. Nechápem síce celkom tvoje pocity, no potrebujem byť pri tvojom boku, s tebou. Je mi jedno aká si, čo robíš, len ma nechaj pri sebe. Prosím.“ Uprene sa mi pozeral do očí, ani nemrkol a ja som v nich videla, že mi hovorí pravdu.

„Chcem ísť s tebou do Francúzska a pomôcť ti. Nech sa bude diať čokoľvek, chcem byť po tvojom boku. A možno, keď ty uznáš za vhodné, otvoríš svoje srdce aj ty mne,“ z jeho rečí sa mi začala točiť hlava. Obrazne povedané. Nevedela som, čo mu mám na to povedať. Nie som z tých romantických duší. Oblizla som si pery a prehovorila: „Dobre, poď so mnou. Ale dopredu ťa upozorňujem, že nie som ničí majetok. Rozhodovať sa viem aj sama. Nesmieš mi brať slobodu.“ Trochu neochotne, no prikývol. Ruka sa mi pohla sama od seba a vnorila som prsty do jeho hebkých vlasov. Maznala som sa s nimi, pokiaľ ma nezačal bozkávať. Ten pocit, keď sa naše pery dotkli a začali sa spoločne pohybovať, bol... Ohňostroj, ktorý vo mne vybuchol, sa nedá ani popísať. Jeho zamatový jazyk jemne dobýval vnútro mojich úst, ochutnával ma ako zatiaľ nikto iný. Moje ruky si dravo brali každý kúsok jeho tela. Nevedela som sa ho nabažiť.

„Bella, nechceš ísť radšej niekde, kde je sucho a mäkko?“

„Buď už prosím ťa ticho!“ zavrčala som mu nespokojne do úst a vrhla sa na rozopínanie košele. To každý chlap musí robiť hlúposti pri sexe? Neodpovedajte!

Pri sťahovaní košele som vybozkávala každú jednu odhalenú časť jeho hrude. Zmyselné vrčanie mu rozvibrovalo hrudník. Je to úžasný pocit vedieť, čo s ním robia moje dotyky. Cez kľúčnu kosť som sa prebozkávala na jeho prsia, ktoré som nemohla vynechať na mojej poznávacej ceste. Celú hruď mal krásne vyrysovanú, každý jeden sval pri pohybe sa mu zvlnil a dával o sebe vedieť. Nemal ich však tak nechutne nafúknuté ako napríklad Emmett.

Po ceste k nohaviciam som stihla prepočítať aj tehličky na bruchu. Má ich všetky! Skoro som od radosti zvýskla. Len skoro! Tak dokonalé telo a ja sa ho môžem dotýkať. Je len moje. To je ako sen, ktorý sa stal skutočnosťou. Jemná línia chĺpkov sa mu rysovala od pupku a smerovala za lem riflí. Nedočkavo som mu gombík odtrhla, stiahla zips a vysúkala mu nohy. Stehná boli krásne tvarované, tvrdé. Najviac ma však zaujala guča, ktorá sa týčila pod boxerkami. Edward asi nezniesol pocit, že je menej oblečený ako ja, tak ma prevrátil na chrbát, vsunul sa medzi moje stehná a mierne ma priľahol. Podopieral sa na jednej ruke a druhou sa mi snažil pretiahnuť tričko cez hlavu. Roztrasene a nešikovne sa mu to nakoniec podarilo. S podprsenkou si starosti robiť nemusel, keďže som žiadnu nemala. Hladkal a bozkával môj hrudník, hral sa so mnou. Nikdy som nemala rada dlhé predohry a ani teraz sa to nijak nezmenilo. Panvou som sa obtierala o jeho už tvrdý a pripravený úd a čakala kedy ho premôže to nezmyselné naťahovanie našej vášne. Ak ma chcel vydráždiť, nemusel sa snažiť, už som bola! Našťastie pochopil, stiahol zo mňa nohavice, a opatrne začal do mňa prenikať. Pri každom jednom pohybe som vzdychla na celý les. Ako by to robil naschvál, prirážal silnejšie a rýchlejšie hneď, ako si všimol mojej hlasnej symfónie. Jemu sa snáď ešte páči ako pišťím! Kašľala som nato a užívala si pocit mať v sebe Edwarda.

Už som pociťovala sťahy môjho lona, keď začal niekde blízko nás vyzváňať telefón. Edward sa s vrčaním zo mňa vyvliekol a naťahoval sa po mobile.

„Ak sa okamžite nevrátiš a dvihneš ten posratý mobil, pripravím ťa o to najcennejšie, čo máš!“ povedala som nekompromisne a rukou som sa približovala k spodným partiám jeho tela, ktorú mal ešte do teraz vo mne. Zamrzol na mieste, s rukou načiahnutou pred seba a strachom v očiach na mňa zazeral.

„Neopováž sa!“ zopakovala som a jemne prešla rukou po celej dĺžke jeho údu. Jemne sa striasol a ako zbitý pes sa znovu usalašil medzi moje vlhké stehná.

„Láska, ale to je určite Alice. Ak to nezdvihnem, bude ma nútiť na týždenné nákupy. Ty si s ňou ešte nebola. To sa ani nedá popísať. Mení sa v diabla!“ zaskučal.

„Ver mi, že ak ho dvihneš skôr, než dokončíš, čo si začal, len potom uvidíš, kto je tu diabol,“ predpovedala som a zablýskala zubami v šialenom úsmeve. Rýchlosťou blesku do mňa vnikol a unášal nás na vlne rozkoše. Nemohla som mu prezradiť, že jemu nie som schopná ublížiť. Krehká žena ako ja, musím mať predsa v rukáve nejaký tromf!

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá pomsta - 6. kapitola: