Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá pomsta - 18. kapitola + Epilóg

16.01.2013 (17:30) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1388×

Moja hlava. Tak treští. Nevedela som, čo sa mi to zase stalo. Skúsila som si spomenúť, no bolesť, ktorá mi vybuchla v celom tele, ma presvedčila o opaku. Musím na to ísť pomaly.

Cítila som pod sebou studenú dlažbu a citlivé ušné bubienky zaznamenali ruch. Pohýbala som najprv prstami na ruke a keď to išlo, celá šťastná som začala hýbať aj ostatnými končatinami. Veľmi pomaly som otvorila oči a zažmúrila. Scenéria, ktorá sa mi naskytla, mi zadrhla dych v hrdle. Čo to, do pekla, je? Tak teraz už viem, ako vyzerali orgie zo starého Ríma. Stále som sa nachádzala v uvítacej sále, no namiesto trónov a upírov stojacich okolo, tu polihovali nahé telá. Nedokázala som v tom šoku určiť, kto je kto. Snažila som sa nájsť Edwarda a ostatných. No jediné, na čo som sa dokázala sústrediť, boli kriky rozkoše.

Vtom sa mi ozval v hlave Shayneov hlas: „Po tom, čo som ťa nechtiac odrovnal,“ zasmial sa, „sa na nás vrhli Arovi upíri a chceli nás zabiť. Jean-Claude preto vypustil svojho démona.“  

Najprv som nechápala, o čom to hovorí, no keď som sa zamyslela, o čom sme sa to vlastne rozprávali v aute na ceste sem, ústa sa mi samovoľne otvorili údivom. Bola som ohromená jeho silou. Jean-Claude je inkubus. Tak teraz už dokonale chápem význam toho slova. Ale kde je Shayne? Nikde som ho nevidela.

Postavila som sa a skúsila moje sily. Snažila som sa roztiahnuť štíty, no nefungovali, tak ako aj zmena mojej osoby. Bola som slabá ako novorodené mača. Ledva som sa hýbala. Obzerala som sa vôkol dokola a snažila sa rozoznať tú spleť nahých a pohybujúcich sa tiel. V rohu pri vstupných dverách sa chúlil na zemi Jean-Claude.

Rozbehla som sa za ním, padajúc pri každom kroku. Posledných pár metrov som sa k nemu doslova doplazila. Ležal na podlahe v embryonálnej polohe, rukami si objímal nohy a tvár mal prekrytú vlasmi. Zvuky, ktoré z toho krásneho tela vychádzali, boli hrôzostrašné. Natiahla som ruku a letmým dotykom som siahla na tú čiernu kučeravú záplavu. Potrebovala som vidieť jeho tvár. Prinútila som prsty ráznejšiemu pohybu a vlasy mu odhrnula. Tvár mal skrivenú bolesťou.

„Jean-Claude?“ opýtala som sa ho a jemne mu priložila dlaň na líce. Viečka sa mu zatrepotali ako motýlie krídla a vykukli na mňa tie najkrajšie oči aké som kedy videla. Vždy keď som sa pozerala do tej polnočnej modrej, videla som tmavé nebo posiate hviezdami ako ma k sebe volá. Pootvoril pery a prehovoril:

„Bella, uteč, prosím! Zmizni, inak ... inak podľahneš aj ty a budeš ma do smrti nenávidieť.“

„Jean-Claude, prestaň, vieš, že by som to nikdy neurobila. Čo... čo sa to tu deje?“ Znovu zatvoril oči a hlasiteľne prehltol. Ešte viac sa do seba schúlil a odmietal prehovoriť. Chytila som ho za ramená a potriasla ním.

„Bella, choď preč! Už to viac nevydržím!“

„Čo? O čom to preboha hovoríš?“ Ničomu som nechápala. Ani som nepostrehla ako a kedy, no ležala som na chrbte a Jean-Claude ma svojim pevným telom pritláčal. Sklonil hlavu k môjmu krku a hlboko vdýchol.

„Hovoril som ti, že ak vypustím svoju silu, neviem ju korigovať len na ľudí okolo seba. Spadnem do toho aj ja.“

„Tak prečo nie si tam v tom klbku?“ opýtala som sa.

„Tak sa zdá, že si nedávala pozor. Zlé dievčatko,“ pokarhal ma.

„Ak do toho spadnem aj ja, tú dotyčnú osobu pripútam k sebe už naveky až pokým jeden z nás nezomrie. A ver tomu, že už znovu nechcem patriť niekomu, kto ma bude zneužívať. Už viac toľko bolesti neznesiem! Už nie.“

„Stále to nechápem,“ povedala som a zmetene krútila hlavou. Kto mu ubližoval? A chcem to vôbec vedieť? Má za sebou viac ako štyri storočia. To je veľa zážitkov. Pre tentokrát to nechám tak, no chlapec mi jedného pekného dňa vyklopí o sebe všetko!

„Čakal som, kým sa preberieš. Jediná, ku komu sa pripútam, si ty.“

„Čo, čo, čo, čo, čo? Nie a ešte raz nie! Zase trochu pozor som dávala a naozaj na večnosť k niekomu pripútaná byť nechcem!“ To nech si kurva vyhodí z hlavy!

„Nechápem ťa, Bella. Veď už teraz si na večnosť pripútaná k Edwardovi a Nathanielovi, pretože ich miluješ. Aký by bol potom v tomto rozdiel?“ opýtal sa a prinútil ma tak premýšľať.

V podstate mal pravdu, pretože niekoho milovať ako upír znamená už na večnosť. Znamená to nemať možnosť výberu iných partnerov, znamená to vernosť a obojok okolo krku. Teraz, keď som sa nad tým zamyslela, nepáčilo sa mi to, no prijala som to ako prirodzenosť.

„Máš pravdu, lenže o tomto viem, myslím tým, že čo sa so mnou stane a bude to pre mňa ako znásilnenie. Nebude to dobrovoľne.“

„Ale môže! Stačí povedať áno. Nebude to bolieť ani nič podobné. Bude to porovnateľné s tým byť zamilovaná. Bella, ma feé, stačí povedať áno.“ Jeho ústa sa začali približovať k mojim. Uväznil ma svojim pohľadom a nedokázala som uhnúť alebo vzdorovať. Vnútri som cítila, že to nechcem, že je v tom aj niečo iné, no nedokázala som nič urobiť.

Jemne priložil pery na tie moje a pohľadom ma vyzýval, aby som sa pripojila. Pootvorila som ich a nechala ho vojsť dnu. Našiel môj jazyk a jemne ho sal, až kým som nevzdychla túžbou. Prehĺbil náš bozk a moje telo sa ovinulo okolo jeho. Držala som ho pevne pri sebe a snažila sa doňho vpiť. Cítila som, ako sa každá jedna moja bunka spája s tou jeho, telo s telom, sval so svalom, srdce so srdcom a duša s dušou. Boli sme jedno telo. Bola som jeho. Cítila som, že už po nikom nebudem tak túžiť ako po Jean-Claudeovi. Čo som to spravila? Kúsok môjho zdravého rozumu, ktorý som ešte mala, vytesnili Jean-Claudeove dotyky. Odtiahol sa a prudko dýchal. Zrazu som sa cítila inak. Bola som plná energie.

„Vidíš, ani to nebolelo,“ povedal a vyčaril ten najkúzelnejší úsmev. Bolo mu vidno povytiahnuté zuby. Bol vzrušený.

„Nepovedala som áno.“ Môj stratený hlas bol silnejší ako kedykoľvek predtým.

„Nechcela som to a ty si to aj tak spravil.“ Začala som pociťovať hnev. Povzdychol si a sklonil hlavu. Pár sekúnd bol ticho, keď nakoniec prehovoril:

„Musel som. Musel som nás zachrániť. Keď si bola v bezvedomí, nevieš, čo sa tu dialo. Nemohol som dopustiť, aby nás všetkých pozabíjali a nikto nemal také schopnosti, aby tomu dokázal zabrániť. Viníš ma za našu záchranu? To je úbohé aj na teba, Bella. Každý vedel, čo mám za schopnosť a žiadali ma, aby som ju použil. Vieš, že som ju odmietal po stáročia. Neznášam svoju schopnosť už veľmi dlho. No konečne mi osud priniesol niečo lepšie. Priniesol mi teba. Tiež nie som nadšený z vedomia, že túžba, ktorá medzi nami odteraz je, pre teba bude znamenať kúzlo a podvod. Lenže to je pravda len sčasti. Milovali sme sa už dávno predtým. Teraz to bude len také... prirodzenejšie.“ Pomrvila som sa a chcela ho zo seba zhodiť.

„Neznášam ťa...“ Prerušil ma tým, že mi zapchal ústa.

„Už stačilo. Budeme to riešiť vtedy, keď nám nebude hroziť smrť. Nabil som ťa energiou, takže, bojovníčka moja, ukáž nám svoju silu a zachráň nás,“ povedal a pustil mi ústa.

„Okrem iného neklam. Vieš aj sama veľmi dobre, že ma miluješ. Nedokázala by si ma nenávidieť,“ povedal s úsmevom. Dal mi rýchlu pusu na ústa a zvalil sa zo mňa. Mohla som si nahovárať všeličo, no že ho nemilujem v žiadnom prípade. Ten parchant! Mala som ho zabiť v prvom okamihu, ako som ho uvidela!

Pozviechala som a skúsila som napnúť svoj fyzický štít. Fungovalo to! Od radosti som si skoro poskočila. Roztiahla som ho na celú sálu. Ako náhle som obsiahla každého, strnuli a začali sa obzerať okolo seba. Konečne som začala spoznávať kto je kto. Aro bol prepletený so svojim bratom Marcusom a štyrmi upírkami. Jednou z nich bola aj tá blonďavá mrcha Jane. Z úst mi vyletel smiech, ktorý som sa snažila zamaskovať. To sa jednoducho nedalo. Ten obraz sa mi vryl hlboko do hlavy a ešte dlho sa mi bude vynárať na pobavenie. Tie ich šokované tváre boli na nezaplatenie. Svoj pohľad som stočila o kúsok ďalej, kde si to rozdával, podotýkam ešte stále, Caleb so Samanthou a nejakou brunetkou.

„Caleb! Neruším?“ opýtala som sa ho. Bez toho, aby prestal, na mňa stočil tie modré oči a prehovoril:

„Ani nie.“ Jeho pery vyčarili krásny úsmev a pokračoval v prirážaní do tej brunetky. Čo do... nemala som slov.

„Prestaň a okamžite sa obleč! Pre teba platí to isté, Samantha!“ Od zúrivosti som sa skoro triasla. Musela som sa od nich otočiť a sústrediť na niečo iné, inak by som bola prvý upír, čo dostal infarkt. O pár nahých tiel ďalej som našla Nathaniela, Edwarda a Shaynea. Ležali nad mŕtvym a roztrhaným telom Victorie. Od šoku mi padla sánka. Otočila som sa k Jean-Claudeovi a opýtala sa:

„Nevravel si náhodou, že si inkubus?“ Len prikývol. Nechápal načo sa ho to pýtam. Ukázala som rukou na tú trojicu. „Tak prečo nikoho neobrábajú, ale len tupo zízajú na tú mŕtvu suku? A prečo ju vlastne zabili?!“

„Nerozsievam len rozkoš, ale aj smrť. U každého je to iné. Rozkoš môžeš zmeniť na násilie a naopak. Podľa tohto ťa nechceli tvoji partneri podviesť, preto radšej môj dar premenili na zúrivosť a násilie. Hm, pozoruhodné. Nie každý to dokáže. Veľký obdiv, že si dokázali udržať zdravý rozum len na zabitie jedného tvora a nie viac. Keď rozkoš v takej miere, akú som dnes rozsial, premeníš na násilie, nedokážeš s tým prestať, pokým všetko v tvojom dosahu nie je mŕtve alebo mučené.“ Ou, do šľaka, toľko informácií naraz je už príliš. Musíme vypadnúť!

Prešla som preto k mojim mužom a každého z nich chytila za rameno. Mykli sa a pomaly uvoľnili telo. Cítila som pod rukami pohybovať sa ich svaly.

„Je to v poriadku. Ideme domov, dobre?“ Obidvaja prikývli, postavili sa a naraz ma objali. Silno si ma tisli k telu a odmietali pustiť.

„Už je dobre, len sa odtiaľto dostaňme,“ povedala som a pomaly sa odtiahla.

„Živý,“ nemohla som si odpustiť a dodala som. Edward ma pustil ako prvý a v rýchlom bozku sa mi prisal na pery. Nathaniel bol ako malé dieťa, ktoré čaká útechu od mamy a nepustil ma, dokým som mu nepobozkala vrchol hlavy. Otočila som sa k Arovi a prehovorila:

„Už si vieš predstaviť, akú máme moc. Preto ťa žiadam, aby si sa od nás držal čo najďalej a dal nám svätý pokoj. Odchádzame!“ zavelila som a otočila sa.

„Ešte nikam!“ zrúkol Aro. Celé telo mi vibrovalo hnevom.

„Nechcela si sa náhodou pomstiť?“ opýtal sa lišiacky. Bez toho aby som sa otočila som povedala:

„Moja pomsta je vykonaná. Síce to nebolo mojou rukou, no aj tak.“

„Takže Victoria je mŕtva. Dobre, o jeden problém menej. Ešte sme sa však nestihli porozprávať o Evanovej smrti, o tom, kto je za ňu zodpovedný a aký trest ho čaká. A ja mám také tušenie, Isabella, že tým Evanovym katom, si bola ty!“ Zhlboka som sa nadýchla a pomaly sa otočila Arovi tvárou v tvár. Našťastie už bol zahalený, a tak nehrozilo moje psychické zrútenie.

„Pokiaľ mám tie správne informácie, čo som si istá, že mám, Evan bol nežiaduci a svoj chabý život už mal aj tak spočítaný. Povedzme si to na rovinu, Aro. Zbavila som ťa nežiaduceho elementu, no ako náhle si počul a aj videl našu moc, tvoja chamtivosť ti nedá a chceš si nás všetkých privlastniť alebo zabiť. No mám pre teba zlú správu. Ani jedna tvoja varianta nebude splnená. Takže, ja osobne si myslím, že všetky spory a nedorozumenia máme týmto vyriešené. Prajem aj naďalej príjemný deň.“ Usmiala som sa a otočila k odchodu. Dúfala som, že všetci naši ľudia ma nasledujú, ale pre istotu, keď som otvorila mohutné vstupné dvere, ostala som pri nich stáť a počkala na každého. Pri odchode som nezabudla buchnúť dvermi.

Ešte stále mi znejú Arove slová, ktoré nám venoval pri odchode: „Toto ešte nie je koniec, Isabella Swanová. Nájdem si ťa a zaplatíš za všetko to poníženie, ktorého si sa na nás dopustila!“ Vedela som, že to nenechá tak, pokým sa nepomstí, ale budem ho čakať. No pre teraz, všetko, čo som chcela, som dostala.

Pomstila som sa Victorii, aj keď konečný výsledok nepatril mojim rukám. Získala som životné lásky a rodinu, ktorú si budem chrániť ako oko v hlave. No a nakoniec celoživotného priateľa Shaynea, ktorému budem už asi po zvyšok života robiť bodyguarda a plus zisťovať čo to do pekla je za živočíšny druh. Moje chabé pokusy o uhádnutie vyšli na prázdno a vždy sa na nich len dobre zasmial.

Som Isabella Swanová, vrah živých aj nemŕtvych. 

Takže, toto je koniec. Ospravedlňujem sa, že táto kapitola bola najkratšia zo všetkých, no takto to vyšlo. Chcem sa zároveň poďakovať za vašu priazeň a dúfam, že táto poviedka mala u vás úspech. Je to moje prvé dielo a keď sa obzriem späť na začiatku, veľakrát si poviem: "Bože, ako som mohla takéto hovadiny napísať!" :D Napriek tomu verím, že sa vám to páčilo a našli ste v tom každý kúsok niečo pre svoju dušu. Zároveň vás chcem požiadať o menšiu anketu. Ak by ste boli zvedaví na pokračovanie, prosím zanechajte aspoň nejaké komenty, nech viem, či sa do toho pustiť a odhaliť vám život Isabelly Swanovej s jej mužmi, Shaynovo tajomsto a Arovu pomstu. Ak ste teda zvedavé, tak prosím o odozvu a ak nie, aj tak dobre. :D

Pekný deň vám praje Bathory55

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá pomsta - 18. kapitola + Epilóg: