Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá pomsta - 17. kapitola

12.01.2013 (10:00) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1677×

„Shayne,“ zašepkala som. Pozeral na mňa stoickým pohľadom. Ako by ma ani nevidel. Bol pokojný, čo sa o mne povedať nedalo. Čo sa to tu kurva robí? Prečo je tu Victoria aj Shayne? Snažila som sa nad tým premýšľať, no v hlave som mala totálne vygumované.

„Drahý priatelia, som tak rád, že ste nás poctili vašou prítomnosťou. Bol by som rád, ak by ste sa u nás zdržali pár dní,“ povedal nejaký upír s bledou tvárou, vypúlenými očami a tmavými vlasmi. Typovala som to na Ara, no istá som si tým nebola. Edward ma drgol a pohľadom prosil aby som nespravila žiadnu hlúposť. Jean-Claude pred nás predstúpil a uklonil sa.

„Aro, rád by som prijal tvoje pozvanie sa tu zdržať, ale náš pán Jacques nedovolil dlhší pobyt. Mohli by sme prejsť k tomu, prečo vlastne bola Isabella Swanová predvolaná?“

„Oh, to ma mrzí, ale pokiaľ viem, tak Edward a Isabella nepatria do jeho klanu. Ich sa to netýka. Vy môžete odísť kedy chcete, no s nimi by som rád strávil pár pekných chvíľ. Čo ty na to, Edward?“ Jean-Claude ho nenechal odpovedať.

„Bohužiaľ s tebou nemôžem súhlasiť. Isabella patrí do nášho klanu, spojuje ju s nami isté puto. Odídu vtedy, keď my.“

„Agrh, Jean-Claude, si stále rovnako neústupný a otravný ako pred pár rokmi. O tom kedy odídu, rozhodnem ja!“ zrúkol Aro. Potom sa zasekol a načúval niečomu, čo sme my ostaní nemohli ani vidieť ani počuť. Po pár sekundách sa prebral a znovu namieril svoj pohľad na nás. Pery sa mu skrivili do mierneho úškľabku.

„Mám pre vás návrh. Zahráme si pre moje pobavenie zopár hier.“ Jeho nechutný smiech sa mi zarezával do mozgu. Ak s tým neprestane, rozoberiem ho ako lego! Cítila som, že mi už v žilách vrie jed a potrebovala som to vyventilovať.

„Ak sa vám podarí vyhrať, môžete odísť pokojne aj hneď. Ale ak prehráte,“ urobil dramatickú pauzu, pozrel sa po svojich upíroch a pokračoval, „ostanete slúžiť v mojej garde desať rokov.“

Rozhorčenie na tvárach mojich mužov bolo viditeľné. Už bolo dosť! Tento neskutočne veľký magor mi serie nervy už pridlho! Uvoľnila som sa, zhlboka nadýchla a predstúpila pred Ara. Pristupovala som k nemu dovtedy, pokým sa špičky našich topánok nedotýkali. Bol síce odo mňa vyšší a vyhrážať sa niekomu pohľadom z dolnej perspektívy nie je bohviečo, no mne sa to podarilo.

„Počúvaj ma, ty zakomplexovaný despota. Nebudeš nikomu určovať čo má a čo nemá robiť, pokým som tu ja! Dúfam, že som sa jasne vyjadrila.“ V pozadí som počula trhané nádychy Jean-Claudea. Nesúhlasil s mojim postupom, to bolo evidentné. Len som sa pre seba uškrnula. Seriem a zvysoka na nejakú upíriu spoločenskú konvenciu. Bude to po mojom aj keby som sa mala rozkrájať. Ochránim mojich milovaných, stoj čo stoj.

Aro priblížil svoj nechutný ksicht blízko môjho, jeho dych mi prechádzal po tvári keď prehovoril: „Buď sa podriadite alebo zomriete!“

„Bella,“ výhražný tón Jean-Claudea ma prinútil obzrieť sa za ním. Svoj pohľad som znovu uprela na Ara a vykúzlila som ten najlepší úsmev akého som bola v danej chvíli schopná.

„Trhni si, Aro!“ zapriadla som sladko. Za mnou som začula nesúhlasné mraučanie a niekoľkokrát spomenuté moje meno, zatiaľ čo sa prudko odsunul a neveriacky na mňa zízal.

„Zatvor si ústa, inak ti tam naletia muchy,“ nemohla som si pomôcť a ďalej som Ara dráždila.

„Ježíš, Bella,“ zavzdychal Edward. Počula som, ako Nathaniel a Jean-Claude to už nevydržali a vybuchli v ohlušujúci rehot. No a kto povedal, že nie som vtipná? Aro a ostatní spolok upírov zalapali po vzduchu a strnuli. Ara a jeho bratov obklopili nejaký upíri a vražedne na mňa zazerali. Jedna malá blonďavá mrcha ma doslova prebodávala očami. Čo má, kurva, za problém?

„Kroť sa, bábika, inak si vytlačíš oči z hlavy,“ prehovorila som k nej. Bez dôvodu sa po mne rozbehla. Prikrčila som sa do obranného postoja a v duchu sa radovala konečne k nejakej akcii.

„Jane, prestaň!“ zreval po nej Aro a ona sa zastavila. Celé telo jej šklbalo záchvatmi hnevu. Hm, terapia by jej neuškodila.

„Okamžite poď ku mne! Slečna Swanová potrebuje najprv zahriať. Victoria!“ zrúkol po nej. Tá suka sa pomalým až bolestným tempom pohla z bezpečia tmavého kúta a kráčala k Arovi. Postavila sa pred neho a kľakla si.

„Pane,“ šepla.

„Zahraj sa so slečnou Swanovou. Ty o tom ešte nevieš, Vicky, ale máte medzi sebou nevyriešené účty.“

„Ale pane, ja... nepoznám ju,“ povedala zarazene.

„Oh, ale áno. Bella?“ Uprel na mňa tie svoje nechutné červené oči pretkané šedými nitkami a čakal. Čakala som aj ja. Nie som jeho sluha, poskok a ani pes na zavolanie. Všimol si to a preto pokračoval: „Prosím, povedz nám, čo sa stalo pred pár rokmi a kto ťa vlastne stvoril?“ Nadýchla som sa, stočila pohľad na Victoriu a cítila som, že moju tvár hyzdí strašidelný úsmev.

„Ale iste, Aro, keď si tak pekne poprosil. Stvorili ma už ani presne neviem kedy. Moje novorodenecké obdobie bolo dosť... ako by som to povedala... hektické a pamäť mám trochu zahmlenú, no jeden krásny príbeh sa mi do hlavy zarezal až príliš silno. Heh, taká pekná rozprávka na dobrú noc.“ Počas toho, ako som rozprávala, som krúžila okolo Victorie. Pri každom mojom nepatrnom pohybe sa strhla. Tá sviňa si ma pamätá!

„Bola raz jedna princezná, ktorá si po dlhom čase a veľkom úsilí našla princa svojich snov. Zobrali sa a nažívali si spolu šťastne. Mali veľké plány, no jednej noci sa zmenili na prach. Keď sa princ vrátil po celodennej práci späť k svojej milovanej, spokojní a šťastní sa zababušili do perín a onedlho ich pohltil spánok. Krásne sny, ktoré ich zbavili starostí a stresu sa behom sekundy zmenili na nočnú moru. Do ich zámku vtrhlo monštrum. Vyzeralo ako žena, prekrásna žena s červenými vlasmi. No tú krásu predčili jej činy. Bola vrah! Neľútostný a krvilačný vrah! Vyznačovala sa nadprirodzenou silou, ktorú použila na princa, aby ho mohla znetvoriť. Rozsekala jeho telo a rochnila sa v krvi vytekajúcej z jeho o život bojujúceho tela. Princezná sa zobudila do nechutného mľaskania nad toľkou hostinou a pozerala sa do černoty, ktorá ju onedlho pohltila. Nevzala ju však zo sebou ako jej milovaného. Nechala ju trpieť. Roky, stáročia, večnosť. No konečne nastáva ten deň, kedy sa princezná môže pomstiť a dostať tak pokoj svojej duši, aj keď už žiadnu nemá, pretože si ju diabol menom Victoria zobral. Vytrhla z môjho tela.“

Zastavila som sa pred ňou a nechala ju nazrieť do mojich čiernych očí. Chcela som, aby videla svoju smrť, pretože to bol jej osud okamžite, ako mi zobrala všetky sny a nádeje. Videla to, videla to všetko a bála sa. Svoje okolie som si nevšímala, no cítila som, že ich dobre zabávam. Sústredila som sa len na to monštrum predo mnou.

„Už si spomínaš?“ zasyčala som. Aro ma schytil za ruku a snažil sa ma od nej odtiahnuť. Prudko som sa naňho otočila a vycerila zuby.

„Okamžite ma pusť!“ Aro len pokrútil hlavou, zosilnel stisk a povedal:

„Ty mi nemáš čo rozkazovať!“ Ako chce. Spustila som svoj fyzický štít a znemožnila ho tak držať ma. Celý prekvapený a vyjavený začal krúžiť okolo môjho tela a rukami narážať do štítu. Len som sa zasmiala. Porazenecky sklonil hlavu a presunul sa k svojej bande.

„Už som z teba unavený, Isabella.“

„Och, nie si jediný,“ skočila som mu do reči. Len dvihol ruku a prosil ma tým aby som sklapla.

„Urob čo musíš a potom sa s tebou chcem porozprávať o samote, ak teda dovolíš?!“

„Máš šťastný de,ň Aro, dovolím,“ povedala som a vyškerila naňho všetky moje zuby v šialenom úsmeve.

„Ako ju môžete milovať? Je to obyčajná šialená ženská!“ povedal Aro mojim mužom.

„Ale sexi šialená ženská,“ obhájil ma Nathaniel. Počula som Caleba ako sa snaží zamaskovať smiech kašľom.

„Vážne začínam rozmýšľať nad tým, že ťa vykastrujem, Caleb,“ prehovorila som pokojne. Caleb sa ešte viac zakuckal a Arovi z hrdla vytryskol nečakaný chechot. A že kto je šialený. Aro sa upokojil a prehovoril:

„Dobre, moji drahý, podľa príbehu, ktorý sme počuli, Victoria musí byť potrestaná za svoj veľký prehrešok. A aby to bola zábava, jej katom bude Isabella.“ Ako predniesol reč, každý sa presunul na svoje miesto a vytvorili okolo nás kruh. Victoria sa postavila a očami prosila troch princov. Všetci boli voči nej ľahostajní.

„Vicky, Vicky, Vicky, poď si so mnou zatancovať,“ provokovala som ju. Zhlboka si povzdychla a prehovorila:

„Možno som ťa mala nechať zomrieť.“ Zastavila som sa a neveriacky na ňu pozerala.

„To je všetko? Nič viac? To ako vážne?“

„Čo chceš, aby som povedala? Ospravedlnenie odo mňa nečakaj, ani nič iné.“

„To som nikdy ani nechcela, Victoria.“ Po týchto slovách som sa po nej vrhla.

Vypla som svoj fyzický štít, chcela som bojovať fér. Uhýbala pred mojimi výpadmi a bola vždy o krok vpred. Keď sme sa takto naháňali už dobrých pár minút, nabrala sebavedomie a začala sa mi smiať. Vedela som o jej schopnosti, no možno som až príliš verila v tie moje. Zastavila som a bojovala s vnútornou agresivitou, ktorá vo mne naberala sily. Túžila som po jej smrti. A to veľmi. Pre pomstu som žila.

Victoria okolo mňa behala, zatiaľ čo ja som hľadala spôsob, ako ju dostať. Zatvorila som oči a snažila sa sústrediť,, kedy urobí chybu. No nerobila ju. Nedala sa vyviesť z miery ani mojim prudkým zastavením a nič nerobením. Vedela, že je to taktika. Od zúrivosti som skoro dupala nohami. Meč ani zbraň mi v tomto prípade nebudú na nič. No niečo vo mne, čo neviem pomenovať, ma nútilo vytiahnuť jeden nožík z predlaktia. Otáčala som si ho medzi prstami a čakala na vhodnú chvíľu. Ak sa nič veľké nestane, aspoň ju rozptýlim. Ako náhle Victoria prebehla predo mnou, neváhala som a nožík do nej hodila.

Bola som okamžite pripravená na skok, no to, čo sa stalo, ma primrazilo na mieste a ústa mi samovoľne padali až k zemi. Nebola som jediná, pretože cez celú sálu sa ozývali neveriace výkriky, vzdychy a lapanie po vzduchu. Šokovane som začala krok po kroku pristupovať k zrútenej Victorii. Ležala na zemi a jačala ako o život. Toto nečakala. No ani my! Bolo mi jasné, čo sa to tu deje, len som tomu nemohla uveriť. Verila som tomu, že ma Shayne zradil. Pozrela som jeho smerom. Nepozeral sa na mňa. Pohľad mal zabodnutý do zeme. Späť k situácii ma privolal Victoriin ston. Znovu som na ňu upriamila svoju pozornosť.

Nožík jej pristál v bruchu a silou, akou som ho hodila, sa jej zaryl hlboko do mäsa. Potôčiky krvi z nej vyliezali ako vodopády. Strčila si ruku do vnútra brušnej dutiny a silným ťahom ten nôž vytrhla. Silný krik jej robil kulisu. Slabá sa zrútila späť na podlahu a trhane dýchala. Pristúpila som k nej, pokľakla na jedno koleno a pričuchla k jej krvi. Bola odporná ako ona sama. Začula som niekde v diaľke ako sa niekto z mojich mužov snaží predrať ku mne, no bol zastavený. Toto bol môj boj a Aro mi dovolil Victoriin život ukončiť ako budem chcieť ja.

Shayne mi síce k tomu dopomohol, aby som si to mohla vychutnať, no spravil životnú chybu. Teraz každý upír v tejto sále, ktorý príde na to, že to bol Shayne, ho bude prenasledovať dovtedy, pokým ho nezabijú. Nikto by nenechal na žive bytosť, ktorá oslabuje ten najsilnejší druh, ktorý na svete existuje. Stále chcem vedieť, čo je, no mojou prioritou sa stáva jeho bezpečie. Snažila som sa chmúrne myšlienky potlačiť a sústrediť sa na moju pomstu. Victoria zaostrila svoj pohľad na mňa a prehovorila:

„Čo si mi to, do čerta, urobila?“ Chcela vyznieť rozzúrene, no taký šok premenil jej hlasivky na niečo neschopné akéhokoľvek veľkého prejavu emócií.

„No, to naozaj neviem, ale kurevsky sa mi to páči.“ Z hrdla mi vytryskol smiech, ktorého som sa úprimne zľakla aj ja. Pár upírov stojacich najbližšie pri mojom smiechu poskočilo a o pár krokov ustúpili.

„Vráť to späť! Nech si urobila čokoľvek! Počuješ? Sprav to!“ snažila sa Victoria kričať. Len som pokrútila hlavou, vytiahla z druhého zápästia nôž a priblížila ho k jej líci. Strhla sa a snažila sa odo mňa dostať. Rýchlo som jej ruku vnorila do rany a pridržala ju tak na mieste. Obkročmo som si na ňu sadla a ruku z rany vytiahla.

„Rob len to čo ti poviem a nebude ťa to až tak veľmi bolieť,“ zapriadla som. Victoria sa v bolestných kŕčoch zvíjala. Bokmi a nohami som ju tlačila k zemi a snažila ju udržať v pokoji.

„Nemetaj sa!“ zrúkla som.

„Ty...zabijem...ťa, počuješ? Si mŕtva!“ odpovedala mi. Rozosmiala som sa na plné hrdlo.

„Prepáč, ale toto sa ti nesplní,“ povedala som so smiechom. Už ma nebavilo toto zdržovanie, preto som znovu priložila špičku noža k jej líci a zatlačila. Vnorila sa do jej mäsa a spustil sa potôčik krvi. Nožom som začala postupovať dolu po jej krku. Začala metať celým telom a tak sa mi vyšmykla.

„Tak už kurva dosť!“ zrúkla som. Mala som toho plné zuby.

„Už mi fakt lezieš na nervy! To sa jednoducho nemôžeš nechať ani mučiť?“ opýtala som sa nezmyselne. Victoria strnula v pohybe a neveriacky na mňa pozerala.

„Ty si šialená. Blázon! Magor!“ kričala z plných pľúc.

„Som tvoj výtvor. Ty ma máš na starosti. Ty si mi zobrala ľudskosť a zničila vo mne všetko. Zmier sa s tým,“ odpovedala som pokojne. Znovu som priložila hrot noža tentoraz už k jej kľúčnej kosti a začala ju rezať. Cez ten slastný a opojný pocit zadosťučinenia ma prekričala.

„Nie, nie, nieee, nie Bože, nieee, pomôžte mi, prosím! Nieee!“ Už ti nik nepomôže, pomyslela som si. Nožom som jej obkrúžila prsia a roztrhla jej tričko. Sňala som ho z nej a pozerala na bezchybnú hruď. Znovu som jej priložila nôž k pokožke jej plných pŕs a zatlačila. Ťahala som nožom dole až k diere vytvorenej predtým. Metala sa a kričala z plného hrdla. Prosila a žadonila.

„Kriste Bella, zabi ju už!“ zreval Edward a snažil sa ku mne dostať. Jean-Claude, Nathaniel a Caleb ho pevne držali.

„Ešte nie. Nemusíš sa na to pozerať, nik ťa nenúti. Odíď!“ povedala som, no nevenovala mu ani pohľad. Mojim vesmírom teraz bola Victoria a jej znetvorené telo. Pomaly som jej začala sťahovať kožu z pŕs a hrudného koša. Snažila som sa vytvarovať v tom nejaký obraz. Umelecké dielo. Zachichotala som sa nad mojimi myšlienkami. Po rukách mi tiekla krv a kúsky kože som ukladala pekne jednu vedľa druhej. Urobím si z toho možno náhrdelník. Vychutnávala som si ten pocit oslobodenia. Toto je pre teba, Ben. Pri mojich myšlienkach ma vyrušil dotyk. Otočila som sa a všimla si Shaynea ako ma drží za rameno.

„Nie preto som ju urobil smrteľnou, aby si ju mučila. Viem, čo si zažila, a že zato môže ona, no stále je v tebe ta dobrá Bella, Benova Bella, ktorá by nikdy v živote nebola schopná takéhoto zverstva. Ukonči jej život a tým tak svoje trápenie,“ prehovoril mi do mysle. Ako to do čerta robí?? Vážne mi už sral nervy!

„Pusti ma! Ešte mi niečo dlžíš!“ pripomenula som mu. Stále som mu nevrátila to, čo mi spravil u Evana.

„Nemôžem ti dovoliť... toto,“ povedal znovu v mojej hlave. Videl moje vzrastajúce protesty, preto znovu prehovoril: „Nechcem ti ublížiť, ale spravím to, ak ma k tomu prinútiš.“ Toto už povedal nahlas.

„Shayne, nepleť sa do toho!“ zrúkol Aro. Shayne ho ignoroval a naďalej zvieral moje rameno. Pozerala som sa mu do očí, pričom som rukami prechádzala po vytvorených ranách na Victoriinom tele. Jeho oči boli také vrúcne, teplé, cítila som sa zrazu pokojne. Ako keď som bola človekom.

Chcela som sa mu schúliť do náručia a nechať sa hojdať. Potrebovala som jeho náruč, cítiť teplo domova. Vliezol mi do hlavy a snažil sa mi upiecť mozog predstavami, ktoré patrili do môjho života, keď som bola ešte živá. Zrúkla som a chytila sa za hlavu. Nech prestane! Nech prestane!

„Prestaň s tými sračkami! To viac už nie je môj život!“ kričala som.

„Ale môže. Spomeň si, aká šťastná si vtedy bola.“ Shayne na mňa psychicky útočil a nedokázala som sa brániť. V diaľke som počula krik a zmätok. Nedokázala som vnímať, snažila som sa, aby sa mi neupiekol mozog. Snažila som sa ho vytlačiť späť, no bol až príliš silný. 

„Nebráň sa tomu. Nechcem ti ublížiť. Na to ťa mám až príliš rád,“ zašepkal mi do ucha. Má ma rád? Tomuto hovorí láska?

„Nechaj, nech do teba vstúpim celý. Uvidíš, aká budeš šťastná. Nebude to bolieť, len už prestaň vzdorovať!“

„Nieee!“ kričala som, keď ma znovu pohltila temnota.

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá pomsta - 17. kapitola: