Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá pomsta - 16. kapitola

10.12.2012 (11:00) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1537×

Po tak krásnom, ale krátkom, víkende som sedela na posteli vo svojej izbe pod klubom Moulin Rouge. Už dávno sme mali vyraziť do Volterry, avšak som zase skončila v hurikáne zvanom Edward. Doťahoval sa s Nathanielom, v ktorom aute a hlavne s kým pôjdem. Jean-Claude ticho postával blízko mňa a bolo vidno, že sa zabáva. Jemný úsmev na krvavočervených perách to jasne naznačoval. Pri pohľade na toho muža som sa musela pre seba usmiať a rozlial sa vo mne ten krásny pocit sebeckosti, že je môj. Žiadna iná naňho nemá právo.

Po pár minútach sa však presunul k nim, snažil sa ich upokojiť a konečne rozsúdiť. Musel rozumne argumentovať pri rôznych katastrofických situáciách, ktoré po ceste môžu nastať. Boli smiešny!

„Nemienim s tebou o tom už ďalej diskutovať, Nathaniel,“ kričal Edward.

„Prečo musí byť stále len s tebou? Prestaň si ju privlastňovať ako hračku!“ 

„Edward, mon ami, Nathaniel má pravdu. Ma feé patrí v srdciach každého z nás a my zas patríme do jej. Ak ju nechceš stratiť, byť na tvojom mieste, začnem ju spoznávať.“

„Ty sa do toho nepleť, Jean-Claude. Áno, privlastňujem si ju, pretože ju milujem! Je mojou druhou polovičkou. Už žiadnu inú nebudem milovať! Tak prečo, do frasa, by som si ju nemohol privlastňovať, strachovať sa o ňu a chrániť ju?“ Edward sa vážne začínal rozvášňovať. Posadila som sa priamejšie a sledovala ich výmeny názorov ako pinpongovú loptičku. Tak by som si chcela dať popcorn!

„Mon ami, my s Nathanielom ale cítime to isté. Naša láska je založená na rovnakom princípe ako tvoja. No teraz by sme mali skôr riešiť niečo úplne iné a toto si nechať na neskôr! Potrebujem našu ma feé dopraviť do Talianska v bezpečí a rovnako v bezpečí potom priviesť domov. Toto by mala byť naša priorita a naše gentlemanské súboje si nechať na neskôr.“ Jean-Claude vedel hovoriť tak krásne a o ničom celé hodiny. Normálne som visela na jeho ústach a hypnotizovala ho pohľadom. Môj zrak sa nevedel odtrhnúť od toľkej krásy.

Čierne vlasy sa mu rozpustené vlnili na kráľovskej modrej košeli zo štrnásteho storočia (aspoň tak vyzerala), ktorú mal spustenú cez čierne kožené nohavice tak tesné, že spodnú bielizeň na sebe určite nemal. Nohavice mal vpratané do vysokých čižiem siahajúcich mu až na stehná. Na inom mužovi by to vyzeralo smiešne, no Jean-Claude, nech by si obliekol hocičo, smiešne by nevyzeral. Bol hriešne zvodný.

Všimol si môj uprený pohľad na jeho maličkosť a jemne sa usmial. V jeho tmavomodrých očiach sa zablesli iskierky. Napriahol ruku a pokynul ňou, nech sa k nim pridám. Tomu gestu a jemu samému som nevedela odolať. Od neho jediného som sa držala stranou. Neboli medzi nami žiadne intímnosti, na rozdiel od Edwarda a Nathaniela. Držala som si ho od tela, pretože úprimne som nevedela, či to je naozaj láska, čo k nemu cítim, keďže on nikdy nebol a ani nebude môj typ. Ako náhle som sa dotkla jeho ruky, zasvrbela ma a mala som obrovské nutkanie ho objať a hladkať ten satén, čo mu pokrýval vrchnú časť tela. Vedela som, že Jean-Claude má tie isté pocity, pretože ma jednou rukou objal a pritiahol na svoje telo. Nahol sa a pobozkal mi vrch hlavy.

„Ma feé, mohla by si to doriešiť? Ja už úprimne nevládzem. Neviem ich rozsúdiť a tvoj úsudok si vážime všetci. Už je aj tak najvyšší čas vyraziť.“

Veľký úsmev mu zdobil tvár, v ktorom som zahliadla náznak povytiahnutých zubov. Neviem aké emócie ním lomcujú, no Jean-Claude sa nikdy nedal takto vyprovokovať. Jeho ruka mi začala jazdiť po chrbte až príliš horlivo. No jasné! Už viem aké emócie.

„Jean-Claude, čo to...“

„Rád by som dostal bozk, ma feé,“ prerušil ma. Síce to len pošepkal, no Edward aj Nathaniel zavrčali.

„Pokiaľ viem, obidvaja od teba dostali bozk na privítanie. Ja som nič také nemal. Rád by som napravil túto krivdu.“ Jeho hlava sa začala nebezpečne približovať k tej mojej. Pohľadom ma pripútal na mieste a v tej chvíli som sa nedokázala sústrediť na nič iné, než tú tmavú modrú, tie plávajúce hviezdy v tmavom mori ma lákali ich pohladiť.

Perami sa zastavil tesne nad mojimi a vdýchol na ne horúci vzduch. Zachvela som sa túžbou. Nestihla som svoje telo ovládnuť a už okupoval silno a nenásytne moje pery. Maznal sa s nimi a jazykom sa ich snažil otvoriť. Dobýval sa, a tak som mu ustúpila. Keď sa nám jazyky stretli v jemnom obtrení, celé moje telo ma zradilo a nebyť Jean-Claudea, už by som bola na zemi.

Zobral ma do náručia a kolísal ako dieťa, pritom sa celý čas ani raz neodtrhol od nášho bozku. Celá tá vášeň bola na nevydržanie. Nedokázala som sa ovládať. Ústami sa mi presunul na bradu a zasypal ju letmými bozkami. Poslednú mi nežne vlepil na ústa. Bol to ako dotyk motýlích krídel, tak jemný. Musela som otvoriť oči a presvedčiť sa, či som ešte v tomto svete. Privítal ma jeho krásny úsmev s náznakom povytiahnutých zubov. Usmiala som sa tiež a až vtom som začala vnímať celé svoje okolie. Pomrvila som sa a dožadovala slobody.

„Daj ma dolu, Jean-Claude.“

„Nedopraješ mi ani trošku potešenia, ma feé,“ povedal a položil ma na zem.

Okamžite som sa odtiahla. Vysekal mi hlbokú poklonu a obrátil sa na Nathaniela a Edwarda. Navzájom sa držali, aby po ňom neskočili. Nemohla som sa udržať a zachichotala som sa. Okamžite som sa to ale snažila zamaskovať kašlaním. Všetci traja sa na mňa otočili a neveriacky dvihli obočie.

„No čo?“ smiala som sa ďalej. Snažila som sa upokojiť, a preto som premýšľala, ako vyriešim túto prekliatu situáciu. Snažila som si dať všetky pre a proti dokopy a vyšiel mi z toho Jean-Claude. Predsa len má pravdu, s Edwardom a Nathanielom trávim najviac času. Zhlboka som sa nadýchla a spustila:

„Pôjdem so Jean-Claudeom. Edward pôjde v aute s Calebom a Samantou. A ty, Nathaniel, pôjdeš v druhom s Jasonom a Adamom.“ Všimla som si ich začínajúce protesty, preto som dvihla ukazovák, namierila ho na nich a pokrútila hlavou.

„E-e, sklapnite, obidvaja. Bez protestov. Vyrážame!“ Pristúpila som k Edwardovi a vlepila mu na ústa mľaskavú pusu a potom Nathanielovi. Poradie som zvolila preto, že Nathanielovi nevadí Edwardova chuť a vôňa na mojom tele. Mám troch mužov a musím byť kurva opatrná, čo robím. Jeden bod pre mňa, že sa učím rýchlo.

S Jean-Claudeom sme si hneď pri vstupe do garáži obsadili Ford Mustang Shelby GT 500 z roku 1967. Krásnu tmavozelenú farbu pretínali pozdĺž celého auta dva biele pruhy. Ako náhle som to auto uvidela, musela som ho mať. Chcela som ho šoférovať a vyžívať sa v pocite ovládať tak mohutný stroj. Poskakovala som okolo neho ako bláznivá a nevedela sa dočkať, kedy mi konečne Jean-Claude hodí kľúče.

Vtom sa mi za chrbtom objavil Caleb aj s Jasonom. Boli bratia. Dvojičky. Na prvý pohľad nerozoznateľní. Ja som si len počkala pokým neotvorí jeden z nich ústa, potom som už vedela s kým mám tú česť. Jason bol na rozdiel od Caleba tichší a bojazlivejší. No Caleb mal v sebe istý šarm, ktorému som nevedela odolať. Možno to bolo tým, že aj v tých najhorších situáciách a emočných sračkách ma dokázal rozosmiať. Vážila som si ho ako priateľa. Mala som ho rada. Ľúbila. A on to vedel.

„Pozrime sa, konečne vieme, čo dokáže naše drsné dievča dostať až k vrcholu,“ chechtal sa.

Pomaly som sa otočila a s jemným úsmev na perách zašepkala: „Debil.“

„Iste, láska, hovor mi ako len chceš ak výsledkom bude, že skončím pod tvojím telom zvýjajúc sa slasťou z tvojich pohybov.“

„Ugrh, si nechutný, Caleb, prestaň!“ Jemne som ho od seba odstrčila, no bol rýchlejší a za tú ruku si ma pritiahol na hruď.

„Mačička sa nám hnevá? Ale no tak, Bella, trochu srandy ti neuškodí. Síce je pravda, že po sexe s tebou túžim už dlhú dobu a verím, že sa mi to raz podarí, no momentálne je pre mňa väčšia zábava ťa podpichovať. Si potom taká rozkošná.“ Prebudila sa vo mne vlna hnevu.

„Rozkošná? Ja ti pripadám rozkošná?! Zmizni mi z dohľadu, pokým nemáš moju topánku zaseknutú hlboko v zadku!“ Ten malý parchant sa nedal tak ľahko odbiť.

„Ak ťa vzrušujú análne hry, ja som za!“ Mala som sto chutí ten jeho blbý, pekný úsmev zoškriabať vlastnými rukami. Našťastie ho zastavil Jason.

„Caleb, už na nás čakajú. Poď.“ Jason mu zovrel plece a mykol ním. Caleb ostal stáť oproti mne a vyškieral sa. Naklonil sa bližšie a zašepkal: „Ja viem, aké nechutnosti ti behajú v tej tvojej krásnej hlavičke.“ Poťukal mi na čelo a naklonil sa ešte bližšie.

„Keď sa vrátime, s radosťou ti ich pomôžem vyplniť.“ Mrkol a vlepil mi rýchlu pusu na ústa až to mľasklo. Obrátil sa na odchod a prehnane krútil zadkom. Už bol dosť ďaleko keď zakričal: „A Swanová, nezazeraj mi na zadok! Si zadaná, preboha!“ Otočil hlavu, mrkol a spustil ohromný smiech. Všetko vo mne vrelo a mala som chuť ho zmlátiť. Cez zaťaté zuby som prehovorila:

„Caleb, dostanem ťa, ty pes!“ Bez toho aby sa mi otočil aspoň tvárou v tvár zakričal späť:

„Ja som to vedel, Swanová, každá ma chce! A ty nie si výnimkou, láska!“ Jeho smiech sa rozliehal po celej podzemnej garáži. Jean-Claude ku mne pristúpil a pohladil ma po paži. Mrkla som naňho a zbadala jeho úsmev. Zabával sa na mne rovnako dobre ako ten smradľavý vlk.

„Aj ty?“ Nevydržal to a začal sa smiať na plno.

„Zradca! Prac sa mi z očí! Teda... na sedadlo spolujazdca,“ opravila som sa rýchlo. Hodil mi kľúče a konečne som nasadla do tej krásky. V tom okamihu pri mne zastavil čierny Ashton Martin a zo spolujazdcovej strany vykukla hlava Samanty.

„Ahoj, Bella, Edward hovorí, že pôjdeš za nami a Nathaniel bude tvoriť zadný voj. Takže... uhm... zatiaľ sa maj.“ Usmiala sa a zatiahla okno späť. Pohli sme sa všetci naraz.

Po ceste som rozmýšľala o Samante. Bola upírka už nejaký ten rok. Trošku bacuľatá blondínka s prehnaným vkusom na módu. No aj napriek tomu bola veľmi krásna, okúzľujúca a čo je ešte horšie, sexi! Istý čas spávala s Adamom. Adam patrí medzi elitu Jacquesových bodygardov. Chápem, prečo s nami ide on. Predsa len to je meter deväťdesiatšesť meriaci obor. Je sympatický, no nie pekný.

Jeho tvár má zvláštny oválny tvar a šedé oči plné prázdna. Po celom tele nemal ani jeden jediný chlp. Dokonca mal vyholené aj obočie. Desil každého okolo seba. Myslím, že sa mení v pantera. Má dokonca nejaký tajný vojenský výcvik, no bližšie som sa neinformovala. Videla som ho len raz a to vtedy, keď ma Edward priviezol od Evana zranenú. Strážil moju izbu.

No Amanda nie je osoba, ktorú by som použila na akúkoľvek úlohu. Je pravda, že vie bravúrne zvádzať, no má neznesiteľnú povahu decka. Nedokáže byť užitočná. Nechápem, ako Nathaniel a Jean-Claude uvažovali. Jason pôjde za „jedlo“. Mení sa rovnako ako jeho brat Caleb vo vlka, takže jeho krv je delikátna. Nezdalo sa mi správne ho takto využiť kvôli jeho minulosti. No jemu to evidentne nevadí. Naopak mu to vyhovuje. Raz som sa Nathaniela pýtala ako sa vôbec dostali k Jacquesovi. Zdráhal sa, no napokon mi porozprával o nich veľmi skrátenú verziu.

Ich matka zomrela pri pôrode. Staral sa o nich len otec. Bol to alkoholik a gambler. Pre trochu peňazí bol ochotný spraviť všetko. Svojich synov už ako deti predával. Spravil z nich mužské prostitútky. Veľakrát skončili dobití a zdrogovaní. Obidvaja boli premenený za násilných okolností. Podrobnosti mi Nathaniel odmietal povedať, predsa len je to chúlostivá téma. Viem len toľko, že mali vtedy šestnásť. Ako novo premenení mali labilnú povahu, preto sa ich ujal Jacques. Odvtedy ostali uňho. O ich otcovi nepočuli už pekných pár rokov. U Jacquesa majú všetko. Na oplátku preňho pracujú.

Preto nechápem, v ktorej zvrátenej hlave vznikol plán, že Jason pôjdem za jedlo. Ako by sa vrátil do starých čias a bol znovu šľapkou. Aspoň pre mňa to tak pripadalo. Bola som nasraná ale nevedela som s tým nič spraviť. Plán, ktorý chlapci vymysleli bol dobrý a k tomu všetkému upírsky protokol nepustil. Požadovali dar. No jedno som spraviť mohla. Pred všetkými vyhlásim, že Jason a Caleb sú pod mojou ochranou. Aspoň takto budú v bezpečí. Ak niekto vo svete lykantropov prehlási, že berie niekoho pod svoju ochranu, berie na seba všetky jeho problémy. Bije sa zaňho. Všetko je to o veci dominancie a submisivite. Ak ich napadnú ale prikážu urobiť vec čo je im proti srsti, budú mať dočinenia so mnou.

„Nad čím tak veľmi premýšľaš?“ prerušil ma Jean-Claude.

„Ehm, o ničom dôležitom.“ Otočila som sa naňho a usmiala. Pritiahol sa ku mne bližšie aby mi mohol zašepkať do ucha:

„Škoda, už som si myslel, že tvoju krásnu hlavičku okupujú erotické predstavy o nás dvoch.“

Jeho tichý smiech sa mi vlial hlboko dovnútra a dotýkal sa vecí, ktorých sa za normálnych okolností nie je možné. Mali by ho dať zatvoriť za taký smiech. Nohavičky som mala celé mokré. Ak by som mala srdce, rozbúchalo by sa na plné otáčky. Neznášala som tieto pocity čo vo mne dokázal vyvolať jedine on.

„Nelichoť si, zubáč,“ odbila som ho. Sama pre seba som sa zachichotala pre jeho vymyslenú prezývku.

„Hm, zubáč.“ Nahol sa ešte viac. Otočila som k nemu hlavu. Vtom s otvorenými ústami zasyčal, pokým mu nevyliezli očné zuby.

„Tak presne pre toto tá prezývka,“ rypla som si. Nechal ich vonku a začal sa približovať k môjmu krku. Vzrušenie mi zaplavilo každý kút môjho tela. Ich jemné obtretie o moju kamennú pokožku vydalo piskľavý zvuk. Cítila som ich. Boli ostré ako britva a silnejšie než stavba môjho tela. Postupne pridával aj jazyk a láskal ním moju pokožku.

„Jean-Claude, prestaň. Toto si nechajme na inokedy.“

„Kedy? Nikdy nie sme spolu. Nemám možnosť sa ťa dotýkať.“ So smutným povzdychom sa vzdialil späť na svoje sedadlo. Elegantne si prekrížil členky a ruky nechal spustené vo svojom lone. Hlavu odo mňa otočil a pozeral sa von oknom. Nevidela som tie smútkom zaliate oči. Potrebovala som to. Vztiahla som k nemu ruku a spadnuté vlasu mu naspäť prehodila cez plece. Takto som ho aspoň videla z profilu.

„Prečo máš nutkanie byť so mnou a dotýkať sa ma?" opýtala som sa ho.

Hodnú chvíľu bol ticho. Napokon len o kúštik pohol hlavou smerom ku mne a prehovoril: „Mám štyristo päťdesiatdva rokov, Bella. Svoju matku som pri pôrode zabil. Vyhryzol som sa z jej brucha a potom vypil jej krv do poslednej kvapky.“

„Jean-Claude, toto mi nemusíš hovoriť,“ prerušila som ho.

„Ja viem, no chcem ti to povedať. Nechcem, aby sme mali pred sebou nejaké tajnosti. Túžim po tom, aby si ma spoznala. Potrebujem ti byť bližšie, inak sa z toho zbláznim. Posledné týždne som sa tomu pocitu vehementne bránil, no čím viac som to robil, tým bolestivejšie bolo byť od teba. Nevedieť o tebe, nestarať sa o teba a nedotýkať sa bolo pre mňa horšie než akékoľvek mučenie. Nemiloval som nikdy vo svojom živote, no lásku som vídaval na každom rohu. Neviem, či som vôbec takého citu schopný, no chcem ti dať všetko, čo dokážem. Neodmietaj ma, Bella.“

Tak veľmi som chcela zastať na krajnici a hodiť sa mu okolo krku. Potrebovala som vidieť jeho oči, zaliať jeho tvár nežnými bozkami a uistiť ho o mojej láske k nemu. No na toto nebol čas. Preto som urobila len jedinú vec, čo sa v danej chvíľu urobiť dala. Vyhľadala som jeho ruku, preplietla si s ním prsty a silno stlačila. Zdvihla som naše spojené ruky k mojim perám a vdýchla na jeho zápästie letmí bozk. Zachvel sa.

„Milujem ťa, Jean-Claude, a teraz viem, že cítiš to isté. A... a ak chceš, pokračuj prosím. Chcela by som o tebe vedieť všetko.“ Z jeho pier unikol povzdych. Zrazu som na jeho tvári videla úsmev. Otočil sa celým telom ku mne a nechal ma konečne zahliadnuť tie najkrajšie oči na svete. Utápala som sa v tej polnočnej modrej. Od toľkej lásky a úľavy mu oči žiarili ako hviezdy na nočnej oblohe. Vztiahol ku mne ruku a vzal moje líce do dlane.

„Milujem ťa, Bella. Viem, že bude ťažké toto všetko. Najmä s Edwardom. No sľubujem ti, že budem stáť po tvojom boku a vyriešime to.“

„Ja viem, že budeš.“ Usmiala som sa naňho a stlačila mu ruku. Zosunul sa naspäť na miesto a pustil sa do rozprávania:

„Už ako malé dieťa som vedel, čoho som schopný. Bol som zrodený z pekla. Zabil som vlastnú matku. Cítil som, že som iný. Jediné moje šťastie bolo, že sme bývali v malom zrube hlboko v horách. Nik sa o nás nestaral. Nik ma nenašiel a ani moju mŕtvu matku. Veľmi dlho som bol pri nej, plakal, dotýkal sa jej stuhnutého tela a sledoval rozklad. Nevedel som sa od nej pohnúť. Vedel som, že ma milovala celým svojím srdcom, bol som pre ňu všetkým. Keď som už nedokázal vydržať ten pach a pohľad na jej zničené telo, ušiel som do lesov. Mal som asi týždeň a už som dokázal chodiť. Potuloval som sa v lesoch a živil sa lesnými plodmi a malými zvieratami. K životu som potreboval ako ľudské jedlo, tak aj krv. Keď som mal štyri roky, vyzeral som na dvadsať. Vtedy sa môj rast zastavil. Zistil som, že som rýchly, silný a mám schopnosť. Keď som zistil akú a čo všetko to môže spôsobiť, prestal som ju používať.“ Odmlčal sa a odvrátil odo mňa tvár. Zase!

„Aká je to schopnosť?“ opýtala som sa.

„Ja... bojím sa, že keď ti to poviem, odídeš odo mňa. Prinajlepšom ma zabiješ. Prinajhoršom ma budeš nenávidieť.“

„Čo to hovoríš, Jean-Claude? Nič také sa nestane. Prosím, povedz mi to,“ naliehala som.

Potriasol záporne hlavou a zaťato mlčal.

„Prosím, povedz mi to. Prosím.“

„Ma feé, nechápeš to?! Nechcem ťa stratiť! Nemôžem o teba prísť! Celý môj život je peklo! Konečne niečo cítim a to vďaka tebe.“

„Pozri sa na mňa.“ Odmietal akýkoľvek pohyb. Rukou som mu schytila bradu a jemne ňou pohla. Bránil sa, no napokon sa ku mne otočil. Nadvihla som mu hlavu ale oči mal zavreté.

„Pozri sa na mňa, láska.“ Možno to bolo tým prosím, možno tým oslovením ale tie oči napokon otvoril. Toľko smútku a bolesti čo v nich bolo ma zasiahlo priamo do srdca.

„Povedz mi to. Sám si povedal, že nechceš mať predo mnou žiadne tajnosti.“ Zhlboka sa nadýchol a snažil sa znovu uhnúť pohľadom, no rukou som ho stále držala za bradu.

„Som... och... som niečo ako, ehm, ako inkubus.“ Sklopil zrak a zhrbil sa. Nechápala som, o čom to hovorí.

„Inku-čo?“

„Inkubus, Bella. Vieš čo to znamená, že?“

„Jasné, že neviem! Odkiaľ, do riti, by som to mala vedieť? Pfff!“ Oduto som sa otočila späť na cestu.

„Ja neviem, napríklad zo školy?“ opýtal sa.

„Nooo, tak to sa mýliš.“

„Agrh... dobre, tak ti to vysvetlím,“ rozčuľoval sa.

„Poprosím,“ zapriadla som sladko. Pokrútil hlavou a spustil:

„Je to niečo ako druh démona. Prvé známky sa datujú od stredoveku v kresťanskej mytológii. Chýbajú zdroje a zatiaľ nikoho takého, ako som ja, nestretol. Inkubus podľa dostupných zdrojov chodil v noci za ženami a pomocou sexu im vysával životnú energiu. Niekedy ich dokonca aj usmrtil. Existuje aj opak inkubusa a ním je sukubus alebo sukuba. Je to žena. No a ja... huh, ja som niečo ako ten inkubus. Nie je to až tak silné, ale pomocou sexu dokážem vysávať životnú energiu ostatným tvorom. Ľudí dokonca dokážem sexom zabiť. Jediná dobrá vec na tom všetkom je, že to môžem spustiť a zastaviť, kedy ja chcem. Pri prvom sexe a použití mojej moci sa do mňa dotyčný zamiluje. Bude potrebovať moje telo ako drogu. To isté však zasiahne mňa. Je to dvojsečná zbraň. Moje sebaovládanie som cvičil vyše tristo rokov. Chuť životnej energie je pre mňa viac než lákavá. Veľmi dávno som to robil už len preto, aby som oslabil svojich nepriateľov. No ako náhle som raz ochutnal, musel som prísť a vziať si aj ten zvyšok.“

Hodil po mne očkom a snažil sa zistiť moju reakciu. Snažila som sa to pojať a dať dokopy. Takže môže byť, že pri našom prvom sexe to bola jeho sila a moc, čo ma núti naňho myslieť každú prekliatu sekundu môjho života? Možno to ma núti sa ho stále dotýkať. Vedela som, že to asi nie je láska. Veď som pri ňom necítila nič iné len túžbu.

„Vedel som to. Vedel, a preto som ti to nechcel povedať. Kebyže sa teraz vidíš. Tvoja tvár... ja... Bella, nesmieš si myslieť, že to, čo je medzi nami, je vďaka mojej schopnosti. Na teba som ju nikdy nepoužil. Počuješ ma? Nikdy! Nemohol by som. To by som radšej zomrel!“ Pozrela som sa naňho a čakala som. Čakala, čo ucítim. Jeho oči ma prosili. Chcela som mu veriť. No je pravda čo hovorí?

„Ako viem, že je pravda, čo hovoríš?“

„Po milovaní so mnou, cítila si sa niekedy slabá, malátna a chcelo sa ti spať?“

„Spať? Ja nemôžem spať.“

„Prosím, odpovedz.“

„Hm, myslím, že nie. Práve naopak - bola som plná energie.“ Vydýchol úľavou.

„Tak vidíš, nikdy som svoju moc na teba nepoužil. Vždy sme to boli len ty a ja. Poprípade niekto tretí.“ Hravo na mňa mrkol a usmial sa. Neviem prečo, no keď som sa naňho pozerala, verila som mu.

„Milujem ťa, ma feé, a nikdy by som ti nemohol ublížiť.“

„Ja viem, Jean-Claude.“

„A mala by si vedieť ešte niečo. Nathaniel ma uprosil, aby som išiel s tebou hlavne z dôvodu mojej schopnosti. Ak by sa to vyvíjalo veľmi zle, mám ju použiť a dostať ťa do bezpečia.“

Hlboké vrčanie postupovalo mojimi vnútornosťami až cez moje hrdlo. Nikdy! Nikdy nebude spať s nikým okrem mňa!

„Nikdy! Si môj!“ Nahol sa a pobozkal ma na kútik úst.

„Vieš, že som. No ak ťa tým zachránim, tak...“ Nedopovedal.

Od tej chvíle sme sa už nerozprávali. Sústredila som sa na cestu a premýšľala. Ako veľmi som si dokázala zamotať život. Až sa to zdá neskutočné.

Keď sme prechádzali volterrskými hradbami, bola som nesvoja. Všetko, čo je mi na svete najcennejšie, som viedla mojim nepriateľom. Cítila som, že potrebujem mať každého z mojich mužov za chrbtom, brániť ich svojim telom.

Edward ku mne pristúpil a chytil ma za ruku. Stiahol ma do stredu skupiny, takže Jean-Claude a Adam išli vpredu. Po mojom boku išiel Jason a po Edwardovom Samanta. Zadný voj tvorili Caleb a Nathaniel. Držali ma v strede a v bezpečí. No ja som chcela byť tá, čo ich bude chrániť. Veľmi ma to skľučovalo.

Hneď, ako sme vošli do predsiene, priskočil k nám človek. Recepčná. Oznámila nám, že nás kráľovské trio netrpezlivo očakáva a nasmerovala do trónnej sály. Celý hrad bol studený a neosobný. Vo vitrínach na chodbách boli vyložené artefakty nájdené v rôznych storočiach.

Jean-Claude rozrazil ťažké dvere a postupne sme vstupovali. Okolo celej sály stáli nastúpení upíri. Sála bola oválneho tvaru a vpredu boli postavené tri tróny. Na každom sedeli upíri. No jediné, čo ma upútalo, stálo v rohu miestnosti. Bola to Victoria. Čo tá tu, do čerta, robí? Vrčanie sa mi chcelo predrať von cez hrdlo. Edward ma silnejšie stisol a pokynul mi hlavou, nech sa pozriem na opačnú stranu miestnosti. Dych sa mi zadrhol a oči vystúpili z jamiek. Presne oproti mne stál človek, o ktorom som verila, že ma nikdy nezradí.

„Shayne,“ zašepkala som.

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá pomsta - 16. kapitola: