Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá pomsta - 13. kapitola

13.11.2012 (08:15) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1509×

Evanova spálňa bola obrovská. Iné slovo a prirovnania mi vôbec nenapadali. Jednoducho povedané bola obrovská. V celej spálni nebolo nič iné okrem gigantickej postele, na ktorú sa zmestili minimálne piati ľudia. Stĺpiky postele z tmavého dreva boli vyrezávané v ozdobných révach. Matrace a vankúše boli potiahnuté čiernym saténom a dominantou bolo tucet drobných bielych vankúšikov. K posteli patrili dva starožitné stolíky a jedna komoda, ktorá bola v rohu miestnosti. Pred posteľou sa váľal vínovo červený huňatý koberec. Nič iné tu nebolo. Izba pôsobila pusto. Viedli z nej dvojkrídlové dvere, pravdepodobne do kúpeľne. Boli mierne pootvorené. Svietilo sa v nej, a tak celá izba bola ponorená do šera.

Evana som nikde nevidela. Bolo počuť len zvuk vody. Fantázia mi pracovala na plné obrátky. Buď sprcha alebo sa len oplachoval. Netypovala som ho na sprchový typ človeka, skôr by som povedala, že má vaňu. Amanda a Philip sa ladným skokom uvelebili na posteli. Amanda sa roztiahla na jednom konci postele, vankúše si rozložila okolo hlavy. Ako ležala obklopená vankúšmi a nahá, vyzerala ako bohyňa. Musela som na ňu poopraviť svoju mienku. Tvárila sa však veľmi nezaujato a znudene. Philip sa k nej pomalými kĺzavými pohybmi na všetkých štyroch snažil dostať. Zázrakom sa na saténe nešmýkal. Usudzujem, že ak by som sa ja mala takto plaziť, skončila by som v tom momente rozplacnutá na zemi.

Jeho mužstvo sa mu hompáľalo medzi nohami. Svojej nahoty si nik nevšímal. Tak sa zdá, že dlaci všetkých druhov nahotu nevnímajú tak ako normálni ľudia, aspoň nie tak ako upíri. Ja som sa snažila zakryť rukami ako sa len dalo. Philip sa stočil okolo Amandiných nôh ako obrovský had. Ľahol si okolo nich do klbka a zakryl tým to medzi jeho nohami. Nie, že by to nebolo pekné, no vôbec ma to nebralo. Sledovala som ich ľahostajnosť a uvoľnenosť. Shayne stál hneď pri mne a pozoroval ma. Pokynul mi rukou, aby som tiež vyliezla hore. Tvrdohlavo som zakrútila hlavou. V žiadnom prípade. Nik ma nedostane do tej prekliatej postele.

Shayne si hlboko povzdychol, natiahol sa rukami po mne a v sekunde ma držal v náruči a niesol. Hodil ma na ňu, takže šmyknutie dolu nehrozilo. Veľmi ladne vyskočil na mňa a lonom sa mi začal pchať medzi nohy. Držala som ich pevne spojené. S hlbokým povzdychom na mňa prehovoril:

„Bella, nechceš, aby sa na teba dostal Evan. Som menšie zlo. Ak si všimne, že som si ťa na dnešnú noc vybral ja, dá ti pokoj a uspokojí sa len s Amandou, Philipom a pozeraním sa na nás dvoch.“

„To nemôžeš myslieť vážne, všakže?“ opýtala som sa. Nepovedal nič, len prikývol. V očiach som mu videla, že hovorí pravdu. A do šľaka. Pred tým, než som roztiahla nohy a pustila ho, aby sa uvelebil medzi mojimi stehnami, som ho upozornila: „ Žiaden sex. Je ti to jasné?“

„Je mi to ľúto ale nie som až tak dobrý, aby sme len s predohrou ulahodili Evanovi. Mal by som ťa upozorniť, že má rád drsné veci. Len samotné olizovanie ho bude nudiť. Nechcem, aby ti ublížil.“ Zasmiala som sa tomu čo povedal.

„Shayne, mne nemôže ublížiť.“

„Ale áno môže. Pokiaľ viem, trhanie končatín je rovnako bolestivé ako keď dlak dostane do svojho krvného obehu striebro. Alebo sa mýlim?“ opýtal sa so zdvihnutým obočím.

„Nie. Nie, nemýliš sa.“ Rezignovane som vzdychla, poprosila o odpustenie a roztiahla nohy.

Shayne sa mi lepšie uvelebil na mojom tele a snažil sa nájsť vhodnú polohu. Tak sa zdá, že moje kamenné telo mu to neumožňuje. Nemohla som si pomôcť a začala sa smiať. Všimla som si Amandu a Philipa ako zdvihli hlavu a pozorovali nás. Nechápali rovnako ako nechápal Shayne. Len som pokrútila hlavou a snažila sa stíchnuť. Shayne si len vzdychol, oprel sa na lakťoch a panvu presunul tak, že som pocítila jeho špičku pri mojom vchode.

Okamžite sa mi zadrhol dych v hrdle a sústredila sa naňho. Očami som sa mu snažila naznačiť, aby to nerobil. Jeho krásne čokoládové dúhovky znežneli a usmial sa. Ruky sa mu podlomili a padol hlavou na moju hruď. Tým sa jeho lono od toho môjho trošičku oddialilo. Pohyboval hlavou a snažil sa uvelebiť na mojom bujnom poprsí. Ležala som pod ním nehybne a strnulo. Začula som šuchot látky, pootočila hlavou a všimla si tých dvoch ako sa posúvajú k nám tak, že sme tvorili jedno veľké klbko. Amandine malé prsia sa mi obtierali o paže a Philipova hruď a spodné partie o druhú ruku.

„Chápem, že pre vás je to prirodzené, no bola by som radšej, ak by ste zo mňa zliezli,“ povedala som. Bola som nesvoja, nevedela som to vydržať. Jednoducho nie som na náhodný sex hneď s viacerými osobami, kde jedným z dotyčných je žena. Ja viem, ale Nathaniel a Jean-Claude sa nepočíta. Teda, nemalo by sa.

„Prečo sa ti to nepáči?“ opýtal sa Philip. Vzdychla som si a riekla:

„Nemienim o tom diskutovať. Zlezte zo mňa, do čerta!“

„Ale keď príde Evan, aj tak budeme všetci spolu,“ nedal sa Philip.

„Philip, Amanda, zlezte z nej. Ona to ešte nechápe. Nechajte ju nadýchnuť, inak začne byť hysterická,“ pridal sa Shayne. Na jeho pokyn sa odvalili na druhú stranu postele, pritúlili sa k sebe formou lyžičky a hlasno oddychovali.

Nebolo v tom nič sexuálne. Dokonca aj keď boli pritisnutí na mňa, nebolo v tom nič sexuálne. No nemohla som si pomôcť. Nikdy som sa len tak nemaznala a k tomu všetkému nahá! Nie som dlak. Pre mňa to nie je prirodzené behať tak ako ma stvorili.

„Asi by som ti mala poďakovať.“ Zodvihol obočie a šibalsky sa na mňa usmieval. Čakal čo poviem.

„Tak ti ďakujem, no vďačnejšie by som bola, keby si nasledoval ich príklad.“

Vzdychol si, hlavu si položil do priehlbinky medzi mojou hlavou a ramenom a zašepkal: „Bella, nerob to ťažším.“ Zalapala som po dychu, preto rýchlo pokračoval a nenechal ma nič povedať.

„Snažím sa ťa len ochrániť. Si síce upír, no Evanove sexuálne metódy sa ti vryjú do pamäte a poškodia ťa. A to nechceš.“ Rozmýšľala som nad tým čo povedal.

„Myslíš tým, niečo ako znásilnenie?“

„Nie len znásilnenie, je to niečo oveľa horšie. Zničí tvoju morálku, sebaúctu a celkovo tvoje vedomie utrpí nenapraviteľné škody. Videl som to. Videl som to veľakrát.“ Náhle jeho tvár získala pochmúrnu masku a začala som uvažovať či aj on nebol jedným z tých, čo Evan zničil. Otvárala som ústa, že sa ho to opýtam, no vtedy vyšiel Evan z kúpeľne.

Shayne sa mi prisal na pery a zúrivo sa snažil do nich dostať. Otvorila som sa mu, bozkávala ho no zároveň čakala na Evanovu reakciu. Prišiel k posteli a začal si nás obzerať. Nič nepovedal, ladne vyskočil a kĺzavým pohybom sa presúval tak, kde sme boli so Shayneom. Strnula som a pohybovala len jazykom. Shyne sa mi zavrtel medzi nohami a naznačil mi tým, že sa mám uvoľniť a konečne sa pohnúť. Pôsobila som ako figurína. Jemu sa to povie! Postupne som pohýnala svalmi. Ovinula som okolo jeho mohutných ramien ruky, hladila ho v pravidelných kruhoch a začala si vychutnávať jemnosť a krehkosť jeho pokožky.

Do dlaní mi vyžarovalo jeho teplo, životná energia, napĺňalo ma to ako nápoj až po okraj. Zabudla som na Evana, obalila sa do jeho energie, pila z jeho pier, sala teplý vzduch vychádzajúci z tak mäkkých úst. Jeho ruky ma nedočkavo hladili po bokoch od pŕs až po zadoček. Hnietol mi pokožku a vrýval do nej prsty. Jeho ústa a jazyk sa prispôsobil divokému tempu tela, posúval sa po mne, skúmal moje citlivé miesta. Vzdychy, ktoré sa mi drali z pier, umlčal svojimi ústami, zhltol ich ako zákusok. Zhrýzla som mu spodnú peru, až kým som nepocítila slanú a kovovú chuť krvi na jazyku. Prevaľovala som si ju v ústach ako niečo drahocenné. Tá chuť bola opojná, nedala sa prirovnať k ľudskej, ani k žiadnej inej z nadprirodzeného sveta. Zatiahla ma do svojho vlastného sveta. Zmysli som mala otupené. V okamihu ako do mňa Shayne vstúpil spolu s jeho krvou v mojich ústach, som sa oddelila od všetkého hmotného.

Cítila som Shaynea v mojom vnútri ako keby tam patril. Spravil si svoje miesto, silou sa tam votrel. Nebolelo to, naopak mnou prechádzal orgazmus za orgazmom. Strácala som sa v nich, po piatich som ich prestala počítať. Postupne odznievali ako keď kvapká voda z kohútika a pomaly ho zatvárame až kým nedopadne posledná. Vtom okamihu som otvorila oči a začala vnímať svet okolo. Shayne bol na mne zrútený, zhlboka dýchal a cítila som rýchly tlkot srdca. Medzi nohami mi vytekalo sperma. Nepamätám sa, že by sme sa milovali. Mierne zdezorientovaná som pohla hlavou smerom kde sa mali nachádzať ostatný. Philip ležal na bruchu, spod neho vykúkala Amandina ruka. Evan bol schúlený medzi Philipovými nohami a olizoval mu zadok.

Zdvihla som Shayneovi hlavu aby som sa ho opýtala čo sa vlastne stalo. Potrebovala som to vedieť. Vôbec sa mi to nepáčilo. Stále som ho cítila. No cítila som ho vo vnútri. V mojom vnútri. Rozťahoval sa vo mne ako nejaká mačka. Kĺzal vo mne a hľadal si miesto. Nebolelo to, no ani príjemné to nebolo. Shayne sa len usmieval a nevnímal. Od toho okamihu som Shayneovi už nedovolila sa ma dotknúť. Pokiaľ nezistím, čo mi to urobil, budem si ho držať čo najďalej. Bol tajomný a odmietal mi prezradiť svoje tajomstvo. Jedno som už vedela, nie je človek. Možno tak vyzerá, vonia, no nie je ním!

Prešiel už asi týždeň. Evan mi stále neverí natoľko, aby som bola pri rokovaniach a plánovaní. Stále sa ma snaží zamestnať trápnymi popravami, poprípade staraním sa o bar. Bolo to nudné, nemala som čo robiť a okrem toho mi neskutočne chýbal Edward. Potrebovala som ho pri sebe. Začala som veci robiť mechanicky a moja myseľ bola stále zamestnaná myšlienkami na toho muža s krásnym telom, bronzovými vlasmi a tým najsladším úsmevom aký kto kedy videl. Začala som uvažovať o menšom úteku, vyhľadať ho a ubezpečiť hlavne seba o jeho láske ku mne. Potrebovala som ho. Lenže Evan ako som už vravela, mi nedôveroval a preto nezískam. No to som ešte nevedela aké prekvapenie ma čaká raz večer v bare.

Ako vždy posledné dni som pracovala v kancelárii, ktorá patrila predchádzajúcemu vedúcemu baru. Keby som vedela, čo ma bude jeho smrť stáť, nezabila by som ho. Robila som s prekliatymi papiermi, musela som vybavovať objednávky tovaru, poprípade som robila poriadky medzi zamestnancami. Vrcholne ma to nebavilo. Cítila som sa ako v klietke. Moje zviera po väčšinu času bolo pokojné, pretože som dosť často pre Evana zabíjala. Bola som preňho dvorný kat. Dokonca mi tak začali hovoriť a strašia tým všetkých upírov a dlakov. Dokonca aj novonarodeným deťom rozprávajú rozprávky o nemilosrdnom katovi, ktorý ich potrestá ak nebudú poslúchať. Iste, lichotilo mi to. Predsa len som bola tá najlepšia. No bolo to monotónne. Zabúdala som už, čo je realita. Dni aj noci sa mi zlievali dokopy.

Začula som ako niekto kráča k mojej kancelárii. Boli dvaja. Podľa čuchu som zistila, že jeden z nich je Philip a ten druhý... ten druhý mal zvláštny pach. Tak nezameniteľný. Hovorím, že už začínam blázniť. Ten druhý pach jednoznačne patril Edwardovi. Strnula som a poriadne sa započúvala. No nepočula som nič. Philip zanedlho zaklopal a pootvoril dvere. Vykukol vršok jeho hlavy a pohľadom si pýtal povolenie. Len som prikývla a posadila sa rovnejšie. Otvoril dvere, no prvého nechal prejsť toho záhadného muža. Keď vošiel, zadrhol sa mi dych a nedokázala som prestať civieť. Dúfala som len, aby som mala zatvorené ústa. Nebolo by dobré ak by si Philip všimol zmenu môjho správania. Snažila som sa uvoľniť, čo sa mi aj podarilo, no aj keď Philip hovoril, musela som sa pozerať na toho anjela. Mala som sto chutí sa mu vrhnúť do náručia, vystískať ho, hladiť po tom dokonalom tele, vychutnávať tú prekrásnu zmyselnú vôňu, ktorou ma je schopný opantať. Preto, keď Philip hovoril, vnímala som len napoly.

 „Bella, nesiem ti posilu. Zatiaľ ti bude pomáhať s barom a neskôr ho môžeš zaučiť do ostatných tvojich záležitostí. Evan sa chce s tebou večer rozprávať. Zastav sa potom uňho,“ usmial sa a odišiel.

„Edward.“ Nedokázala som sa sústrediť. Videla som pred sebou tú dokonalú krásu, ktorej som sa tak dlho nedotýkala.

Úplne som vytesnila z hlavy nejakého Nathaniela a Jean-Claudea. Nech som k nim cítila čokoľvek, Edward bol vždy ten, pri kom sa mi nohy roztriasli a hrozilo, že sa zrútim. Nech sme sa akokoľvek dokázali pohádať, vždy som mala pocit, že sa mi pri pohľade na jeho oči rozbúcha dávno mŕtve srdce. Mohli sme sa nenávidieť a snažiť zabiť sa, no vždy bol a bude ten, pre ktorého som ochotná spraviť čokoľvek.

„Láska, konečne!“ To oslovenie ma trochu prebralo. Videla som jeho pocity, videla som čo chce urobiť, no nik o nás nesmie vedieť. Všetko by to pokazilo a ohrozilo by nás to na životoch. Nemala som sa nikdy zapliesť do takýchto hovadín, no už sa stalo a dokončím to. Nech sa deje, čo sa deje.

„Edward, čo tu robíš? Preboha, koho debilný nápad to bol?“ Celá nervózna som čakala na jeho odpoveď. Najradšej by som sa bola naňho vrhla a vybozkávala ho.

„Bol môj.“

„Tvoj? Ako tvoj?“ Nedávalo mi to zmysel. Už mi nič nedávalo zmysel.

„Nemohol som byť pri Jacquesovi a čakať na správu od teba. Už je to skoro dva týždne čo som o tebe nepočul a ani ťa nevidel. Išiel som sa zblázniť. Musel som ťa vidieť. Či si v poriadku. Potreboval som sa ťa dotknúť, pohladiť ťa, držať ťa v náručí.“

Ostala som nemo stáť a začala som vážne uvažovať nad útekom z tejto prekliatej krajiny. Chcela som ujsť od mojej pomsty, ktorá sa pre mňa stávala čím ďalej, tým viac nezmyselná a nepodstatná. Chýbal mi Edward. Tak neskutočne mi chýbal. No niečo ma tu držalo. Nemohla som odísť. Nie bez toho aby som doriešila Victoriu, Nathaniela a Jean-Claudea. Cítila som, že Edward by mi ku šťastiu nestačil. Do čerta, prečo nemôžem žiť pokojný a obyčajný život upíra? Prečo mi nemôže postačovať len jeden muž? Otázka za otázkou.

„Edward, teraz a hlavne tu nie. Porozprávame sa inokedy.“

„Prečo? Bella, tak dlho bez teba bol môj svet neznesiteľný. Ja... už ma nemiluješ. Je to tak, že mám pravdu?“ Trpela som pri pohľade na jeho zronenú tvár. No musela som ho zastaviť. Každý v tomto prekliatom bare nás počúval.

„Edward, prosím, prestaň. Poď so mnou. Porozprávame sa, ale nie tu. Prosím, Edward!“ potichu som naňho naliehala. V očiach som mu zazrela náznak porozumenia. No konečne. Rukou som mu pokynula aby ma nasledoval. Zobrala som ho menšou okľukou do mojej izby. Nebolo to nič moc ale nato aby som sa tam prezliekla a osprchovala to bohate stačilo. Strčila som ho do malej kúpeľne a pustila sprchu.

„Edward, čo si sa zbláznil? Nik o nás nesmie vedieť. Miláčik, pochop, nezniesla by som, keby sa ti niečo stalo.“ Nevydržala som to a vyhladovaná sa vrhla na jeho krásne mäkké pery. Boli poddajné, horúce a plné nesmrteľnosti, ktorá patrila len mne. Objal ma okolo pása, jeho ústa dokonale sedeli na moje. Ochutnávali sme sa, pili zo seba a vychutnávali si vzájomnú blízkosť.

„Musíš odtiaľto odísť. Nesmieš tu ostať. Evan je zvrátený.“ Zrazu jeho tvár stvrdla.

„Ja to viem veľmi dobre. Jeho myšlienky sú... to sa nedá ani popísať. Takú zvrátenosť som nevidel po celý môj život. Je nebezpečný. Mali by sme to ohlásiť Volturiovcom nech sa oňho postarajú.“

„Nerob unáhlené závery. Potrebujeme dôkazy o jeho plánoch. Nemôžeme sa len tak dostaviť pred niekoho tak mocného a bez ničoho.“

„Aro bude mať moje myšlienky. Uvidí všetko. To mu ako dôkaz bude stačiť.“

„Áno, ale bude mať aj mňa. Nechcem tam ísť.“ Nebolo to o tom, že by som sa bála. Nebála som sa ničoho. No dobrovoľne by som v Taliansku neostala. A pri pokuse sa odtiaľ dostať násilím, by mohlo Edwarda napadnúť pomôcť mi a zlyhal by. Viem, že áno. Nie je bojovník. A ja nemôžem dopustiť aby umrel.

„Dobre, láska, neboj sa, niečo vymyslíme.“ Pritisol si ma silnejšie do svojej náruče a začal ma kolísať. Cítila som sa tak nádherne. Konečne som si mohla dovoliť otvoriť sa a nechať sa utešovať, maznať, milovať. Viem, že nemusím byť vždy ja ta tvrdá, no nemôžem si pomôcť.

Keď si zoberiem mojich mužov (Odkedy už mám mojich mužov?), jedine toho koho milujem najviac a tým správnym spôsobom je najmenej dominantný. Nehovorím, že sa Edward o seba nevie postarať, no keď ho porovnám s Nathanielom, je iba dieťa. Nathaniel dokonca ani nie je plnokrvný upír a nebojí sa zabíjať. Je nemilosrdný a spraví všetko preto, aby ostal nažive a aj jeho najbližší. A Jean-Claude? Uňho jediného som si istá, že prežije. Svojim umom spriadať plány vyviazne zo všetkého. Možno to bude na úkor pár životov, no vždy prežije. Ale Edward nie je nemilosrdný ako Nathaniel a prefíkaný ako Jean-Claude.

„Vieš veľmi dobre, že sa nebojím ničoho. Ani o svoj život. Jediné, o čo sa v živote budem báť, si ty, Edward. Tak povediac si moja slabina. Ja...“

„Čo tým chceš povedať? Že sa neviem o seba postarať a ty ma musíš mať pod dozorom?“ Jeho hlas nabral zúrivý podtón a oči sa mu zmenili na čiernu. Pokúsila som sa mu to diplomaticky vysvetliť.

„Áno, presne to som tým chcela povedať.“ Diplomacia vo vzťahu nie je až taká dôležitá ako pravda. Lenže Edward rovnakého názoru nebol.

„Nie som žiadne malé decko, aby si sa musela o mňa starať! Dokážem rovnako zabíjať ako ty!“

„To áno, no nie tak nemilosrdne ako ja.“

„Aký je vtom rozdiel?“ Roztomilo krčil obočie.

„Asi taký, že nemilosrdnosť mi nedovolí zabiť sama seba. Nepozerám sa okolo, nedbám na nikoho a snažím sa zostať nažive a tých, čo sa pokúšali o moju smrť zabiť kruto, aby trpeli. Preto sa ma boja a držia stranou. Krutosťou som si vydobyla slobodu. Pre mňa a mojich milovaných. Jediné čo som musela obetovať bol môj zdravý rozum a svedomie. A to mi zobrala Victoria.“

Opätovala som mu pevným pohľadom. Vedela som, že dokáže zabiť, inak by na svete nebol tak dlho. No viem, že ho to vo vnútri zožiera. Váži si život. Či je to smrteľník alebo niekto z nášho sveta. Má tak dobré srdce. Začala som uvažovať, či sa vôbec k sebe hodíme. Či by nemal mať vedľa seba niekoho, kto bude zdieľať jeho názory, mala by rovnako dobré a čisté srdce. Nie ako ja. Ja vôbec nie som dobrá a čistá.

„Nikdy nebudem tak ľahko zabíjať ako ty Isabella.“ Oh, ou, nikdy mi nehovoril celým menom. To neveští nič dobré.

„Nemôžem chladnokrvne niekoho zabiť a vyžívať sa v tom.“

„Ja viem. No ak chceš byť so mnou, musíš sa vzchopiť a brániť svoje za každú cenu. Nesmieš sa ohliadať na nikoho. Nehráme detské hry. Najmä nie tu. Vieš aký je Evan. Nehráme o kocky ale o životy, Edward. A to chcem aby si pochopil.“

„Chceš, aby som zabíjal?“

„Áno.“

„Chceš, aby som zabíjal nemilosrdne a bezcitne?“

„Áno, chcem.“ Videla som, že mu oči stvrdli. Nikdy si nemyslel, že ho o niečo také budem žiadať, no vie tak ako ja, že to pre mňa spraví. Spraví to preto, že ma miluje. V tom okamihu sa v ňom niečo zlomilo. Už to nebol môj krehký Edward.

„Máš to mať. No potom sa nesťažuj.“ Ako náhle to povedal, som vedela, že možno, ale len možno, som spravila chybu.

Prudko ma chytil za vlasy a trhol dozadu. Priblížil sa k mojej tvári a nedočkavo mi pozeral na pootvorené pery. Nežiadal povolenie, vyzeral ako smädný, ktorý konečne našiel svoju oázu. Dravo sa mi na ne prisal, hrýzol, olizoval a maznal sa s nimi. Nebolo to romantické. Bolelo to. Bol drsný, no aj napriek tomu som sa snažila z toho bozku dostať čo najviac Edwardovej chuti na jazyk. Chcela som ho cítiť vo mne, ale Evan ma čakal. Taktiež som sa s Edwardom chcela rozprávať o Victorii, Nathanielovi a Jean-Claudeovi. A hlavne o tom ako sa do pekla dostal sem, čo všetko musel podstúpiť. Všetko bude musieť počkať aspoň dovtedy, pokiaľ nezistím čo do pekla chce odo mňa Evan. Vymanila som sa z jeho zovretia a vysvetlila mu situáciu. Prikázala som mu počkať ma v izbe. Vybrala som sa spletitými chodbami až k Evanovi.

Vstúpila som do jeho spálne. Bola zaliata svetlom. Ostala som celkom prekvapená, keďže nikdy som tu nevidela lampu, a jediné svetlo, ktoré tu kedy bolo, šlo z kúpeľne. Neriešila som to a radšej som sa zamerala na polonahého Evana na posteli. Nebol sám. Obšťastňoval ho Shayne a pár chlapcov, čo som zatiaľ nemala možnosť spoznať. Ležali na ňom a okolo neho ako prikrývka, čo ho zakrývala od pása dolu. Chvalabohu. Skôr ako som stihla otvoriť ústa a niečo povedať, prehovoril Evan:

„Bella, konečne! Mám pre teba úlohu. Potrebujem, aby si niekoho zabila. Dnes si sa s ním zoznámila. Volá sa Edward. Edward Cullen.“ 

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá pomsta - 13. kapitola: