Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska a Démon - Prológ

04.05.2011 (18:00) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3139×

PROLÓG

Kde bolo tam bolo, v krajine za siedmimi horami, kde sa piesok lial a voda sa sypala, bol zámok. V ňom žil kráľ Carlisle s kráľovnou Esme. Boli by žili šťastne, no kráľovná nemohla mať deti. Bola preto veľmi smutná a neraz si aj poplakala. Veď čo by len dala za to, ak by sa zámkom ozýval detský džavot?

Kráľa veľmi zarmucovalo, ako jeho manželka trpí a keďže to bol pokrokovo zmýšľajúci muž, neváhal a navštívil sirotinec, odkiaľ si osvojil rovno štyri krásne detičky. Dvom chlapcom a dvom dievčatkám dali mená Emmett a Jasper, Rosalie a Alice. To bolo v paláci veselo, keď sa tí štyria začali doťahovať! Radosti nebolo konca kraja a aj kráľovná sa začala viac usmievať.

A čo sa nestalo! Kráľovná, ktorá sa konečne dostala do psychickej pohody, porodila krásneho, zdravého chlapca, ktorému dali meno Edward. Kráľ zostrojil veľkú oslavu na počesť svojho syna, no nezabúdal ani na ostatné deti a mal ich rovnako rád. Každý z nich oplýval neslýchanou krásou, takže nik nepochyboval, že všetci sú rodina. No zatiaľ čo štyria súrodenci boli krásni aj zvnútra, Edward sa až tak celkom nepodaril. Hoci bol navonok fešák na pohľadanie, bol veľmi pyšný, namyslený a samoľúby. Po celom kráľovstve sa šepkalo o princovi bez srdca, no jeho rodičia akoby to ani nevideli.

Ako čas plynul, stalo sa, čo nikto nečakal. Emmett sa zahľadel do Rosalie a Jasper našiel zaľúbenie v Alice. Kráľovskí rodičia nemali nič proti šťastiu svojich detí, a tak im dovolili, aby sa zosobášili. Oslava to bola nevídaná, veď nie každý deň majú svadbu kráľovské deti! Kráľ dokonca poznamenal čosi o prenechaní žezla niektorému zo svojich najstarších synov. Prišlo mnoho hostí z ďaleka aj zblízka a všetci sa radovali a veselili.

Všetci, okrem jedného. Edward stál v najtmavšom kúte svadobnej siene a ako sledoval šťastie svojej rodiny, v srdci sa mu rodila závisť a tá pomaly požierala jeho vnútro. Ktorý z mojich bratov sa teraz stane kráľom? pomyslel si trpko. Ja! Mal som to byť ja!

„Edward, poď! Zatancuj si so mnou,“ ozvalo sa zrazu pri ňom. Pozrel sa, kto ho oslovil. Bola to lady Annablle, dcéra grófky z Westcliffu, o ktorej sa hovorilo, že je čarodejnica. Nikdy to dievča nemal rád. Zdala sa mu priveľmi otvorená a poplašená. No na druhej strane bola krásna. To mu na nej imponovalo. Edward sa rád obklopoval peknými vecami.

„Snáď, vaša výsosť, nezatancujete si so mnou?“ opravil ju a ona sa zachichotala.

„Ale no tak, veď sa poznáme celú večnosť. Tak zatancuješ si?“

„Nie,“ odpovedal namrzene.

„A čo tak malá prechádzka?“ nedala sa odbiť a jemu dochádzalo, že má čosi za lubom.

„Nevidíš, že ma otravuješ?“ spýtal sa jej hrubo.

Od údivu roztvorila oči a pobúrene sa pobrala preč. Sledoval ju, ako sa prediera davom a v tej chvíli dostal nápad. Je naštvaný a rozrušený a v takýchto momentoch mu pomáha len jedna vec. So záujmom sledoval postavu strácajúcu sa v dave a pobral sa za ňou.

...

Zastala, až keď bola celkom vonku. Pery sa jej triasli od potlačovaného plaču. Prečo sa ku mne len takto správa? Vari nevidí, čo k nemu cítim? spytovala sa Annabelle sama seba.

„Odpusťte, lady Annabelle,“ ozval sa zamatový hlas vedľa nej. Úplne zmeravela, no pozbierala sa a odvážne mu zahľadela do zelených očí.

„Vaše správanie sa nedá nazvať ináč, ako grobianstvo, výsosť.“ Chcela ho vytrestať povýšeneckým správaním, no vyprskla od smiechu. Nevedela byť takáto strohá, aj keď sa to patrilo. Edward sa na ňu usmial a jej sa skoro podlomili kolená.

„Máte úplnú pravdu, lady...“ začal, ale nedala mu dohovoriť.

„Bella, stačí len Bella.“ Usmiala sa naňho nesmelo.

„Je mi potešením, Bella.“ Vzal jej ruku do dlaní a nežne ju pobozkal. „Neprejdeme sa?“

V tej chvíli by mu kývla na hocičo, no spoločenské konvencie jej to nedovolili. „Rada by som, no moja gardedáma kamsi odbehla a ja sa nechcem správať neprístojne.“ Ľahko sa zapýrila.

Vpil sa jej pohľadom do očí.

„Ale veď to bude len chvíľočka, nikto si nevšimne, že sme odbehli.“ Ako omámená prikývla a chytila ponúkané rameno.

...

Bolo to také ľahké vylákať ju von. Skoro ho to až prestalo baviť, no chcel túto svoju hru dotiahnuť do konca. Videl už desiatky dievčat a ten ich zasnený pohľad, keď sa dívali naňho. A rovnako sa teraz tvárila aj ona. Zaľúbila sa doňho, o tom niet pochýb. Veď my ťa z toho vyliečime, ty naivka...

Spoločne vyšli na jednu z najvyšších hradných veží. Prišli práve včas, aby videli západ slnka. Bez toho, aby si to uvedomovala, sa oprela o jeho rameno.

„Je tu krásne,“ povedala.

„A to si ešte nič nevidela.“ Otočil sa k nej, zdrapil ju za ramená a začal tak náruživo bozkávať, až jej odtrhol lem na šatách. Celá šokovaná sa mu vytrhla a prerývane dýchala.

„Č... čo...“

Začal sa smiať. „A vari nie preto si sem prišla?“

„Nie! Ja som slušné dievča! Odveďte ma nazad, vaša výsosť!“ Snažila sa mu ujsť, ale on jej zahatal cestu.

„Nerob drahoty, zlatko, tu nás nikto nenájde. Poď, trošku sa zabavíme.“ Schytil ju za ramená a ona mu v očiach zazrela horieť pekelné ohne. Vytrhla sa mu a začala prudko ustupovať, až vrazila do rímsy na veži a stratila rovnováhu. Váha celého jej tela sa prevalila do prázdneho priestoru za ňou a ona so zúfalým krikom spadla do priepasti.

To ticho, ktoré nastalo potom, bolo až vražedne mĺkve.

Večernú oblohu preťal blesk.

Tisíce bleskov a pred Edwardom sa zjavila ženská postava. Spoznal v nej Bellinu matku.

„Čo si to spravil?!“ ozývalo sa všade navôkol neho. „Vrah! Odporné monštrum!“ kričala besniaca čarodejnica.

Od strachu padol na kolená: „Odpusť... nechcel som... Bella, ona... spadla... “

Udrela ho po tvári. „Neopováž sa ešte niekedy vysloviť jej meno, ty vrah!“ Schytila ho za vlasy a jeho tvár otočila k svojej. „Mala by som ťa zabiť!“

„Nie! Prosím, nie!“ prosil a ona sa len trpko zasmiala.

„Si nič. Miluješ len seba a na ostatných ti nezáleží, ty zbabelec! Nie, nezabijem ťa.“ Od hnusu zdvihla jeden kútik úst. „Spravím z teba niečo, čím budeš opovrhovať a čo budeš nenávidieť. Sám sa budeš chcieť zmárniť, ale nepodarí sa ti to. Ostatní ťa budú preklínať a tvoje meno vyslovovať s opovrhnutím! Budeš démon noci, vrah, akým si teraz a len nevinná bytosť, ako bola moja dcérka, ťa bude môcť vyslobodiť z tvojho prekliatia!“

Len čo to dopovedala, vytiahla striebornú dýku, pichla sa ňou do prsta a zopár kvapiek krvi dopadlo na kľačiaceho mladíka. „Z krvi si sa zrodil, krv nech je tvojím prekliatím!“ zvolala a zmizla.

Ako tam kľačal, cítil, že sa jeho telo mení. Pľúca mu naplnil vzduch, ktorý voňal akosi inak a on vedel, že sa stalo niečo veľmi zlé.

1.Kapitola

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráska a Démon - Prológ: