Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krása je len obal 10. kapitola

19.02.2012 (16:45) • Alsee • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 3629×

10. kapitola

Edward:

Stretával som ju skoro na každom kroku. Objavila sa práve vtedy, keď som to najmenej čakal a ani moje zmysly ju nedokázali predvídať. Možno to bolo preto, lebo som jej nevedel čítať myšlienky. Už pri prvom stretnutí som zistil, aká je. Dalo sa v nej čítať ako v otvorenej knihe.

Bola nemotorná, nešikovná, ale zároveň plná elánu a života. Tie jej prekvapené oči a výraz sa mi navždy usadili v pamäti. Uchvátili ma jej krásne, gaštanovo hnedé vlasy a oči pripomínajúce roztopenú čokoládu. Najviac ma však prekvapila jej hra na klavíri.

Bola precítená a vychádzala z jej vnútra. Dalo sa to poznať podľa toho, ako hrala danú pieseň. Niečo také som už dávno nepočul a nevidel.

Aj napriek tomu všetkému som však musel splniť úlohu, ktorou som bol poverený.

Práve som vychádzal z riaditeľovej kancelárie, keď do mňa niekto vrazil. Bol to pre mňa šok. Zažmurkal som a okamžite spoznal jej vôňu.

Stála predo mnou a hlavu si zvierala v dlaniach. Bola mokrá od hlavy po päty. Z jej oblečenia a vlasov padali kvapky vody, ktoré sa zhromažďovali na podlahe pod ňou.

„Do riti,“ zakliala zrazu a aj som sa snažil zakryť svoj pobavený smiech kašľom. Vtedy zdvihla hlavu a doslova som videl, ako podskočila od prekvapenia.

Bella:

Bežala som po ulici a tie blbé kvapky vody mi padali na oblečenie. Pravdaže som ho o chvíľu mala mokré do poslednej nitky, ale čo už. Ešte viac som sa rozbehla, keď vtom som začula, ako za mnou ide auto. Išlo veľmi rýchlo, čo mi potvrdila aj situácia, ktorá nastala potom.

Išla som okolo jednej veľkej a špinavej mláky vody. Nenapadlo ma však, že tá mláka môže pristáť na mojom oblečení. Auto okolo mňa prešlo snáď stovkou a ja som mohla len bezradne otvoriť ústa.

Chceli by ste vedieť príčinu toho, prečo tu teraz stojím mokrá až do štipku kostí, znova meškám do práce a ani pomaly neviem, kde je sever? No, to moje auto znova začalo protestovať. Sviňa jedna!

Ráno si sadnem do auta, otočím kľúčom v zapaľovaní a ono nič. No je toto možné?! Pravdaže, môže sa to stať len mne, takže sa veľmi nečudujte.

Znova som vykročila, tento raz ďalej od cesty. Stále lialo ako z krhly, ale mne to už nevadilo. Aj tak som bola mokrá.

Moja spása nastala vtedy, keď som vyšla spoza rohu a uvidela siluetu budovy divadla. Úľavne som si vydýchla a o pár sekúnd som vchádzala do dverí budovy. Striasla som sa, keď sa teplo dotklo môjho tela. Na nič som nečakala a vybehla som po schodoch. Nechávala som za sebou mokré stopy, ale nejako som si to nestihla všímať. Meškala som na skúšku a za to zase dostanem zdrba.

Už som bola skoro pri skúšobni, keď som vrazila do steny. Zapotácala som sa a chytila sa za hlavu.

„Do riti!“ zasyčala som a bolestne privrela oči.

Bože, ja som taká tupá! Kde som bola, keď sa rozdával rozum? Áno, viem, určite som bola zaseknutá v zápche, alebo som si úplnou náhodou zlomila nohu. Ale aj tak.

Zrazu som začula zakašľanie. Prekvapene som zdvihla zrak a oči sa mi rozšírili od údivu.

Čo tu ten robí? pomyslela som si a prekvapene zažmurkala. Fajn, stále tam stál. Čiže nie je halucinácia. Usmieval sa tým svojim hrozne sexi pokriveným úsmevom a ruky mal ležérne vsunuté do vreciek.

Bože, ale teraz vážne – kde som bola, keď si rozdával rozum? pomyslela som si, ale tá myšlienka hneď zanikla niekde v útrobách mojej mysle. Nahradila ju trápnosť. Nevedela som, čo mám robiť. Stála som pred ním premočená ako myš, neupravená a ako som si všimla, jeho košeľa bola už tiež mokrá.

Trapas!

„Prepáčte, nevidel som vás,“ ospravedlnil sa, ale za čo? Veď o pár dní do neho aj tak znova vrazím a to ešte nevhodnejším spôsobom. Buď budem mokrá ako teraz, alebo špinavá, neosprchovaná, nenalíčená... no proste ďalší trapas. Asi budem trapasová kráľovná – to by na mňa dokonale sedelo.

„Som Isabella Swanová,“ povedala som zrazu a natiahla pred neho pravú ruku. Pýtate sa, ako sa to stalo? Neviem. Asi mám v hlave nejakých pidi mužíčkov, ktorí sa rozhodli, že ma úplne strápnia. A možno ani nie, ale keď áno, dokonalo sa im to podarilo. Teda, aspoň som si to myslela.

Videla som ako sa mu zdvihli kútiky úst. Najprv sa zahľadel na moju ruku, potom na mňa a potom zase na ruku. Prišlo mi to divné. Čo je nejaký úchyl?

On a úchyl? Taký sexoš? Bella, prosím ťa, vyžeň tých pidi mužíkov, lebo ti už úplne hrabe, povedal v mojej hlave dosť nahnevaný hlas. Pidi mužíčkovia sa však nevzdávali. Stále som nezložila ruku a dokonca sa vo mne prebudilo toľko odvahy, že mi jemný úsmev ozdobil tvár.

Vtom prišlo veľké, preveliké prekvapenie. Zdvihol svoju pravú ruku a vložil ju do tej mojej. Tá jeho bola chladná a tvrdá ako kameň. Doslova.

„Edward Cullen.“ Usmial sa a moje myšlienky s pidi mužíkmi si zase dali schôdzku.

Edward Cullen – ach, aké krásne meno. A ako dokonalo to znie.

Takže, Bella, zhrňme si to. Pred tebou stojí najsexi chlap, akého si kedy stretla, má dokonalý hlas, sexi zadok, dokonalé telo a aj jeho meno je nádherné. Je ako vystrihnutý z katalógu Sexi chlapi, povedal mi v hlave tichý hlások, ktorému som však musela dať za pravdu.

„Tešilo ma,“ povedal zrazu a jemne pustil moju ruku. Prekvapene som sa za ním otočila a v duchu kričala:

Stoj! Hej, no ták! Stoj, stoj...! Veď stoj!

On to, pravdaže, nepočul, a tak som sa musela uspokojiť s výhľadom na jeho výstavné pozadie. Zmizol tak rýchlo ako sa aj objavil.

Ci, mňa asi raz trafí z toho, aký je rýchly, pomyslela som si a premýšľala som, že dnes poobede si pôjdem kúpiť špagát.

9. kapitola - 11. kapitola

Autor: Alsee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krása je len obal 10. kapitola: