Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráľovná - Kapitola 9.: Upírsky - pardon - strelený pár

28.08.2012 (17:00) • CharlotteAlannaWild • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1295×

Upírsky – pardon – strelený pár

„Tak, čo si zistila?“ vyzvedala Vanya od Isabelly novinky. Už ju nebavilo sedieť tu a dávať pozor na tie divošky. Chcela ísť na lov, zabehať si a konečne sa hýbať.

Isabella si povzdychla. „Nič.“

Vanya sa na ňu podozrievavo zadívala. Odpoveď znela až príliš nevinne. A Vanya sa natoľko v Isabelle vyznala, že vedela, že slovo nič označuje celú škálu slov, ktoré s nič nemajú spoločné vôbec nič.

Isabella rezignovane mávla rukou. „Naozaj nič. Iba som sa totálne zbláznila.“

„Prečo? Čo sa stalo?“

„Súhlasila som, že dnes večer budem upírovi robiť garde,“ vyklopila a odkráčala. Očividne sa sama poriadne nezmierila s tou situáciou.

Ježišikriste, to sa tu už všetci zbláznili?

xxx

Čo sa týka bálu, obávala som sa a tešila zároveň. A verila tomu, že som sa totálne zbláznila. Vanya tomu očividne verila tiež, to som spoznala z jej výrazu. No nemohla som si pomôcť, chcela som tam ísť a pravdu povediac, nie iba kvôli povinnostiam.

Ako očividne bohatá lady by som mala vyzerať celkom reprezentatívne, a tak som požiadala Vanyu, aby mi vlasy vyčesala hore a uchytila ich zlato-plavou stuhou, rovnakou ako bol môj kabátik. Tari som nepovedala nič, stačil mi Vanyin pohľad, ale zrejme si domyslela, čo sa chystá a navrhovala, že by som si mala dať nejaké šperky, čo som ja však rázne zamietla. Čím obyčajnejšie budem vyzerať, tým menej pohľadov sa na mňa bude upierať. Teda, aspoň som si to sama sebe nahovárala.

Nedala som si od Edwarda celkom povedať a do mesta som vkĺzla ako zlodej s tvárou zakrytou kapucňou plášťa.

Pred kráľovským palácom som zaváhala. Bolo treba nahlásiť svoje celé meno. Bola som síce očakávaná, ale to je dosť na dve veci keď ani neviem, ako sa vlastne mám predstaviť. Stisla som pery. No nič, skúsim improvizovať. To by mi malo ísť, keďže mi išla stratégia.

„Vaše meno, madam,“ vyhlásil lokaj zapisujúci si hostí hneď, ako som k nemu prišla.

„Som očakávaná madam Celeste,“ prehovorila som ticho a zadívala som sa mu do očí.

„Vaše meno, madam.“ Jejda to ho neučili nič iné?

„Lady Isabella,“ skúsila som.

„Vaše celé meno, madam.“ Bohovia moji, ja ho asi roztrhám.

Vzdala som to, nasadila som sladký výraz zmiešaný s prirodzenou zvodnosťou Banshee a jedným prstom som mu zdvihla hlavu, aby sa pozeral rovno na mňa.

„Pozri, maličký, ja sa tam dostanem tak či tak, môžeš sa pýtať na meno koľko chceš. Som Isabella a nemyslím si, že lady Celeste bude nadšená, keď prídem neskoro.“ Prešla som mu svojim ľadovým prstom po dokorán otvorených perách a chladne a zároveň sladko som sa pousmiala.

„Takže čo tam je vlastne po mene, pravda?“ zapojila som do improvizácie celú silu svojho zlatého pohľadu a odmietla som ho pustiť, aj keď chcel odvrátiť tvár.

„Vitajte v kráľovskom paláci, madam,“ prehovoril načisto omámene. Víťazoslávne som sa usmiala. Správna odpoveď. Sladký výraz mi z tváre zmizol a nahradil ho zvyčajný chladný. Fajn, toto by som teda mala. A teraz hlavne nenápadne.

Pri vchode som sa musela vzdať plášťa, ktorý mi vzali lokaji, ale rázne som odmietla, aby mi vzali aj kabátik. Kurníkšopa, mám korzetové šaty, nebudem sa tu predsa producírovať pomaly polonahá ako nejaká ľahká ženská.

Neurobila som ani desať krokov po chodbe do tanečnej sály, už moje rameno okupoval Edward. „Skvelá práca s tým uvádzačom, to sa ti musí uznať,“ zašepkal mi do ucha. „Čo si to s ním vlastne porobila?“

Keby som bývala človekom bola by som teraz červená ako rak. Tak skvelé, on to videl. „Improvizovala. Nečakala som, že prídeš tak skoro,“ zmenila som tému.

„Sľúbila si mi predsa prvý tanec, to by odo mňa bolo veľmi neslušné, keby som ho zmeškal, nemyslíš?“ Edward sa uškrnul a ja som si povzdychla. Uf, tanec.

„Nie. Mne osobne by to veľmi nevadilo,“ povedala som úprimne.

„Leziem ti na nervy?“ vyzvedal s úsmevom.

„Nie. Len... Pozri, Edward, ja fakt neviem tancovať. Ešte pred necelým mesiacom som bola najnešikovnejšia blondína v kráľovstve. Ani som len netušila, že niečo s názvom valčík existuje. Nieto ešte tancovať ho. Toto proste nedokážem,“ vyklopila som mu pravdu. Zase.

„Banshee, čo nevie tancovať?“ Edward ma jednou rukou chytil okolo pásu a druhou uchopil moju ruku. Ja som tú svoju voľnú položila jemu na rameno, pretože až také základy som vedela. Zopárkrát som sa totiž pozerala na zábavy v Turnmave a Mikeovom hrade, kde takéto tance nesmeli chýbať.

„Tomu neverím,“ vyhlásil a stiahol ma na tanečný parket.

Jejda, ja sa zabijem, preletelo mi hlavou panicky. Alebo sa iba totálne strápnim, povedal mi druhý hlások. Skvelé, to ma fakt upokojilo. „Edward, toto asi vážne nepôjde. Nikdy som netancovala,“ snažila som sa mu vysvetliť, aký je fakt, ale očividne ma nepočúval.

„Záleží to od toho, kto ťa vedie, Bella. Skús mi trochu veriť.“ Nezbedne na mňa žmurkol. Fajn, skúsim, on to tak chcel.

 A potom vykročil. Ja som jeho pohyby presne kopírovala iba so stotinovým oneskorením a pri každom pohybe som tŕpla, že zakopnem ako keď som bola človek a skončím tu rozcapená ako žaba. Ale zatiaľ nič. Ja som skutočne tancovala. A vďaka tomu, že som bola rovnako rýchla ako Edward, žiadny človek si nevšimol, že moje pohyby sú trošilinka oneskorenejšie. To mi dodalo sebavedomia a po nejakej minúte, kedy som už približne všetky kroky vedela naspamäť som už tancovala zároveň s ním aj pre oči upíra alebo Banshee.

„Vidíš, vravel som ti to,“ šepol Edward s úsmevom.

Pousmiala som sa a trochu som sa uvoľnila. Aj keď zvláštny pocit z toho, že ten krásny upír má ruku okolo môjho pása stále neodchádzal. Ja som sa iba nevedela rozhodnúť, či je ten pocit dobrý alebo zlý. No úprimne, v tento moment mi to bolo totálne ukradnuté.

„Pozerajú sa po nás ľudia,“ poznamenala som. Možno by mi pred chvíľou nebolo ukradnuté, prečo, lebo pred chvíľou som si ešte stále pripúšťala možnosť, že sa na desaťcentimetrových opätkoch zakopcem a skončím na zemi, ale teraz nie. Takže mi to bolo fuk.

„Sme široko ďaleko ten najladnejší a najzohranejší tanečný pár a navyše ty si tá najkrajšia žena, ktorú väčšina z nich videla. Je celkom logické, že sa na teba dívajú.

„Nie som najkrajšia,“ oponovala som. „Pozri sa na Celeste. Alebo na Vanyu.“

„Vanyu nepoznám a môžem ťa uistiť, že ty si krajšia než je Celeste. Keď už neveríš mne, mala by si veriť aspoň myšlienkam tých nadutcov. Ver mi, ja viem, čo si o tebe myslia,“ uškrnul sa.

„Myslím, že to ani presne vedieť nechcem.“ Vedela som si predstaviť, aké dokonalé boli myšlienky na tému „ako vyzliecť Bellu“.

„No ženskému osadenstvu tečú sliny po brade z teba.“ Z jeho výrazu som usúdila, že predstavy na tému „ako vyzliecť Edwarda“ sú tiež v plnom prúde.

Zachichotala som sa. „Musíme pôsobiť ako totálne trafený pár.“

Edward mykol plecami. „Nie že by som s tebou nesúhlasil, ale ja som upír a ty si Banshee. Je celkom pochopiteľné, že sa zrejme nebudeme správať celkom normálne.“

Hej, v tom má zrejme pravdu.

Po troch kolách tanca – sama som netušila ako je možné, že to tak rýchlo ubehlo a že som sa vôbec nechala nahovoriť na tanec všeobecne – som sa rozhodla, že je na čase so zábavou skončiť a dať Celeste vedieť výsledky našej misie. A tiež nepríjemné zistenie, že päť trafených Banshee sa chce vrátiť naspäť, čomu som absolútne nechápala a začínala som mať pocit, že to ani nechcem chápať.

„Edward, kde ju nájdem? Ja ju tu nikde nevidím.“

Samozrejme, že hneď vedel o kom hovorím, prečo sa nad tým vôbec pozastavujem? „Celeste je hore v lóži, s niekým sa rozpráva. Čaká na teba.“

Usmiala som sa naňho. „Vďaka.“ A rýchlo sa vykrútila z jeho blízkosti.

Cesleste som našla presne tam, kde hovoril Edward. Keď ma zbadala, usmiala sa a rozlúčila sa s nejakým ľudským hodnostárom.

Celeste vôbec nevyzerala ako keď som ju videla pred desiatimi dňami. Áno, mala tie isté šaty a vyzerala rovnako, ale vlečku mala podviazanú stužkami, aby zakryla, že sú to svadobné šaty a kresby okolo oka mala zakryté púdrom. A aby ju náhodou nespoznal niekto, žil pred štyridsiatimi dvoma rokmi, mala hornú polovicu tváre zakrytú závojčekom.

„Všade je známe, že som tri mesiace stará vdova ale tých mužov aj tak stále neomrzelo neustále sa mi dvoriť.“ Pokrútila hlavou. „Sú takmer rovnako vytrvalí a neústupní ako upíri. Ale ako som videla, ty si sa proti podobným veciam poistila.“

Mala som chuť prepadnúť sa do zeme. Samozrejme, že videla, ako tancujem s Edwardom – upírom. A rovnako dobre som vedela, že videla aj môj jemný úsmev, ktorého som sa v Edwardovej prítomnosti jednoducho nevedela zbaviť.

No skôr, ako som jej stihla niečo vysvetliť, alebo sa o to aspoň pokúsiť, pretože také chovanie sa proste vysvetliť nedalo a u Upírskej nevesty - a navyše Princeznej -, ktoré boli s upírmi teraz takmer na vojnovej nohe bolo priam neprístojné, sa Celeste spýtala: „Isabella, chceš byť s ním?“

Vytreštila som na ňu oči. „No, som v jeho spoločnosti rada,“ povedala som pravdivo aj keď nie úplne. Bola som si istá, že Edward si tento rozhovor nenechá ujsť. V skutočnosti mi na ňom záležalo oveľa viac, než som ochotná pripustiť.

Celeste sa zasmiala. „A máš rada jeho?“

Nastalo niekoľkosekundové ticho, ktoré však zrejme hovorilo za všetko. „Nie. Áno. Neviem. Asi hej.“

„A on?“

Pozrela som na ňu ešte zmätenejšie. „A to mám odkiaľ vedieť? Ja tu myšlienky čítať neviem,“ zamumlala som. „Nemôžeme túto konverzáciu nechať? Mám pocit, že mi onedlho nebude veľmi príjemná,“ zamrmlala som.

Celeste pokrčila plecami. „Ak mu na tebe záleží, bude chcieť byť s tebou aj on,“ povedala akoby mimochodom. „A ak chceš byť šťastná, neodmietaj nikoho, na kom ti záleží a komu záleží na tebe. O lásku treba bojovať, to mi môžeš veriť. A je úplne jedno, či si človek, elf, upír alebo Banshee. Ak sa zamiluješ, ver mi, že to bude láska na celý zvyšok tvojej existencie, či bude žiť, alebo nie. Takže pokiaľ máš srdce, miluj.“ Celeste na mňa uprela pohľad. „Aké nesieš správy, Kráska?“

Tentokrát som stratila reč úplne a niekoľko sekúnd mi trvalo, aby som sa spamätala aspoň natoľko, aby som mohla zavrieť ústa a zažmurkať, či sa mi to náhodou nesnívalo. Ale zrejme nie, keďže som mŕtva a sny teda logicky nemávam.

„Bola by som rada, keby to bolo ešte dnes,“ prehovorila Celeste po minúte ticha. „Do polnoci chýba už len pol hodinka a ja dovtedy plánujem zmiznúť.“

„Aha, jasné, výsledky,“ spamätala som sa. „No, prepadli sme štyri skupinky, oslobodili dvadsať jeden Banshee a zabili... asi dvanásť upírov. Alebo pätnásť, neviem presne.“

„Výborne.“ Celeste sa spokojne usmiala. „Nejaké problémy?“

„Nie. Vlastne áno.“ Ach, cítila som sa roztržitejšia, než ženská pred svojimi dňami. „Päť Banshee sa chce za každú cenu vrátiť späť, čomu absolútne nerozumiem. Zatiaľ ich držíme – respektíve Vanya ich drží na uzde -, ale ona má tiež iba obmedzenú moc, keď sa naisto rozhodnú ujsť, nezastaví ich. Pustila by som ich späť, nech si idú kadeľahšie, ale obávam sa, že by všetko vytrúbili Volturovcom, čo nám fakt netreba.“

Celeste prikývla. „Pokračujte v pozorovaní Volterry, ja zatiaľ premyslím stratégiu. A tých päť Banshee dajte pod zámok. Musím nájsť niekoho, kto z nich dostane, čo chcem vedieť.“

Teraz som prikývla ja. „Ako rozkážete, madam.“

Celeste rozhodila rukami. „To je na dnes všetko, Princezná. Noc je mladá, choď sa po zvyšok večera baviť. Som si istá, že Vanya to ešte pár hodín vydrží.“

Stále prekvapená som kráčala späť do tanečnej sály a pritom som si vôbec nevšimla osoby, ktorú som momentálne chcela vidieť o všetkých najmenej.

Mladý lord Mike Ferevell. Takmer som doňho v zamyslení vrazila.

„Prepáčte, madam, nedíval som sa pred seba,“ ospravedlnil sa a hneď nasadil koketný a sebavedomý úsmev, ktorý som poznala ešte zo svojho ľudského života.

„Prepáčte, pane, je to moja chyba,“ vyrazila som zo seba a chcela sa otočiť a odísť, ale zadržal ma. Najradšej by som mu za to jednu vrazila. Nahodila som na seba rýchlo milý výraz a otočila sa naspäť.

„Smiem vás pozvať na pohárik, madam? Ako ospravedlnenie.“

Zúfalo som sa snažila nájsť spôsob ako sa z tejto blbej situácie vykrútiť pred tým, ako ma spozná, ale múza si vzala dovolenku. A improvizácia tiež. Keď sa vrátia, nakopem ich niekde, to mi verte.

„Ja vlastne nepijem,“ povedala som a dúfala, že to bude stačiť, na to, aby mu došlo, že nemám záujem, ale so skúseností, ktoré som s ním už mala ako človek, som vedela, že neustúpi, pokiaľ ma neopije a potom sa so mnou nevyspí. Taký bol totiž jeho tradičný postup. Sama neviem, ako sa mi podarilo byť s ním zasnúbená a stále byť pannou, ktorá nepije alkohol. Pretože ja som alkohol nepila ani predtým. A sekundu na to, ako som z úst vypustila túto vetu – tak často používanú slečnou Swanovou – som to aj oľutovala.

„Prepáčte, madam,“ začal Mike a ja som presne vedela, čo bude nasledovať, „ale... zdáte sa mi veľmi povedomá. Nevideli sme sa už niekedy?“

„To by som si určite pamätala, pane,“ klamala som až sa hory zelenali.

 Nevzdával to. „Veľmi sa podobáte na jednu ženu.“

„Áno? Na koho?“ vyletelo zo mňa skôr, ako som si stihla zahryznúť do jazyka.

Mike mávol rukou. „Na jednu rozkošnú mladú slečinku. Nebola nijako zaujímavá ani výnimočná. Umrela pred mesiacom a – odpusťte mi moju smelosť krásna dáma – určite za ňou nikto nesmúti.“

Keby nie som Banshee a neviem sa ovládať tak vynikajúco ako viem, na mieste by som ho roztrhala na kúsky, tie by som rozštvrtila, spálila, utopila a pošliapala a to presne v tomto poradí.

Určite si všimol, že úsmev z mojich pier zmizol a nahradil ho výraz taký chladný, aký dokáže vyčariť iba Upírska nevesta. „Môžem vás uistiť, že vy ste omnoho úchvatnejšia,“ uisťoval ma rýchlo, čím však ešte lial olej do ohňa.

„Naozaj?“ vyštekla som. „Čisto náhodou som príbuzná istej Isabelly Swanovej, určite ste ju poznal,“ vyrazila som zo seba a sledovala jeho výraz. „Vaša smelosť je naozaj úchvatná, ale mne za ňou vlastne smutno je. Mimochodom, môžem povedať, že hoci som ju nepoznala celkom tak, ako by som chcela, určite som ju poznala lepšie, než vy. A preto – odpusťte mi moju smelosť, vzácny pane,“ uškrnula som sa „– určite sa nezmýlim, keď poviem, že bola výnimočnejšia a zaujímavejšia než vy,“ vyhlásila som a hneď som sa cítila lepšie.

Videla som, ako sa jeho výraz mení z užasnutého na neveriaci, keď som mu pred jeho priateľmi – ktorých som, mimochodom, poznala tiež veľmi dobre – vytrela zrak. Potom sčervenel od zahanbenia a keby sa včas nezarazil, asi by si plesol po čele so slovami ja debil, čo som to povedal.

„Ale, krásna lady, hádam sa len nepohneváme pre jednu milú slečnu, kiež je Boh milostivý jej duši,“ snažil sa rýchlo naprávať svoju chybu. Neskoro, ja som na tie slová odmietla zabudnúť.

Chytil ma okolo pásu a pritiahol si ma k sebe. Začala som sa cítiť strašne bezmocná, hoci som vedela, že keby som chcela vytrhnem sa nielen z jeho objatia, ale vezmem so sebou ešte aj jeho ruky. Ale nemohla som sa ani pohnúť. Presne takto som sa cítila, keď som musela súhlasiť s tým, že ma mu môj otec predá. Presne takto isto si ma k sebe pritiahol. Táto spomienka z mi zabránila sa čo len pohnúť a ja som len sledovala, ako sa jeho priatelia dobre bavia. Snažila som sa aspoň si zachovať chladný alebo aspoň neutrálny výraz, hoci by som sa najradšej rozplakala. Sama som ani len netušila prečo.

„Ako sa vlastne voláte?“ spýtal sa a ja som skoro onemela, keď som počula čo si zamrmlal hneď potom, no nemalo to byť pre moje uši. „Tie pery stíska presne ako ona... a pritom ona nemala nikoho, kto by sa na ňu takto podobal. Nebyť tých vlasov...“

Stratila som reč. Predstaviť sa? Ako? Som Isabella. Beauty Isabella. Ale predstavte sa tak mužovi, ktorý o Banshee nemá ani tušenia a navyše ste sa mali stať jeho ženou... „Som lady... Lady Bella.“

„Bella? To znie ako skratka od mena Isa...“

„Volá sa lady Bella Cullenová, páni,“ ozval sa vedľa mňa zamatový a jemný Edwardov hlas. Vďaka nemu sa mi podarilo opäť nahodiť normálnejší výraz, aj keď ten úsmev bol mierne pokrivený. Avšak narovnal sa hneď ako Mike uvidel, kto ma nazval takým vlastníckym tónom a navyše k mene Bella pridal lady Cullenová. Jeho tvár vyjadrovala šok, nesmierne prekvapenie a strach.

Edward ma vymanil z Mikeovho slizkého objatia a sám ma upokojujúco objal okolo pása. To sa Mikeovi očividne nepáčilo. Zamračil sa.

„Lord Cullen,“ vyslovil to ako nejakú nadávku, „prečo nás rušíte? Som s istý, že vaša sestra nemá voči mojej prítomnosti žiadne námietky. Vy na ňu nemáte žiadne právo,“ osopil sa na Edwarda.

Ja som len zízala s otvorenými očami. Bavil sa o mne akoby som bola iba kus nejakého dobytku. A akoby som tam vôbec nebola. Jeho priatelia – alebo skôr tupá banda idiotov – sa len opovržlivo pozerali na Edwarda a mňa si nikto nevšímal. Hej, haló, ja som tu tiež!, chcela som niečo namietať, ale Edward bol rýchlejší.

Upírskou rýchlosťou, ktorú nebol schopný zaregistrovať žiadny človek sa na stotinu sekundy vytratil a keď sa vrátil a opäť svoju ruku ovinul okolo môjho pása, niečo mi navliekol na ruku. Ostala som takmer zdesene pozerať na svadobnú obrúčku, ktorú mi navliekol na prst. A sebe tiež.

„Predstavte si, lord Mike,“ vravel Edward pokojne, „že na lady Bellu mám oveľa väčšie právo, než vy všetci dokopy a som si istý, že ona s tým súhlasí.“

Mike pri tých slovách Edwarda pohľadom priam prepaľoval a ja už som len čakala, kedy toho upíra vyzve na súboj. „Áno?“ vyštekol. „A to si vzal odkiaľ?“ začal Edwardovi dokonca tykať. Ľudia stojaci naokolo mali skvelé divadlo. Skvelé, po celom meste sa ešte dnes rozšíri, že som majetok Edwarda Cullena. Asi do Lordareonu viac nepáchnem.

Edward pomaly premiestnil svoju druhú ruku tak, aby mal Mike výborný výhľad na obrúčky na naši prstoch. Keď mi došlo, čo chce spraviť, rýchlo som si prekrútila zásnubný prsteň diamantom dolu. Mike by ten diamant zhora iste spoznal.

„Vážení páni,“ Edward sa Mikeovi díval do očí, ale navonok nedával najavo žiadne emócie, „lady Bella je moja manželka. Práve sme sa vrátili zo svadobnej cesty,“ vyhlásil a ja som mala čo robiť, aby som si od zúfalstva nezačala trhať vlasy. To tomu bláznovi nenapadlo nič horšie?!

Mike stratil reč. Vypúlil oči a pohľadom skákal zo mňa na Edwarda a naopak. Musela som sa usmiať. A ja som sa v poryve náhlej škodoradosti – alebo idiotizmu, nazvite to ako chcete, je to to isté – rozhodla celé toto divadielko zaklincovať. Veď – koniec koncov – už to byť horšie nemohlo.

Zavesila som sa Edwardovi na rameno a uprela naňho ten najsladší pohľad, akého bola Banshee schopná. „Edward, drahý, som presvedčená, že lord to tak nemyslel. Som unavená, nepôjdeme už?“ Na Mikea som sa pri tom ani nepozrela. Očividne bol stále v šoku a neschopný akejkoľvek reakcie. Potom som si však opäť vybavila ten pocit, aký som mala keď ma zvieral.

„No,“ pokračovala som po sekunde rozmýšľania, „možno by bolo na mieste, pane,“ oslovila som Mikea, hoci veľmi nerada, „keby ste sa mne i pánovi manželovi ospravedlnili.“

Spravil presne, čo som čakala. A takmer sa zrútil na kolená. Ja som to už tiež nevydržala. „Edward, prosím, odvleč ma odtiaľto,“ poprosila som ho naliehavo, ale tak ticho, že žiadne iné uši okrem upírskych to nemohli počuť.

Neviem, či som to povedala až tak zúfalo alebo jednoducho chcel odtiaľto odísť aj on, o pár desiatok sekúnd sme boli vonku z paláca. Tam ma Edward nečakane schmatol do náruče a tri sekundy neskôr sme obaja sedeli bok po boku na hradbách a pozerali sa na spln Mesiaca, ktorý ožaroval krajinu prekrásnym strieborným svetlom.

Ticho som si povzdychla a oprela si hlavu o jeho rameno. Celeste má pravdu, Vanya je schopná, ešte tam tie bláznivé Banshee niekoľko hodín udrží.

Tak a prišlo to, čoho som sa obávala - tak nejako som sa zasekla a neviem presne ako pokračovať. Neviem teda kedy pridám ďalšiu kapitolku, ale sľubujem, že sa posnažím, aby bola čo najskôr. :)

Autor: CharlotteAlannaWild (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráľovná - Kapitola 9.: Upírsky - pardon - strelený pár: