Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráľovná - Kapitola 13.: Jedna vec zo zoznamu "Toto už nikdy viac"

04.10.2012 (11:15) • CharlotteAlannaWild • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2113×

Jedna vec zo zoznamu „Toto už nikdy viac“

Arovi by teoreticky ani nevadilo, že tá Banshee zmizla. Prosto sa vyparila, no a čo? Nespravila žiadne škody, jej sestry ju dokonca ani nezahliadli. Tak čo všetci panikária?

Aro bol v pohode. O Marcusovi nehovoriac. To Caius sa rozhodol, že nevestám vyhlási vojnu. A bolo známe – a celkom právom -, že Caius je nemilosrdný veliteľ a keď niekomu vyhlási vojnu, nikto by nechcel byť na mieste toho niekoho.

Banshee, ktorú unikla prenasledovali len tak, aby sa nepovedalo. Ako náhle stratili jej stopu a ešte aj jej spoločníka – čo bolo síce takmer nemožné a nikto tomu nechcel veriť, no bol to pach upíra – v rieke, prenasledovanie rýchlo vzdali. Namiesto toho zvolil Caius trochu inú taktiku. Ako vyhlásil, oveľa účinnejšiu. A na čele s Jane a Alecom.

V tej chvíli sa podzemie Lordareonu zmenilo na bojové pole.

Alice videl už viac verzií budúcnosti, ktorá sa týkala Ewarda. A nikdy jej žiadna nepripadala veľmi smiešna. No vízie sa menia rovnako s rozhodnutiami ako aj s okolnosťami a udalosťami. A preto, keď videla jednu z verzií, neudržala sa a aj napriek tomu, že sa nachádzala v kamennej cele bez okien a oddelená od svojej polovičky Jaspera, rozosmiala sa ako bláznivá. Nikoho to veľmi neprekvapil, všetci ju považovali za mierne švihnutú. Alice to chápala... no tým, že by sa smial ešte aj Marcus po tom, čo práve videla ona si bola rovnako istá ako to, že ešte stále žije.

Koniec koncov, kto by sa nesmial, keby videl svojho brata v tele sedemnásťročnej Banshee... pričom v ňom mal ostať už navždy?

xxx

Bola som zmierená – nie pripravená, pretože to je niečo absolútne iné – s tým, že ma raz Edward predstaví svojej rodine a že sa stretnem s nie jedným, ale hneď bandou upírov. Pričom som si bola istá, že sa im teda vôbec nebudem pozdávať.

Ale určite som si nemyslela, že to bude dnes.

Čo si, dopekla, ten upír o sebe myslí? Že vletím do domu plného upírov a navyše v cudzom tele? On sa načisto zbláznil! A to som si ja myslela, že som na tom zle...

„Nie! Edward pozri, ja som síce v tvojom tele, ale ešte nie som debil! Nevstúpim tam,“ vyhlásila som s pevným odhodlaním svoje slovo skutočne dodržať.

„Bella jedine tam budeme mať dostatok súkromia a bezpečia, aby si sa mohla prevteliť naspäť. Ak poznáš iné riešenie, prosím, ale ja teda nie.“

A do kelu. Má pravdu. No ani náhodou neporuším môj krásny zvyk mať slovo ako posledná. „Ja sa teda medzi štyrmi upírmi nemienim cítiť ani bezpečne a o dostatku súkromia radšej pomlčím.“

„Bella nabuď hlúpa. Už sme pred domom, nič sa ti nestane, keď konečne spoznáš moju rodinu. Veď sa môžete zoznámiť až potom, keď budeš vo svojom tele, myslíš, že ja sa takto cítim absolútne skvelo?“

Snažila som sa ignorovať fakt, že mi práve povedal, že som hlúpa, no nanešťastie ostalo iba pri tej snahe. Kútikom mysle som zaregistrovala, že takto rovno pred krásnym, honosným domom v štýle minulého storočia no prekrásne zrekonštruovanom sme my dvaja ako vo výklade a dokonca som zahliadla aj niekoľko bledých tvárí ako nás nielen pozorujú, ale aj počúvajú, ale momentálne som to fakt neriešila... keď to nevadilo jemu, prečo by som sa s tým mala zapodievať ja?

„Ja. Nie som. Hlúpa.“ Iba totálne nabrúsená a frustovaná a naježená a ktoviečoešte. Mala som v emóciách taký mix, že som pomaly nevedela, ktoré sú moje ako moje a ktoré moje ako Edwardove. Čím skôr budem naspäť vo svojej koži, tým lepšie.

„A čo potom si?“ Edward si provokatívne prekrížil ruky na hrudi a ja som to gesto okamžite znenávidela. Dúfam, že ho v živote nepoužijem, vyzerám pri tom totiž ako namyslená fúria.

„Ja som Banshee ty... upír! A ak som ja hlúpa, ty si nevyrovnaný!“ kontrovala som mu. Začínalo mi dochádzať, že som radšej mala držať hubu, ale už bolo neskoro. Mala sa logická a inteligentnejšia časť mojej hlavy ozvať skôr.

„Takže nevyrovnaný? Moja zlatá, som v tvojom tele, ty máš teda o nevyrovnanosti hovoriť čo najmenej. Navyše to bol tvoj nápad ísť do Volterry ako duch! Takže takto sme skončili iba kvôli tebe, lebo to ty si všetko zbabrala. Takže teraz by si mala držať ústa a robiť, čo ti hovorím!“

„Takže moja chyba?!“ začínala som toho mať vážne plné zuby. A to si, chlapec, zrejme myslel, že budeme pár. Vanya a Tari mali pravdu – upír a Banshee nejdú dokopy, jednoducho to je nemožné. „A ty si prečo bol pri mne tak blízko ha? Vedel si dobre čo sa môže stať. Si myslíš, že to je len tak jednoducho sa prevteliť naspäť, keď som v strese a ďaleko? Môj zlatý, láskavo nehádž vinu na druhých!“ začala som kričať.

S hlasitosťou sa nedal zahanbiť. „,Ja, milá Bella, som sa na človeka v lese nevrhol.“

Okamžite som sa rozhodla, že samoľúbe úškrny tiež neznášam. „Ja, milý Edward viem chodiť v opätkoch a nevyzerám ako blbec. A navyše nemám blbé kecy a plnú hlavu hlasov!“ Ak si ten debil Emmett ešte raz pomyslí, že sme milenci a máme mileneckú hádku, odtrhnem mu hlavu.

„Čo si o sebe myslíš, nemôže mať každý také schopnosti ako ty, slečna Banshee Dokonalá! A ja sa na rozdiel od teba viem ovládať!“

„No za to si odporný kretén, ktorý len predstieral, že ma miluje, len preto, aby mohol povedať, že chodí s upírskou nevestou!“ bola som taká naježená, že som z úst vypúšťala príšerné debiliny. Naozaj netuším, kde som to zobrala a ako som na také hlúposti vôbec prišla, pretože ja som vedela, že trepem hovadiny. A aj tak som to z nejakého dôvodu vypustila z úst. „A vôbec, čo si robil tak blízko pri mne, je to tvoja chyba, že sme skončili takto!“

Niekde od otvorených dverí sa ozvalo tiché zakašľanie. Obaja sme ho naplno ignorovali.

„Áno? Mne sa zdá, že si bola celkom šťastná, že ťa tak využívam. Naozaj som si nevšimol, že by ti to vadilo. Tak nehovor, že som pokrytec, keď si ním v skutočnosti vlastne ty.“

Ďalšie zakašľanie. „Edward, slečna, mohli by ste...“ tichý mužský hlas bol prerušený mojím štekotom.

„Nenadávaj mi do pokrytcov, ty nevychovanec. Iba robíš hanbu svojej rodine!“

„Ja aspoň nejakú rodinu mám!“

„To hovoríš len preto, lebo závidíš!“

„To že vyzeráš ako čierna vdova v hlúpych topánkach? No isto, už len to by som závidel!“

„Naozaj nechcete ísť do....?“ Chudák, bol znova ignorovaný.

„Hlúpych topánkach? Ta mi niečo hovor o módnom vkuse hlavne keď máš tie nohavice plné.... veď vieš čoho!“

„A čo je, do kelu, teba do toho?!“

„Hej!“ Znova nič. Akoby tam ani nebol.

„Mňa absolútne nič, len že to musím trpieť, keďže ty si sa pchal presne tam, kam si nemal a dopadlo to takto!“

„Hej vy tam!“ Ten upír mohol byť rovnako dobre aj komár, otravný, ale nič viac. Mal by sa naučiť kričať, možno by mal väčší úspech aj v kariére.

„Do frasa, prestaň tu hovoriť koho je to chyba, keď to ty si tu Banshee. Máš sa o to, kam vletíš starať sama, ja nie som tvoja slúžka!“

„Áno? No tak na to...“

„Hej vy dvaja tam!“ dobre, beriem slovo späť. Ten upír vážne mal autoritu a bolo ju aj počuť.

„Čo je?!“ osopili sme sa naňho obaja naraz – dvojhlasom upíra a Banshee – a upreli naňho vyčítavé pohľady, že nás vyrušil v tak dôležitej debate.

Plavovlasý upír sa usmial, očividne celý šťastný, že mu konečne venujeme trochu pozornosti. „Nechcete ísť dovnútra? Je tam o niečo viac súkromia, viete...“

Mať svoje telo ešte v ľudskej forme červenala by som sa. Mohla som sa predstaviť aj ako lepšie vychovaná, aj keď som Banshee a určite ma neznášajú. Sklopila som oči. „Áno, samozrejme. Pardon.“

Edward sa na mňa naštvane pozrel, zatiaľ čo ja som si prezerala nádherne zariadenú obývačku. „Carlisle, potrebovali by sme trochu súkromia, ak by ti to nevadilo. Potrebujem s Bellou dať do poriadku jeden malý problém.“

Carlisle sa zatváril prekvapene. „A ty si kto, ak chcem vedieť?“ spýtal sa zarazene od toľkej suverenity.

Ja som sa totálne nevhodne rozosmiala. „Ja som ťa varovala, že to tak dopadne.“

Edward prikývol. „No, v tomto si asi mala pravdu. Bude sa to dosť ťažko vysvetľovať,“ uznal súhlasiac so mnou.

Kútikom oka som zaznamenala pohľad jednej blonďavej upírky – Rosalie -, ktorý hádzala po Edwardovi, čiže po mojom tele. My dve na sto percent nebudeme priateľky. Takmer som sa zachvela a myšlienky som jej radšej odignorovala. Fakt nemusím počuť zdĺhavý opis toho, ako ma rozštvrtí.

Carlisle sa zmätene pozrel z jedného na druhého.

„Áno, je to niečo na ten spôsob,“ prehovorila som hneď ako Carlisle tú myšlienku pustil do hlavy a ja som ju zachytila.

„Čože?“ Edwardovo bolo očividne nepríjemné, že nevie, čo si ostatní myslia. Musí to byť preňho hrozný nezvyk. Carlisle si tú otázku iba pomyslel, ale to mne stačilo.

„Niečo na štýl vymenených osobností... len v našom prípade je to mierne doslovne.“

„Čo presne to znamená?“ spýtal sa opatrne.

„Že ona je je a ja som ona,“ odvetil Edward.

„Ach.“ Povedala by som, že to bola celkom vyrovnaná reakcia. Určite lepšia než hlboký hurónsky rehot spoza Carlislea a jeho ženy – Esme, ktorá si moje telo zvedavo prezerala.

Chcela som poznamenať niečo šťavnaté, ale Edward ma predbehol. Varovne na Emmetta zavrčal. „Veď počkaj braček, ja sa o chvíľu dostanem do formy.“

Emmett stíchol, ale aj tak sa neprestal usmievať. „Aké to je? Mať kozy?“

Edward zasyčal – chladno a varovne. Emmett sa naňho úkosom pozrel. A potom Edward po ňom skočil. Teda, chcel. Mala som jedno obrovské šťastie, že som bola rýchlejšia a silnejšia, než momentálne on. Chytila som ho za členok a prikvačila k zemi.

„Počuj, tým, že po ňom skočíš mi v reputácii s tvojou rodinou vážne nepomôžeš,“ prehovorila som vážne.

Edward sa niekoľko krát zhlboka nadýchol. „Máš pravdu. Emmett, počkaj päť minút. Potom ti ukážem, aké to je byť bez hlavy.“

Blondínka naňho zazrela, ale potom sa jej nepriateľský pohľad znova obrátil na mňa. Povedala by som, že budem rada, keď to prežijem nedierkovaná, nie len že nebudeme priateľky. Táto ľadová kráľovná  - ktorá bola však taká krásna, že som začínala mať dojem, že Vanya nie je jediná elfská upírka – si k telu nepustí žiadnu Banshee a už vôbec nie mňa.

„Edward, to môžeš riešiť potom. Teraz, prosím, poďme niekam inam. Je mi blbo.“ Videla som na ňom, že jemu začína byť rovnako. Zrejme sa prejavovalo presne to, čo mi raz povedala Tari. Ak sa Banshee prevtelí do niekoho iného, je treba, aby sa najneskôr do dvoch hodín prevtelila naspäť. Inak sa jej myseľ začne prispôsobovať novému telu a čím bude to nové telo odlišnejšie, tým väčšmi si nesadnú. Banshee by možno dokázala žiť v tele inej Banshee, pretože teoreticky sú rovnaké. Ale nie Banshee v tele upíra a tobôž nie muža. Takáto neznášanlivosť sa prejavuje zvýšenou agresivitou a útočnosťou, potom apatiou a otupením zmyslov, ochrnutím a nakoniec myseľ otrávi cudzie telo a naopak a všetci budú mŕtvi.

Bolo naozaj načase, aby sme si s tým pohli a to obaja.

Edward ma vytiahol za sebou do akejsi izby. Nemala som čas bližšie skúmať  jej zariadenie ani umiestnenie ani to, kto je jej majiteľom, ale hneď som si ľahla na pohovku, ktorá bola uprostred. Edward si ľahol na zem.

Netrvalo to ani desať sekúnd znova sa odtelesniť. Na to, v akej som bola situácii a stave to bol celkom rýchlo. Videla som ako Edward už naspäť vo svojom tele otvoril oči... a vyzeral ako anjel a stelesnenie šťastia. Bol taký krásny. Usmial sa na mňa.

„Asi radšej odídem,“ poznamenal a zdvihol sa z pohovky.

Zastavila som ho pohybom ruky. „Som hneď pri tele a nie som mantavá, aj keď možno pôsobím inak.“

Skusmo som si ľahla na svoje telo, moje priesvitné kontúry presne kopírovali tie pevné a zatvorila som oči. Sústredila som sa na seba, na to, ako vyzerám, aká som a aká som rada, že budem konečne sama sebou. A keď som otvorila oči, uvidela som nad sebou tvár Edwarda. Skláňal sa presne tak, ako som dúfala v lese pri Volterre. Iba sa tváril trochu previnilo. Bola som si istá, že ja sa tvárim tak isto.

„Prepáč, že som ti povedal, že si hlúpa a tie ďalšie veci,“ povedal presne v tej chvíli, keď som ja povedala: „Prepáč, že som ti povedala, že si nevyrovnaný a to ostatné.“ Obaja sme sa nad tou situáciou pousmiali a on si ma privinul. Stále so mnou v náručí nás postavil zo zeme.

A potom mi na pery vtisol jeden z najsladších bozkov, aké som doteraz zažila. Nechcela som zaostávať a tak som sa k nemu prisala ako chobotnica. Bola by som sa k nemu prisala aj na dlhšie, keby sa od môjho chrbta – čiže od dverí – neozvalo decentné zakašľanie. Ja som sa strhla a bolo po romantike. Emmett sa znova rozosmial, ale už nie tak búrlivo. Povedala by som, že si Edwardovo varovanie vzal k srdcu.

Od dverí sa na mňa upierali štyri páry upírskych zlatých očí a čuduj sa svete, mne nenaskákala husia koža. Cítila som sa... ako doma. Bola som v náručí toho, koho milujem aj napriek všetkému, čo som o ňom povedala a na ostatnom absolútne nezáleží.

Edward sa na mňa povzbudivo usmial.

„Mami, oci, toto je moja Bella,“ predstavil ma.

Pomaly ale isto sa dostávame ku koncu poviedky, no nebudem strašiť, toto je zrejme presne polovica. Nie som si istá, na koľko kapitol mi to vyjde, osnovu mám v hlave, závisí to len od toho, či príde múza, lebo ak sa rozpíšem, môže to byť ešte na dlhšie. Ale späť k veci, ku ktorej som sa chcela pôvodne dostať; chcem sa poďakovať čitateľom tejto poviedky, ža to so mnou ešte nevzdali aj za všetky komentíky, ktoré ste mi doteraz napísali a aj keď múza z toho nadšená nie je, aj všetky kopance, ktoré ste jej priali. :P Hádam teda nesklamem a aj nasledujúce kapitoly sa budú páčiť. :)

Vaša Charlotte :)

Autor: CharlotteAlannaWild (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráľovná - Kapitola 13.: Jedna vec zo zoznamu "Toto už nikdy viac":