Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráľovná - kapitola 10.: Črepiny príťažlivosti

09.09.2012 (16:30) • CharlotteAlannaWild • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1100×

Črepiny príťažlivosti

„Kto to vlastne bol?“ spýtal sa Edward Belly, keď videl, že sa konečne upokojila a opierajúc sa o jeho plece pozorovala nočnú krajinu.

Povzdychla si. „Lord Mike Ferewell, ak ti to niečo hovorí. Ak nie, buď rád.“

„Vyzeral, že ťa pozná,“ poznamenal. Nechcel od nej nič vymáhať. Už vedel, že keď bude mať Banshee zdieľnu náladu, dá mu o tom vedieť.

Bella si povzdychla znova, ale teraz rezignovane. „Môj bývalý budúci manžel.“

„Ach,“ vyhŕklo z neho. Teraz už chápal.

Bella sa sarkasticky pousmiala. „Áno, Isabella Swanová.“

Zadíval sa na ňu. Tá, akoby jeho pohľad vycítila a aj ona zapichla svoje oči do tých jeho s jasnou otázkou v očiach. „Vidím na tebe, že sa chceš niečo spýtať,“ povedala po chvíľke.

Edward ešte chvíľu mlčal, ale Bella mala pravdu. Teraz, keď si dal do súvislosti niektoré kúsky skladačky z jej života – jasné, väčšina boli iba biele miesta a o kope veciach nemal ani tušenia, ale tú podstatnejšiu časť vedel – pochopil jednu vec a tá mu nešla do hlavy. Isabella Swanová, o ktorej počul sa za lorda Mikea vydávať chcela. Lenže tá, ktorú pozná teraz vyzerá, že je so stavom, v ktorom sa nachádza šťastná. Že je rada, že je z nej krvilačná beštia v krásnom tele, ktorá sa za žiadneho lorda nevydala. Bolo to tým, že bola taká povrchná alebo prosto iba pre prirodzenú netýkavosť a chlad Banshee? Alebo to malo kúsok so všetkého? Edward vlastne ani nevedel, že umrela. Vedel iba, že sobáš na neuskutočnil. A rád by toho vedel viac.

„Nemohlo mi uniknúť,“ začal, „že ty si s tým, čo si úplne spokojná. Že si zmierená s tým, že si vlastne mŕtva. Nechápem tomu. Veď... kto už by chcel byť celý život nevydatou upírkou v čiernych šatách?“ Nepovedal to tak, ako pôvodne zamýšľal, teda, že je mŕtva, zamrznutá, ľadová a krv sajúca mladá panna v čiernom, pretože to by mu zrejme tak ľahko neprešlo.

Bella sa narovnala a stuhla ako kameň. Čakal, že mu jednu vrazí, alebo sa chladne otočí, odíde alebo rozkričí. Ale ona naňho iba šokovane vypleštila oči a vyzeralo, že chvíľu lapá po dychu z toho, aká je vyvedená z miery. V jej očiach čítal smútok, hnev, pocit zrady a bolesť. A Edward začal mať nepríjemný pocit, že zrejme niečo prepískol. Na druhej strane, celkom rád by videl, ako by sa tvárila, keby otázku položil tak, ako ju pôvodne zamýšľal. Aj keď, po tom ako by mu odtrhla hlavu by ho tá zvedavosť zrejme prešla...

„Myslíš, že ja som chcela, aby na mňa tá posratá horiaca strecha padla a zabila ma?“ Bol to vzlykot zmiešaný s vyčítavým krikom. Edward stíchol.

„Že ja som chcela umrieť?“ pokračovala. „Nezdá sa ti, že by som si teda radšej podrezala žily? Alebo skočila z okna? Máš pocit, že ja som sa chcela zobudiť u bosoráckej čarovnice s tým, že aha, mne nebije srdce a musím piť krv?

Keby sa mi chcelo naháňať sa za zvieratami a odstrániť z nich krv, tak si vezmem luk a vypadnem do lesa a ešte k tomu by to bola oveľa väčšia zábava.“ Pokrútila hlavou. „Milý môj, keby už nechcem byť blondína, tak sa dám ostrihať alebo prefarbiť, nie zabiť. Vieš, ja by som bola oveľa spokojnejšia, keby som teraz ležala na vankúšoch v nejakej rakve a vôbec by mi neprekážalo čuchať fialky odspodu.“ Rozhodila rukami. „Samozrejme, ako by to mohlo upírovi dôjsť, pravda? Mala by som svätý pokoj, konečne by som si mohla pokecať s mamou, vôbec by na netrápili nejaké trafené Banshee, ktoré chcú ísť naspäť k Volturiovcom a už vôbec by som necítila to, čo cítim teraz!“ zakončila svoj výbuch.

Asi minútu bolo ticho a Bella vyzerala, že nad niečím úporne premýšľa. Zrejme či odísť má, alebo predsal en opäť raz vyklopiť tomu upírovi pravdu. A čuduj sa svete, spravila to druhé.

Kľakla na kolená a zadívala sa mu do očí. „A vôbec by som sa netrápila tým, či mám spraviť to, čo chcem alebo nie,“ šepla a jemu do nosa udrela zvodná sladká, ľadová a zároveň horúca vôňa prekrásnej Banshee. Edward prižmúril oči; závratné zmeny nálad Banshee ho už skoro prestali prekvapovať. Takmer naisto vedel, čo by chcela spraviť. Ona sám to chcel spraviť už dávno. A tak veľmi...

„Čo, Bella? Povedz mi, čo to je,“ požiadal ju. Videl jej žiariace oči, také krásne veľké a teraz smutné, no inokedy žiariace životom. Videl, ako sa jej ešte rozšírili. No spravila o čo ju žiadal... a naklonila sa k nemu, k jeho tvári.

Už to nevydržal a ich pery spojil on sám. Tie jej boli také sladké, vlhké, priam sa pýtali aby ich niekto schladil, také boli horúce.

Bella zatvorila oči a objala upíra, ktorému takmer nevedomky dala skoro celé svoje srdce. Edward si Banshee, ktorá mu počarovala už v prvom momente, keď ju stretol pritiahol a nikdy ju nechcel pustiť.

A tak tam obaja sedeli, na hradnom múre kúpajúc sa v striebornom svetle hviezd a mesiaca a celý okolitý svet bol zrazu celkom nepodstatný...

XXX

Sedela som na pni stromu a odmietala sa pohnúť, aj keď už začalo vychádzať slnko. Vedľa mňa ležali jeleň po boku s medveďom, avšak túto zvláštnu vec nemožno pripísať hračke prírody, ale tomu, že obaja v sebe nemali ani jednu kvapku krvi. Hlavu som mala zloženú v dlaniach a snažila sa, aby som konečne prestala myslieť na to, čo som o polnoci spravila.

Banshee pobozkala upíra. Upír pobozkal Banshee.

A obaja to mysleli vážne.

Vanya má pravdu, ide to so mnou dole vodou. Celkom som sa zbláznila a ešte k tomu mi totálne ruplo v bedni. To určite od toľkej zodpovednosti.

To je síce pekné, ozval sa vo mne jeden hlások, ale čo bude ďalej?

Pekná otázka, ale radšej by som poznala odpoveď. Pokrútila som hlavou a opäť sa snažila obrniť chladom. Som Banshee, kričala som sama na seba. A keďže som Banshee, vlastne si vôbec nemusím pripúšťať, že sa niečo stalo. Fajn, pobozkali sme sa, a potom sa každý rozbehol bez jediného slova domov. Alebo skôr každý opačnou stranou.

Postavila som sa a rozbehla sa smerom k veži. No a čo, tak som ho pobozkala a zrejme ho mám oveľa radšej, než som ochotná priznať si. Jejda, je tam toho, že som prvá Banshee v histórii, ktorá sa zamilovala do upíra. Veď to sa jednoducho stáva. Prečo by som to mala nejako zvlášť riešiť? Budem držať klapačku, upírom sa vyhýbať a nikto sa nič nedozvie. Radšej som ani nemyslela na to, ako hrozne nereálne a hlúpo to znie.

Presvedčenie mi trvalo len pokiaľ som si ho neustále opakovala a neprišla k veži. Tam sa totiž vietor zmenil a mne do nosa udrela známa vôňa. Skvelé a s presvedčovaním môžem začať zas, preletelo mi hlavou tesne predtým, než sa z tieňov lesa vynorila trblietajúca sa bronzovovlasá postava upíra.

„A ty tu robíš čo?“ osopila som sa naňho. Toto má byť tajná skrýša Banshee, došlo to vôbec niekomu? Upír rovná sa zákaz vstupu! To tu mám dať tabuľu s nápisom? Nestačí chladný pach Banshee?

Vanya za mojím chrbtom zasyčala. Do kelu, ja som aj zabudla, že tu nie som sama.

Edward neodpovedal. Zastavil asi dva metre odomňa a fascinovane si premeriaval vežu. To sa však už stihli postaviť do pozoru aj ďalšie Banshee a Edward bol zrazu celkom obkľúčený. No nevyzeral, že by si toho nejako extra všímal. Keď svoje krásne oči odtrhol od veže, uprel ich rovno do tých mojich.

To, ako sa dve Banshee vrhli na upíra pred ich Princeznou s petrolejom a zapaľovačmi v rukách som si všimla veľmi neskoro. Nestihla by som urobiť nič. Edward už mal petrolejom nasiaknutú košeľu a Banshee boli ledva niekoľko desiatok centimetrov od neho.

Vytreštila som oči v nemej hrôze. Nemôžem sa pozerať na to, ako ho zabijú! Nie, nie nie! opakovala som si v duchu. Tak fajn, stalo sa to, pobozkala som ho a zrejme ho aj ľúbim. Počujete, priznala som si to! Tak prečo nestoja?!

Potom mi došla mi ďalšia vec – Edward vedel, že sa naňho idú vrhnúť. A aj tak nič nespravil. Čakal na mňa a na moju reakciu. Zatiaľ čo ja som skamenela a civela ako ho idú zabiť. Totálne ochromená hrôzou a tým, že som si práve uvedomila, že ak umrie on, dám sa dobrovoľne zabiť aj ja. Totálne nelogické, ale tu už vôbec nič nedávalo zmysel a ja - aj keď som vedela, že to rozhodnutie je totálne šialené - som vedela som aj to, že by som ho spravila.

Niečo v mojom vnútri sa zlomilo. Nemohla som, neprežila by som, kebyže ho zabijú rovno pred mojimi očami. Nahromadená zlosť, strach, obavy a sila, akou som jednotlivé pocity prežívala sa zomkli do malej guličky niekde vo mne.

A potom tá gulička explodovala.

Dve Banshee s vytreštenými očami vrazili do pulzujúcej energetickej kupoly, ktorá ich odmrštila niekoľko metrov naspäť. Ja som sa tvárila rovnako, ale z trochu iného dôvodu. Tú kupolu som vytvorila ja. Ja v čírom strachu, aby sa Edwardovi niečo nestalo. A tak som okolo neho vytvorila najsilnejší fyzický štít, aký som doteraz videla.

Keď nebezpečenstvo pominulo, bublina praskla, akoby bola z mydlovej vody. Zrazu som sa cítila hrozne vyčerpaná a nevedela som, čo mám robiť. Ak dám prítomným nevestám najavo, že mne záleží na upírovi, zrejme ma odtiaľto vyhodia. Ak to nespravím, čo spraví Edward? Alebo skôr čo oni spravia Edwardovi?

Tá myšlienka pripútala moju pozornosť naspäť naňho. Stále tam stál, dokonalý ako boh, ibaže teraz mal na tvári taký prekvapený a fascinovaný výraz, o akom som si myslela, že ho upír nie je schopný. Aha, to asi bude tým štítom, ktorý som vytvorila. Niekoľko sekúnd som zvažovala, aká reakcia by sa odo mňa čakala a vyzerala by primerane vzhľadom k situácii, ale akosi mi nič neprišlo na um. A tak som pokrčila plecami a snažila sa aj moju hlavu presvedčiť, že sa nič nestalo aspoň do okamihu, kedy budem sama a budem sa môcť zložiť bez svedkov.

Takže, kde som to skončila?

„Čo tu robíš?“ V hlase mi bolo počuť rastúcu paniku, zlosť a hroznú túžbu vypariť sa, ale chlad nechýbal, takže aspoň hlas sa mi  už našťastie zrejme vracal do normálu, keď už tá hlava nie.

Edward omámene pokrútil hlavou a zrejme nadobudol presvedčenie, že som trafená, keď ignorujem fakty, ktoré sa zomleli za posledné dve minúty, ale akosi som sa nevedela prinútiť k tomu, aby ma to trápilo. A navyše, to som si všimla už aj ja sama. „Som tu kvôli mojim súrodencom,“ prehovoril pomaly, no zjavne sa už spamätal.

„Neviem, či Volturiovci zistili, že som nažive, no v každom prípade, Alice s Jasperom sú stále vo Volterre a podľa všetkého ich z tade vôbec neplánujú pustiť. Bella, je mi jedno čo sa stane, ale ja ich tam nenechám. Potrebujem tvoju pomoc, rovnako ako ty moju. Každý na to máme svoje vlastné dôvody, ale boj je ten istý.“

Teraz som pre istotu zarazene vyzerala ja. On navrhuje spoluprácu?

„Ale ty si upír,“ vykĺzlo mi.

Prikývol, akoby to čakal, ale potom sa usmial len tak jemne kútikom úst, no stačilo to na to, aby som sa cítila zrelá na infarkt, hoci srdce mi už mesiac nebije. „Spoločný nepriateľ robí spojencov, nie?“

Nuž, s jeho talentom by sa naše šance na výhru naozaj zvýšili. Navyše on Volturiovcov pozná. A tiež by som ho mala pri sebe, a mohla by som vydať príkaz, aby tomuto upírovi neublížila žiadna Banshee a aj by ten príkaz poslúchli... To boli viac než len lákavé dôvody. V preklade, zrejme ho beriem.

Kašľala som na to, že som upíria nevesta a mám sa podľa toho aj správať, na to bude čas aj inokedy. „Fajn, súhlasím. Vyhlasujem prímerie,“ vyhlásila som a formálne vystrčila ruku, aby sme si potriasli. Edward sa usmial. „Som si istý, že neoľutuješ. Nie som jediný, komu ležia Volturiovci v žalúdku.“ Čím ďalej, tým lepšie správy, aj keď som si nie celkom istá, či prežijem ešte viac upírov – zvyšné nevesty po mne hádzali také pohľady, že som mala chuť odsťahovať sa minimálne na inú planétu.

Naprázdno som preglgla. Asi bude lepšia, keď ich nechám, aby ich to prešlo. „Ak ti to nevadí, ja padám,“ oznámila som Edwardovi. Zatvárila som sa diabolsky. „Mám chuť si niečo vysať.“

A potom sa budem môcť v pokoji zložiť. Akoby nestačilo, že si robím jeden prúser za druhým. Nie že by som nebola rada, že zrejme mám schopnosť. To bolo vlastne úplne fajn. Až na fakt, že sa z toho musím spamätať a naozaj netuším, ako ho vyvolať znova. Ale keď sa spamätám, to sa isto všetko napraví. Teda, aspoň sa o tom snažím sama seba presvedčiť.

A teraz pekne po poriadku – teraz si niečo vysajem, potom sa zložím, potom ma niekto - najskôr Edward – upokojí a keď už tam bude, zrejme ho znova pobozkám. Preto sa potom s najväčšou pravdepodobnosťou zložím znova a o hodinu sa môžem opäť venovať svojím povinnostiam. Fajn, čiže rozvrh na dnešný deň by som teda zrejme mala.

Naozaj neviem, kedy uvidí svetlo sveta ďalšia kapitola, pretože som ju síce začala, no začala sa mi aj škola a múza sa mi od tej chvíle snaží vyhýbať čo najviac. Na druhej strane, ak sa zas bude niekto vyhrážať, že ju nakopne, myslím, že 11-tka bude celkom rýchlo. :)

Rada by som vedela, čo si myslíte o tejto kapitolke, pretože miestami sa mi zdá, že som sa nechala až priveľmi uniesť. A v neposlednom rade by som sa tiež chcela poďakovať sa komentíky, pretože sa často pristihujem, že keď si ich čítam, priblblo, ale spokojne sa usmievam. :D

Autor: CharlotteAlannaWild (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráľovná - kapitola 10.: Črepiny príťažlivosti: