Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Koniec? Nie, to je začiatok 14. Zbohom, Bella

22.10.2010 (07:30) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1503×

Bella:

Stála som vo svojej izbe a s neveriacim úžasom som sledovala svoj nový imidž v zrkadle. Takže ten deň a pol sedenia takmer bez pohnutia sa nakoniec vyplatil. Vyzerala som...

No rozhodne som nevyzerala ako stará Bella. Neviem, či som vyzerala lepšie, ale atraktívnejšie určite. Ale to bolo súčasťou mojej novej identity. Na chvíľu som si pripadala ako tajný agent, čo musí splniť supertajnú úlohu. Ja som sa však len nesmela prezradiť. Žiadna záchrana sveta ma nečakala.

Stále som si opakovala, že už nie som Bella Swanová – tá je mŕtva. Ja som Anabella Plattová, mladšia a nevlastná sestra Esme. Keď otcovi utiekla Esmina matka s iným, vzal si moju matku. Tá však zomrela, keď som ešte bola malá, takže moju výchovu na seba zobrala Esme, aj keď vtedy nemala ani pätnásť. Ja som mala takmer päť. Zo štátov sme sa presťahovali do Európy, kde som ako dvanásťročná začala kariéru modelky. Esme pri jednej návšteve starkej v Kanade stretla Carlislea a už s ním zostala. Mne sa postupne kariéra zunovala a zatúžila som po rodine. Nakoľko na mňa otec nemá čas, presťahovala som sa k mojej milovanej sestre Esme.

Toto som si musela zafixovať, ale aj tak som sa bála, že sa prerieknem. Alice ma celý čas ukľudňovala, že bude niekto vždy pri mne. Aspoň som sa nemusela báť, že sa so mnou niekto pustí do reči. Ako mi hovoril Edward – keď sme sa ešte bavili – Cullenovcom sa všetci vyhýbajú. Po pár márnych pokusoch o kontakt to aj najvytrvalejší vzdali. To mi nahráva do karát, možno svoj príbeh ani nebudem mať komu povedať. Snažila som sa oklamať sama seba, ale dopredu som vedela, že sa mi to nepodarí. Ak ma niektorí učiteľ vytiahne pred tabuľu, aby som sa predstavila, som nahraná. Som si istá, že to pokazím. Pokrčila som čelo a medzi obočím sa mi zjavila vráska. Rose, ktorá so mnou bola v izbe, sa na mňa zmätene pozrela.

„Niečo sa ti nepáči?‟ spýtala sa s obavami.

„Nie, ste skvelé. Len sa sama nespoznávam,‟ zaklamala som. Naučila som sa tu celkom dobre klamať, aj keď som im klamať nechcela. Ale keď sa spýtali na Edwarda, neváhala som zaklamať...

Zdola sa ozývalo nervózne podupkávanie nohou a Rose pokynula hlavou k dverám. Prikývla som a zhlboka sa nadýchla.

„Tak, už to konečne bude?‟ zavrčal na niekoho Emmett. Znel viac ako netrpezlivo. Rose pretočila oči a pokrútila hlavou.

„Všetko má svoj čas, Emmett,‟ odpovedala mu Alice pokojne.

„Potrebuješ famfáry, alebo čo? Tram–tata-dá!‟ povedal Emmett a spolu s Rose sme sa mierne uchechtli.

„Emmett,‟ sykla naňho karhavo Esme. Rose sa na mňa povzbudivo usmiala a pomaly vyšla z izby.

„Rose, ako ste na tom?‟ spýtal sa Carlisle nervózne. Taký tón hlasu som u neho ešte nepočula...

„Už sme hotové,‟ povedali Rose s Alice súčasne.

„Čo?‟ spýtal sa Emm a ja som nevedela, na čo reaguje. Žeby na to tlmené buchnutie? Každopádne sa ma pomaly začala zmocňovať panika. Ja to nedokážem...

„Bella, už môžeš!‟ zvolala na mňa Alice.

Stuhla som. Čo odo mňa očakávajú? Čo ak vyvraždím polovicu školy? Čo ak nás prezradím? Nie som na to pripravená, nemala som dosť času. Nemám na to, nikam nejdem... Rozhodla som sa, že to dnes nebudem riskovať.

„To snáď nemyslíš vážne!‟ zavrčala Alice. Asi videla, že s nimi do školy nejdem. Skryla som si tvár do dlaní a zhlboka sa nadýchla.

„Viete čo? Dnes choďte bezo mňa. Nemyslím si, že to bol dobrý nápad. Nezvládnem to. Choďte, aby ste nezmeškali,‟ zamrmlala som neisto. Bola som si istá, že mi to u Alice len tak neprejde, ale hodlala som to risknúť.

„Tak to nie!‟ ozval sa zdola Emmov rozzúrený hlas. Počula som, ako upírou rýchlosťou vybehol po schodoch. Nestihla som ani zareagovať, keď vtrhol do mojej izby a prehodil si ma cez plece.

Potom si doslova vykračoval až ku schodisku. Hneď ako som prišla na to, o čo tu vlastne ide, zapojila som do hry svoju novonadobudnutú silu. Snažila som sa dostať z jeho zovretia. Po chvíľke som si uvedomila, že to asi nebude také ľahké. Zúrivo som mu búšila do chrbta, kopala nohami, ale nič nepomáhalo. Zdalo sa, že to s ním ani nehne. Musela som rýchlo prísť na niečo iné. Okamžite ma napadlo niečo, čo sa mu rozhodne nebude páčiť.

„Emmett Cullen! Okamžite ma zlož!‟ zavrčala som naňho.

„To nie,” odvetil Emmett s ľadovým pokojom. Tušila som, že povie niečo podobné, ale pre jeho dobro som dúfala, že nebudem musieť zahájiť plán B.

„Ak ma nepoložíš, odhryznem ti ucho!” začala som s vyhrážkami. Emmett zastal a premýšľal.

„To by si neurobila. Alebo?” spýtal sa zmätene. Aby som ho presvedčila, že som toho schopná, trošku som sa posunula. Moje pery boli takmer na jeho uchu. Chcela som, aby cítil môj dych.

„To si píš, že by som to urobila!” zavrčala som mu priamo do ucha. Emm na sekundu stuhol, no potom začal rýchlo konať. Oblapil ma oboma rukami okolo pása a vyhodil do vzduchu. Nečakala som to, ale nestratila som duchaprítomnosť. Moje upírske zmysly – najmä ten pre rovnováhu, mi skutočne pomohli. Urobila som salto vo vzduchu a dopadla do podrepu na jedno koleno. Neovládla som sa a zavrčala na Emmetta. Zavrčala som zúrivejšie ako kedykoľvek predtým, pretože ma fakt vytočil. Asi sa k tomu pridalo aj to, že sa snažím potlačiť svoju novorodenú podstatu už príliš dlho. Predtým sa mi nestalo, že by som vybuchla, preto sa aj Jasper zatváril nedôverčivo.

„Pekné!” Emmett uznanlivo pokyvoval hlavou.

„Deti!” zvolala zrazu Esme karhavo.

„Len ju nechaj. Konečne vidieť, že je upír. Už som si začínal myslieť, že Carlisle niečo pokazil,” zasmial sa Emmett.

Ja som sa postavila a venovala Esme ospravedlňujúci úsmev. Potom som sa otočila k Emmettovi a pokúsila sa ho zabiť silou myšlienky. Bohužiaľ, nepodarilo sa mi to.

„Emmett!” napomenula ho Esme.

„Čo je? Vysvetli mi, ktorý upír utečie od večere? Ešte k tomu novorodený? Veď je to smiešne. Ona sa hanbila za to, že Edwardovi jednu vlepila! Veď je asi jediná, ktorej sa to kedy podarí. Mňa by hneď prekukol. Ale tu ju máme! Vrčí a búši a lieta,‟ smial sa.

„Konečne ukázala pravú tvár,‟ dodal, keď si zrazu všimol, že mu nikto nevenuje pozornosť. Všetka pozornosť sa totiž sústredila na mňa. Nebolo to dvakrát príjemné, ale musela som to zniesť. Všetci si ma skúmavo merali. Po tom, čo sa všetci vynadívali, Alice sa na mňa oslnivo usmiala.

„Tak, Anabella, vitaj v rodine!‟ preniesla Alice a Emm sa opäť uchechtol. Tušila som, čo sa mu zas nepozdáva. Ja viem, že to nie je úžasné meno, ale lepšie nenašli. A ja som bola spokojná. Osobne by ma nenapadlo spájať Anabellu a Isabellu.

„Čo je zas, Emmett?‟ spýtala sa Alice naštvane.

„Anabella? To ťa nič lepšie nenapadlo? K tomuto vzhľadu sa to vôbec nehodí,‟ zasmial sa opäť.

„A aké meno by si jej teda dal ty? Predtým, ako tresneš nejakú blbosť, ťa upozorňujem, že ju chceme volať Bella,‟ ozrejmila mu Alice s výsmešným úsmevom. Vyzerala, že ma má práve dosť. Už som čakala, kedy naňho vybehne, ale bola stále dosť pokojná. Ale upír si všimne, keď to pod povrchom vrie.

„Napríklad Mirabella?‟ navrhol Emmett. Alice len neveriacky zdvihla obočie. Rose s Alice zatriasla a pokrútila hlavou. To znamenalo, že si Emma viac nemá všímať. Ako keby sa to dalo...

Sama som po ňom chcela skočiť, ale dnes som si to už odbila. Snažila som sa preniesť ponad jeho hlúpe poznámky. Nemôže ma rozhodiť, musím sa ovládať...

Emmett sa s priblblým úškrnom pozeral na Alice – asi čakal, že po ňom skutočne skočí. Izbu však v okamihu zaplavila vlna pokoja.

„A je po zábave!‟ frflal Emm znechutene.

„Decká, nechcem vás vyháňať, ale mali by ste už vypadnúť. Teda... ak vlastne idete do školy,‟ zasmial sa Carlisle, ale nervózne sledoval hodiny. Esme ho chlácholivo pohladila po ramene.

„Bella,‟ otočil sa priamo na mňa.

„Chceli by sme ťa oficiálne privítať do rodiny. Preto sme si pre teba pripravili malý darček. Patríš teraz medzi nás, takže by si to mala mať,‟ povedal Carlisle. Zostala som nechápavo hľadieť na svojich nových upírskych rodičov. O čom to tu Carlisle hovorí?

Vzala som si malú škatuľku potiahnutú saténom, ktorú mi podávala Esme. Povzbudivo sa na mňa usmiala. Zhlboka som sa nadýchla a odklopila viečko. V škatuľke bol jednoduchý, ale krásny strieborný náramok so zvláštnym príveskom. Bola som si istá, že som ho už iekde videla, len som si hneď nevedela spojiť súvislosti.

„Dúfali sme, že sa ti bude páčiť. Na náramku je prívesok s rodinným erbom Cullenovcov. Teraz si oficiálne Cullenová,‟ usmial sa na mňa Carlisle. Ja som obdivovala náramok, keď mi došlo, čo Carlisle práve povedal. Som časť ich rodiny. Oficiálne. Som Cullenová. Asi nič v živote ma viac nedojalo. Títo ľudia už pre mňa toľko urobili...

„Ďakujem. Ja neviem, čo na to povedať...‟ začala som. Samozrejme by to nebol Emmett, keby aj túto emocionálnu chvíľku nepokazil...

„Zato ja viem, čo treba povedať,‟ vyškeril sa. Všetci sa naňho varovne pozreli, len ja som sa pozerala nechápavo. Stále mi nedochádzalo, čo ešte môže mať v talóne.

„Bella, nehnevaj sa, ale technicky nie si Cullenová. Si Plattová,‟ preniesol s kamennou tvárou, ale tiež s potlačovaným smiechom.

Tak to som nečakala. Síce je to pravda, ale tu nejde o bitku o slovíčka. Prečo musí všetko skaziť? Nebola som jediná, ktorú to vyviedlo z miery. Alice sa v očiach rozsvietili bojovné plamienky, skrčila sa, vycerila zuby a pripravovala sa ku skoku. Ešte som ju takú rozrušenú nevidela. Zrazu jej však Jasper položil ruku na rameno a ona sa s nesúhlasným výrazom narovnala. Stále však Emma prebodávala pohľadom.

„Vďaka, Jazz, ty vieš skaziť každú srandu,‟ zamrmlal sklamane.

„Skôr ti práve zachránil život,‟ ozval sa maximálne nezaujato Edward. Stál takmer pri dverách, predtým som si ho ani nevšimla. Možno preto, že som si ho všímať nechcela. To mi pomáhalo držať sa od neho ďalej.

Bol bokom od nášho rodinného prekárania a tváril sa sklesnuto.

„Debatu uzavrieme tým, že Bella je naša a hotovo! A mali by sme konečne vypadnúť,‟ povedala Alice už úplne pokojne.

„Súhlasím. Chceš dnes ísť v aute so mnou a Rose?‟ navrhol Emm a nevinne zaklipkal očami.

„To si radšj odpustím. My s Jazzom ideme s Edwardom,‟ povedala Alice a vyplazila naňho jazyk.

„Decká poďme, kým niekto nepríde k úrazu,‟ vyhlásil Carlisle a vybral sa k dverám. Premýšľala som, čo je menšie zlo a rozhodla som sa, že radšej pôjdem s Emmettom, ako s Edwardom.

„A čo ty, Bella? Riskneš to a pôjdeš s nami?‟ zadrapol si ešte raz.

„Mňa tak ľahko nevytočíš. Takže prečo nie? Dúfam, že ideme tvojím Jeepom,‟ usmiala som sa a vyšla z dverí predo Emmom. Za nami šla aj Esme, ktorá sa s nami rozlúčila a popriala mi veľa šťastia. To isté urobil Carlisle, potom nasadol do Mercedesu a rýchlo vyšiel z garáže.

Emmett mne aj Rose galantne otvoril dvere a ja som tušila, že to bude predzvesť ďalších jeho žartíkov...

« Zhrnutie »

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Koniec? Nie, to je začiatok 14. Zbohom, Bella: