Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Knižnica mŕtvych - 7.kapitola

24.01.2011 (09:00) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1068×

Edward:

Z knihy na mňa pozeral diadém v tvare srdca, potiahnutý červeným zamatom, v ktorom boli vtkané zlaté nite vytvárajúce písmeno C. Počul som, ako aj Alice zalapala po dychu a vedel som prečo.

„Bella, to je náš diadém." Nechápavo na mňa hľadela, a tak som sa rozhodol, že jej poviem tú historku, ktorú som už toľkokrát počul a neveril jej, až dodnes.

„Tento diadém vyrobil pred mnohými a mnohými rokmi Gustavo Cullen, jeden z mojich predkov. Vkul do neho 5 tajov. Vody, vzduchu, ohňa, zeme a života. Kto ho získa, bude môcť ovládať všetky tieto taje matky prírody. Doteraz som tomu neveril, ale chápem, prečo po ňom Victoria ide. Chce vrátiť späť svojho druha, Jamesa. Bohužiaľ, na to, aby si zistila ako to spraviť, musíš ten diadém otvoriť. Otvára sa však len čistou láskou, a vždy len jedna časť, ktorú práve potrebuješ. V nej je niečo záhadné, čo ti umožní danú vec ovládať."

„A kde je ten diadém teraz?" Zúfalo som na ňu pozrel a veľmi potichu povedal:

„Stratil sa už pred dávnymi rokmi. Netuším kde je."

„Sakra! Vieš čo to znamená? O dva dni budem mŕtva!"

„Mám jeden nápad..."

„Sem s ním!" skríkla trasúcim sa hlasom a mne bolo jasné, že sa bojí svojho osudu.

„V knižnici by sme mohli nájsť stopu, a teda dátum, v ktorom sa diadém stráca."

„Paráda! Aspoň dačo. Ideme!" Už sa začala obúvať, ale chytil som ju za ruku a pozrel na ňu výhražným pohľadom.

„Tam sa smrteľník nedostane. My s Alice tam pôjdeme, a ty tu zatiaľ čakaj. Keby niečo, ozveme sa ti. Buď na príjme!"

Skôr, ako stihla protestovať, vyšli sme s Alice von a zmizli v tme, smer knižnica.

Bella:

Bolo to už niekoľko hodín, a ja som stála sedela na sedačke, v telke zapnutý nejaký blbý program, ktorý som absolútne nesledovala, a v ruke som držala šálku horúcej čokolády, ktorá mi mala ukľudniť nervy, ale pravdepodobne jediný účinok bude pribratie. Očami som hypnotizovala mobil, ktorý ticho ležal vedľa mňa. Pozeranie naň ma pomaly začalo unavovať, oči som ledva držala otvorené, a tak som sa poddala oslobodzujúcemu spánku.

Zdalo sa mi, že je to len minútka, čo som si uložila hlavu na vankúš, ktorý sa teraz triasol a po dvoch sekundách, kedy som premýšľala ako sa môže vankúš triasť, som pochopila, že je to kvôli mobilu ležiacemu pod ním. Rýchlo som zdvihla vankúš, zobrala do ruky mobil a priložila si ho k uchu:

„Haló?" zaškriekala som a hneď za tým si pre istotu odkašľala, lebo to znelo fakticky divne.

„Bella? Si to ty?" pýtal sa vyľakaný hlas Edwarda. Už čistým hlasom som ironicky odpovedala:

„No nie, panenka Mária, vieš ako! Jasné, že ja! Čo potrebuješ?"

„Našiel som tie informácie o diadéme," začal hovoriť po krátkom smiechu.

„Nestratil sa tak, ako sme si mysleli. Rok čo rok sa objavuje v rodinách, ktoré sú v núdzi a tam ostane jeden deň. Potom zase zmizne."

„A ako vieme, kedy sa objaví?"

„Objavuje sa presne dvadsiatehoštvrtého decembra o polnoci, medzi Štedrovečernou večerou a Božím narodením." Dosť divný dátum.

„A ako mám zaistiť, aby sa objavil práve mne? Na svete je kopa, ľudí čo potrebujú pomoc..."

„Neboj sa, to už zariadim... To nie je tvoja starosť. Zajtra však buď pripravená, bude dvadsiatehoštvrtého, takže si musíme pohnúť. Teraz spi. Dobrú."

„Dobrú," zamrmlala som a hodila telefón späť na sedačku. Znova som si ľahla, a práve keď som balansovala na hranici medzi bdením a spánkom, telefón zavibroval znova. Tentoraz mi však prišla SMS-ka. Kukla som na displej a tam svietilo, že je od Carlisla Cullena. S úľavou som si vydýchla. Myslela som si, že sa konečne dozvedel  čo sa mi stalo a píše mi upokojujúce slová, ale opak bol pravdou:

Drahá Bella Swanová, dopočul som sa, že sa moje deti dozvedeli o našom malom úlete, a preto si myslím, že je čas to skončiť. Čas strávený s Vami bol veľmi príjemný a vrelo dúfam, že ostaneme priateľmi.

 S pozdravom

Dr. Carlisle Cullen.

Už od prvých riadkov mi zvieralo žalúdok, ale teraz z neho ostala len malá gulička s priemerom jeden milimeter. To mi nemohol písať on. On ma miluje! Povedal mi to nespočetne veľa ráz! Nie! To nemôže byť pravda! To nemohol byť žiaden úlet! Odhodila som telefón bohviekam a tvárou napred padla do mäkkej sedačky. Ležala som tam už hodnú chvíľu, keď som si naplno uvedomila, čo sa stalo. Začala som trieskať svojimi končatinami do všetkého čo bolo nablízku a bolo mi jedno, čo to je. Do toho som sa srdcervúco rozplakala a nevedela som v tom prestať. Zrazu som mlátiacou sa končatinou narazila na niečo ostré a rukou mi prešla ostrá bolesť. Pozrela som sa na ňu a uvidela v nej päť-centimetrový črep z vázy, ktorú som pred chvíľou rozbila.

Tá bolesť bola taká príjemná! Bolo fajn, cítiť aj inú bolesť, ako tú zo zlomeného srdca. Vytiahla som si črep z ruky, a aj keď to neskonale bolelo, odvádzalo ma to na iné myšlienky. Priblížila som si ho k dlani a zarezala. Spravila som to úplne bezmyšlienkovito a bol to krásny, omamujúci pocit, keď mi na pokožku vytryskla čerstvá krv. Jazykom som si ju oblizla a nechutila mi... Nechápem, ako ju Carlisle môže piť, blé...

Sklo som si priblížila k hlave a zarezala znova. Teraz sa mi stade vyvalilo oveľa väčšie množstvo krvi a o chvíľu na to, či preto, že som bola unavená, preto, lebo som mala zlomené srdce, stratou krvi alebo všetkými troma faktormi naraz, mi začal svet plávať pred očami a postupne sa ponárať do čierno-čiernej tmy.

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Knižnica mŕtvych - 7.kapitola: