Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Knižnica mŕtvych - 5. kapitola

02.12.2010 (19:15) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1002×

Odhalenie

Bella:

... a potom sa priblížila k mojej pulzujúcej žile. Nadýchla sa a slastne vzdychla.

„Máš krásnu vôňu krvi,“ povedala. Hovorila to tak ako narkoman, keď hovorí o svoje droge. Oblizla mi žilu, a potom sa odo mňa odtrhla. Doslova odtrhla. Pustila ma k zemi a ja som tvrdo dopadla na zadok. Šúchala som si boľavý krk, ako ma zaň celý čas držala v dvoj metrovej výške. Pozerala som sa na ňu s vyvalenými očami. Bála som sa vydať čo i len najtichší hlások. Pozerala sa na mňa z výšky ako sa tam krčím, a potom povýšeným hlasom povedala:

„Donesieš mi ten diadém do 48 hodín. Ak mi neveríš, že sa to naozaj stalo, tu máš našu rodinnú kroniku. Požičala som si ju z knižnice mŕtvych, upírskej knižnice, takže ju tam potom pekne vráť. Budem čakať,“ to boli jej posledné vety pred tým ako na mňa pľuvla slinu a odišla preč.

Edward:

Sedel som doma a rozmýšľal. Nemôžem to povedať Esme, ale nemôžem to zase tajiť naveky pred všetkými. Rozhodol som sa ísť za Alice. Spolu dačo určite vymyslíme. Moja milovaná sestrička práve prestrihávala a prešívala nejaké hrozivo staré (čiže ročné) oblečenie.

„Ahoj, Alice...“

„Áno, viem, o čo ide,“ povedala bez toho, aby odtrhla oči od svojej práce. „Pomôžem ti, len ťa chcem pred niečím varovať. Mala som víziu... a tá hovorila o tom, že nakoniec skončíte spolu a ja s Marianne budeme najlepšie kamarátky. Len to bude dlho trvať a vaša láska podstúpi pár skúšok, kým budete šťastní.“

„Dobre,“ šťastne som sa usmial, lebo Marianne sa mi veľmi páčila. „Teraz, prosím ťa, skonči s touto šijacou činnosťou a poďme pátrať po Marianniných koreňoch.“

Bella:

Dlho som sedela na studenej zemi a čakala. Neviem na čo, ale čakala. Keď som toho čakania mala dosť, vstala som a išla sa osprchovať. Potrebovala som zo seba všetko zmyť. Strašidelný príbeh vďaka ktorému na mňa moji predkovia poslali maniacku upírku, strach, lásku. Všetko.

Umyla som si vlasy, vyfénovala ich, osušila sa a išla sa pozrieť, čo si asi oblečiem. Rozhodla som sa pre sivú teplákovú súpravu Nike, biele ponožky Nike a biele tenisky Nike. Hodila som sa celá do Nike. Vlasy som si zopla do chvosta bielou gumičkou a hotovo. Potom som sa išla najesť toho posledného, čo bolo v chladničke: jogurtu s rožkom. Umyla som si zuby, a potom išla meditovať. Musela som nejako prísť na to, čo mám robiť. Ani som netušila, že niekto to už vymýšľa za mňa.

Edward:

S Alice sme pobehali kadejaké matriky a úrady, minuli sme kopu peňazí a prišli sme na jednu zásadnú a dôležitú vec. Žiadna Marianne Maleová neexistuje. Naviac, jediné dievča v jej veku, ktoré sa tu narodilo, sa volá Isabella Marie Swanová, to meno mi na ňu sedí oveľa lepšie, ako jej vymyslené meno. Nemá rodičov a žije sama na adrese Forks 20. Celkom užitočné informácie. Podelil som sa s Alice o zistenie, že včera som videl Carlisla ísť na ulicu Forks 20. Spolu sme išli na tú adresu a skryli sa v kríkoch. Videli sme z nich rovno do kuchyne a obývačky. A naozaj! Cez okno smerujúce do kuchyne sme zbadali Marianne, či Bellu Swanovú. Ihneď sme vedeli, že sme mali pravdu, a tak sme jej išli zaklopať. Otvorila nám s trošku rozospatými očami a Alice mi rýchlo a pre ľudské uši nezachytiteľne povedala, že meditovala. Už chápem. Alice prehovorila prvá.

„Iste si nás pamätáš zo včerajšieho večera.“ Bella sa na nás poriadne pozrela a videl som, ako jej v hlave šrotujú kolieska, a doslova som počul ako jej docvaklo. Videl som na jej tvári, ako sa snaží dostať späť do roly Marianne. Rozhodol som sa jej povedať pravdu.

„Marianne, nemusíš to na nás ďalej hrať. Vieme, kto si, včera som vás naviac sledoval, keď ste išli s Carlisleom domov. Vieme, že sa voláš Isabella Swanová a tvoji rodičia sú mŕtvi.“

„Môžete ma volať Bella a, prosím, mojich rodičov nespomínajte. Nerada na to spomínam. Bola to pre mňa veľká tragédia, lebo boli moji poslední žijúci príbuzní." Videl som ako jej z oka vykĺzla zradná slza, ale potom, ako dobrá hostiteľka, pokračovala: „Poďte ďalej. Poviem vám pravdu, a potom sa môžete rozhodnúť, či to poviete Esme.“

Vošli sme za ňou do priestrannej obývačky, ktorá bola zladená do béžova. V strede, na stene, dominovala plazma a okolo nej rozostavené stereo s kopou hudby. Podišiel som tam a pozeral názvy CD. Boli tam moderní autori, ale aj hudba z 50. rokov minulého storočia. V hlave som jej pridal pomyslené dva bodíky za dobrý vkus na hudbu. Bella nám doniesla biele šálky naplnené krvou, vedela, že nemôžeme jesť normálne jedlo. Vie toho viac, ako by mala. Posadila sa so svojou šálkou kávy a začala rozprávať.

„S Carlislom som sa zoznámila v nemocnici, keď ma ošetroval. Ihneď sa mi zapáčil spôsob, akým sa so mnou rozprával, ako sa usmieval... pozvala som ho do reštaurácie. Tam sme sa rozprávali dlho do noci a on mi dal svoje telefónne číslo. Ja som mu potom zavolala a išli sme na turistiku k Mont Blancu. Veľmi dobre sme si rozumeli, a tak sme sa začali stretávať čoraz častejšie, až sme sa raz spolu vyspali. Odvtedy spolu spávame pravidelne a stále si rozumieme, ale keď som bola včera u vás, všimla som si jednu vec. Carlisle je na Esme naviazaný oveľa silnejšie ako na mňa. Bohužiaľ, ale je to tak. Rozmýšľam, či sa s ním nerozídem. Nechcem byť nikoho šľapka. Chcem mať normálny plnohodnotný vzťah s niekým, kto ma miluje takú, aká som. Na svoju obhajobu chcem ešte dodať, že na začiatku vzťahu som vôbec nevedela, že má manželku, inak by som si s ním vôbec nezačala. Včera, keď som videla vašu matku, vedela som, že to nebude fungovať. Vaša matka je veľmi milá osoba a je mi veľmi ľúto, čo sa stalo. Zajtra som plánovala zavolať Carlisleovi, že sa s ním rozchádzam a ani sto čertov by ma nedonútilo zmeniť názor,“ dokončila Bella svoj monológ.

Pozrel som sa na Alice. V myšlienkach som jej videl, že Belle verí. Ja som jej tiež veril. Nikto by toto nevymyslel za pár minút. Žiadny človek, upír hej, ale človek určite nie. Teraz sa musíme rozhodnúť, či o tomto romániku povieme Esme. Každý sme osobitne chvíľu rozmýšľali a ja som si po minútke pozrel na čo myslí Alice. Zhodli sme sa.

„Bella,“ začal som opatrne. „Rozhodli sme sa...“

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Knižnica mŕtvych - 5. kapitola: