Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Knižnica mŕtvych - 3. kapitola

28.11.2010 (19:15) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 951×

Trojuholník

Edward:

Vzkypel vo mne hnev. Tušil som, že Marianne nie je Carlislova sesternica, ale že Carlisle podvádza Esme, to by som si nikdy nepomyslel! Carlisle bol odjakživa môj vzor vo všetkom. V učení, správaní, sebaovládaní, láske, vernosti... To posledné evidentne neplatí. Cítil som sa podvedený a sklamaný, ale zároveň som cítil, ako sa v mojom srdci dačo pohlo. Dačo, čo sa pohlo, keď moje oči uvideli Marianne. Moje srdce znova ožilo, ohrialo sa pod teplým citom - láskou.

Bella:

Návšteva u Cullenovcov sa celkom vydarila. Bola som rada, že všetci naleteli na tú moju báchorku, ale stále mi hlavou vŕtali dve veci. Prvou bol Carlislov syn, Edward Cullen, nedokázala som prestať myslieť na jeho zvláštny pohľad. Vedel, že klamem, ale prečo to nikomu nepovedal?

Nad týmto som rozmýšľala celou cestou, čo ma Carlisle viezol domov, a tak v stiesnenom priestore vládlo ticho. Carlisle si potichu pustil nejakú starú hudbu a popiskoval si. Bol zvyknutý na moje myšlienkové pochody. Vedel, že vtedy si neprajem byť rušená. Ak raz niekto poruší moju myšlienkovú niť, už sa navždy stratí do neznáma. A ja som teraz potrebovala rozmýšľať. Nevedela som čo s tým Edwardom. Môže všetku moju i Carlislovu snahu pokaziť. Na chvíľu som zastavila tú niť, ktorú asi budem rozoberať ešte dlho, (pozn. autora: Bella ani netušila, ako dlho...) lebo som pocítila, ako auto začína spomaľovať. Nakoniec zastavilo úplne a Carlisle mi z neho znova džentlmensky pomohol vystúpiť. Už mi to začínalo liezť na nervy. Ale vybavím si to s ním neskôr. Doviedol ma až k dverám a tam ma pobozkal. Nie tak vrúcne ako Esme, ale pobozkal. To mi v hlave zaviedlo ďalšiu pomyslenú niť nad ich vzťahom a prečo ju Carlisle podvádza.

Objala som ho okolo krku, potrebovala som nejakú oporu. Aj od niekoho, kto po mne možno vyžaduje len sex a nemiluje ma, tak ako mi tvrdil. Potom som sa od neho odlepila, bez jediného pohľadu späť si otvorila dom a zavrela za sebou dvere. Konečne doma! Zapla som svetlá a vyzula sa z topánok, ktoré som potom odhodila každú na inú stranu. Išla som rovno do kuchyne a dala si do mikrovlnky spraviť popcorn v sáčku, alebo inak povedané, instantný popcorn. Do pohára som si naliala colu a hneď ju vypila. Potom si znova naliala a už len čakala, kedy bude ten popcorn. Po celej kuchyni začala zaváňať známa vôňa a ja som hneď vedela, že popcorn je hotový. Vybrala som ho a nasypala do misky. Následne som odcupitala rovno do obývačky, kde som sa hodila na sedačku a zapla telku. Práve dávali nejaký horor.

Zamyslene som pozerala, ako rôzne príšerky strašia a požierajú jednu ženu a jej brata. Popritom som si do úst hádzala popcorn a zapíjala ho colou. Nohy som mala vyložené na konferenčnom stolíku a bola som zakrytá dekou. Dokonalá pohoda.

Zrazu som začula, ako niekde v dome zavŕzgala podlaha. Otočila som sa, ale nič som nevidela. Nakoniec som si pomyslela, že to muselo byť v telke, a tak som sa zase začala sústreďovať na film. Znova som sa zapozerala do filmu a po chvíli znova tá podlaha, lenže niekde bližšie. Určite zase ten film! Snažila som sa presvedčiť samu seba. Pre istotu som vstala a išla si k neďalekému krbu po kutáč. Tým sa bránim, keď sa bojím. Samozrejme, zo skrýše pod gaučom som vybrala svojho plyšového tigríka, ktorý ani po dvoch rokoch ešte nedostal meno. Bol krásny a vždy ma upokojoval. Zobrala som si ho pod pazuchu a znova sa zababušila do deky. Vypla som zvuk na telke a čakala. Žalúdok sa mi zvieral od blbého pocitu, skade na mňa vybehne tá príšera? Očami som prehľadávala celú izbu a občas si nervózne oblizla pery. Dych sa mi úžil a srdce bežalo maratón. Potom to prišlo.

Okolo mňa sa prehnal vánok, čo bolo divné, lebo okná boli zavreté a dvere zamknuté. Vstala som a postavila sa chrbtom k stene, aby príšera nemala šancu ma dostať od chrbta. Vánok sa preháňal po celej izbe a ja som v panike otáčala hlavu za ním.

„Kto si?“ opýtala som sa roztraseným hlasom.

„Tvoja najhoršia nočná mora, ktorej dačo dlžíš. Vráť mi to, inak ti vezmem život a ver, že ja s tým žiadny problém mať nebudem!“

„To verím, inak by si ma tu tak nestrašila, nestrašil.“

„Som žena a volám sa Victoria Pierceová. Spomínaš si? Spomínaš si, čo mi tvoja rodina vzala?“ hrozivo zašepkala do tmy domu.

„Vaše meno som v živote nepočula!“ povedala som síce normálnym hlasom, ale roztraseným, tak, že mi skoro nebolo rozumieť.

„Klameš!“ sykla a zrazu stále predo mnou a držala ma pod krkom, opretú o stenu.

„Vravím pravdu!“

„Nie, nie, nie! Klameš!“ Takto sme sa hádali ako malé deti dosť dlho, ale nakoniec Victoria povedala:
„Tak ti teda rozpoviem príbeh o tom, čo mi dlžíš ty a tvoja rodina. Snáď ti tým osviežim pamäť.“

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Knižnica mŕtvych - 3. kapitola: