Prvá kapitola je na svete. Zoznámite sa tu s deťmi Carlisla a Belly, ktorý nie sú zrovna anjelici. Prajem príjemné čítanie. :D
14.10.2009 (14:45) • karmen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1568×
1.kapitola
„Mamí!!!“
„Mamííííííííííííí.“ Som zvedavá čo zas tí moji malý diablici vyviedli. Vystúpila som z auta a už boli na mne zavesený.
„Čo ste zas vyviedli?“
„On, mi robí zle.“
„Katie, tvoj brat nemá meno?“
„Edward je idiot, mami.“ Prečo keď každý deň prídem z práce musím toto riešiť? Nemôže byť v tomto dome aspoň jeden deň pokoj?
„Tvoj brat nie je idiot.“
„Ale je retardovaný.“ A to už skočil Edward na Katie a začali sa váľať po zemi. Carlisle zavrčal a každého zobral do ruky a zdvihol do vzduchu.
„Ako vidím vás tu necháme a len my s mamou sa odsťahujeme a vy dva sa môžete pre mňa za mňa pozabíjať.“ Obidvaja stíchli a ja som vedela čo bude pokračovať.
„Mammmmmmmíííííííííííííí...“ a začali naraz rumázgať.
„ Povedzte my koľko máte rokov, keď sa neustále musíte takto správať.“
„Iba šesť.“ Povedali s anjelskou nevinnosťou. Som zvedavá po kom sú tie deti, kedy som ich neporodila tak neverím že sú moje. Carlisle ich odniesol do jedálne a naša porada mohla začať.
„Rose, Felix mohli by ste prísť na moment do jedálne.“ To nebola otázka ale rozkaz.
„Mami, nemala by si ich vyrušovať.“
„Prečo?“
„Učia sa na skúšky.“ No to určite, ak tu nebudú do dvoch minúť tak ich osobne z tej postele vykopem. Felix prišiel a ešte si zapínal nohavice a Rose blúzku. Nad tým som len pokrútila hlavou, ako keby neexistovala iná činnosť okrem sexu.
„Nepozeraj sa tak na mňa. Som zvedavá čo ti s Carlislom robíš v nočných semenách?“
„Ocko, čo robíš mame v práci?“ Keď sa ho to Edward spýtal, bola som si istá že kedy mohol je červený až za ušami.
„Študujeme dôležité schémy prípadov.“ Rose s Felixom sa váľali do slova na zemi a ja som tiež nemala od toho ďaleko. Carlisle ich spražil nenávistným pohľadom a ja zavrčaním.
„Dobre keď sme sa už konečne všetci upokojili môžeme začať.“
„Rozprávali sme sa z vašim otcom a dospeli sme k záveru...že je na čase sa odsťahovať.“
„Kam.“
„Budeme hlasovať, každý dá svoj nápad a kto bude mať najviac hlasom tam sa ide.“
„Do Disneylandu!!“ Naše deti sa nezaprú.
„Dobre ďalšie nápady?“
„Čo tak Londýn? Je bližšie k Voltere a je tam pre nás ideálne počasie.“
„Felix hovorí Londýn a dvojičky chcú Disneyland. Takže budeme hlasovať, každý napíše na papierik kam chce ísť. Katie upozorňujem, iba jeden tvoj hlas sa počíta.“ V našej rodine musí vládnuť demokracia, ale tak aby sme vždy prehlasovali dvojičky. Výsledok mi bol hneď jasný.
„Za mesiac budeme bývať v...Londýne.“
„Niiiiiieee!“
„To je absolútne nefér, na nás sa tu nikdy neberie ohľad! Londýn je odporný.“
„Edwarde, ani si tam nebol a už vieš že tam bude zle.“
„Synu budete s Katie chodiť do novej školy, nájdete si nových priateľov a váš starý otec bude určite stále s vami.„
„Čo mi pripomína, Edwarde žiadne sťahovanie nohavíc profesorom a dávanie im pripináčiky na stoličky. Katie podmaľovanie a zamŕzanie spolužiakov sa prísne zamieta a žiadne mami, lebo vás dám do detského domova a kúpim si psa.“
„Áno, ako poviete rodičia.“ Som zvedavá ako dlho im to vydrží, tipujem tak polhodinu.
„Kedy sa sťahujme?“
„Z Bellou sme sa rozhodli dať výpoveď v piatok, keď vám končí škola. Baliť môžete začať hneď a v pondelok vyrážame na cestu.“
„Neviem či je Londýn zrovna ideálny pre naše malé potvorky.“
„Uvidíš Edward s Kate sa umúdria, sú to predsa ešte deti.“ Ja viem že má Carslile pravdu, no moc ktorou disponujú dokáže zabíjať. Pre nich je to len hra ale dokedy? Do konca večnosti mi budú Arove slová naháňať strach, aj keď je ich starým otcom uvedomuje si aké znamenajú pre nás svet nebezpečenstvo, tak ako ja. Sú to výnimočné deti, za ktoré by som v momente položila život.
„Máš pravdu, ja len chcem aby si uvedomili v akom svete žijú a chápali naše pravidlá. Nezniesla by som ich stratu.“
„Bella, to sa nikdy nestane...ver mne, našim deťom ale hlavne sebe.“ Je možné aby existoval, taký muž ako je on? Je to najlepšie čo si môžem priať. Radšej som ich išla skontrolovať, ešte kým stojí dom. Korčuľovali sa na jazere, toľkokrát som im povedala aby bezhlavo nepoužívali svoju moc.
„Sú dokonalé.“ Viem čo pre Rose znamenajú Edward a Katie, správa sa k nim ako druhá mama.
„Odpustíš mi niekedy?“
„Bella, dala si mi skutočný domov a rodinu.“
„Ale zobrala som ti možnosť...mať deti.“ Bolesť v jej očiach bola hmatateľná, prišla som k nej a objala ju. Keby moli jej tvár pokryjú slzy, tak ako moju.
„Nikdy by som tu možnosť nedostala a ty to vieš.“ Keby sa mi Emmett dostal pod ruky, spravila by som s neho rešeto. Nikdy nepochopím ako to mohol spraviť vlastnej snúbenke, žene s ktorou mal prežiť celý život. Má veľké šťastie že je už mŕtvy, nič iné si ani nezaslúžil. Z jej slov viem že ho bude na veky milovať aj keď si to ten bezcitný hajzel nezaslúži.
„A ešte je tu Felix. Je tým najlepším mužom, strašne sa podobá Carlislovi aj keď jemu sa nikto nevyrovná.“ Na tom som sa musela zasmiať.
„Každý má svoje chyby aj Carlisle. On vôbec nie je dokonalý a preto ho tak milujem, ale nie že mu to povieš ,lebo neviem či by som to nejako vyžehlila.“
„Poznám jeden spôsob, pre ktorý by ti odpustil čokoľvek.“ Teraz sme sa smiali už spolu. Muž nech je akokoľvek dokonalý a trvácny, vždy ostane iba chlapom túžiaci po jednej veci.
„Mami, my sme hladný.“
„A čo by chcela moja princezná?“ Vzala som ju do náručia a zatočila s ňou.
„Špagety!“ Jedlo, ktoré sa u nás je tristošesťdesiatpäť dní v roku.
„Ja som od macochy?“
„Si ten....“
„Katie, váš svoje slová, Edward je o teba starší.“
„Starší? Iba o dve minúty!“
„Ale som prvorodený.“ Rose to vyriešila zodrala Edwarda na chrbát a dali sme si také menšie preteky domov. Prišli sme narovnako, aby sa nehádali dva dni o tom kto je z nich lepší.
„Nemáš pravdu. Spravili to naschvál, aby sme sa nehádali, vieš...Katintka.“ Zavrčala a ja som myslela že sa na neho vrhne cez stôl.
„Tak...a už by na dnes stačilo, ešte jeden s vás niečo povie a pôjdete spať bez večere.“ Vyvalila som na Carlisla oči, taký to býva málokedy väčšinou som ja tá prísna a zlá. Už ďalšia debata nebola, aj keď sa kúpali nevydali so seba ani hlásky. Vedeli že keď Carlisle na nich zvýši hlas, tak je naozaj zle.
„Mami, my sa polepšíme.“
„ V to dúfam každý nový deň, od kedy ste sa narodili. My vás s otcom nesmierne ľúbime, ale na oplátku vy nás nesmierne vytáčate.“
„Iba niekedy.“ dodal Edward.
„Urobme kompromis, tie nám vždy išli. Sľúbite že v novom domove nebudete na ľudí používať svoje schopnosti a ja na oplátku vás zoznámim so starou mamou.“
„Súhlasíme...Mami prečo nás nemá rada.“ Miluje vás, len nenávidí to čím sa stala a kto je jej dcéra a vnúčatá.
„Ľúbi vás, len má rada samotu. Teraz ale už spite, zajtra nás čaká frmol.“
„Dobrú mamička.“ Pre toto a pre ten pocit na srdci keď to povedia ich tak milujem.
„Pekné sny a dobrú noc nech vás blchy štípu celú noc.“
predchádzajúca dalšia
Autor: karmen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Keď muž miluje ženu - 1.kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!