Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kde je Bella?!... 7. kapitola

03.09.2010 (13:45) • Bella666 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1455×

„Ona tu nie je, je preč.“ V hlave mi zneli iba tieto slová.

„Edward?“ prehovoril na mňa známy hlas.

„Mám o teba strach, už týždeň takto sedíš,“ prehovorila zase Alice.

Keď som na nič nereagoval, otočila sa a kráčala ku dverám. Zvrtla sa.

„A ešte niečo, ostatní nechceli, aby si sa to dozvedel. Ale myslím, že by si to mal vedieť.“ Nachvíľku sa odmlčala ale potom zas prehovorila.

„No, vieš okolo nášho domu, je štít. Máme asi 10 metrov výbeh, potom neviditeľná stena. Myslím, že Bella nás zabezpečila.“

Prvýkrát za ten týždeň som zdvihol hlavu.

„Čo? Si robíš srandu.“ Len sa zamračila. Nemohol som tomu uveriť. Vyletel som, rozrazil dvere a bežal.

„Osem, deväť, už by to tu malo byť.“ Keď zrazu bum, narazil som do niečoho. Pomaly som sa pozviechal. Netešilo ma to, veď nemôžem ísť za ňou, nemôžem ísť nikde. Sadol som si chrbtom k tej stene. Sedel som tam asi tri hodiny. Tak som sa zdvihol a pomalým krokom kráčal domov.

Vošiel som. Carlisle, Jasper a Alice boli v hale. O niečom sa rozprávali. Ale vôbec som ich nepočúval, dokonca ani ich myšlienky na mňa nepôsobili. Bol som úplne niekde inde, bol som pri nej. Rozmýšľal som, čo asi robí. Či je šťastná. Alebo či už na mňa zabudla. Až po asi desiatich minútach som si uvedomil že ešte stále stojím opretý o dvere. Kráčal som po schodoch a v polovici som sa zastavil. Započul som totiž Jasperove myšlienky.

„Nemal by vedieť o tom liste? Ale keď je úplne vedľa,“ dopovedal, ale mne to bolo jedno, nezáležalo mi na žiadnom liste.

Pohľad Isabella.

„Aký návrh?“

„Hm, vlastne to ani nie je návrh, ako skôr príkaz,“ oznámil Aro.

„Tak, o čo ide tento krát?“ spýtala som sa rázne.

„No vieš,“ začal svoj predslov Aro, „mala, vlastne ideš. Ach, vydáš sa za Denisa!“ dokončil po dlhom koktaní.

„Čo? Si robíš asi srandu nie? Ja sa za neho nevydám! Ja milujem Edwarda!“ Po tej poslednej vete mi bolo ľúto že som vôbec otvorila ústa.

„Čo si to povedala? Ty miluješ toho Cullena?“ začal ziapať Aro a posledné slovo zvýraznil. Nevedela som, čo mám povedať ale odvážila som sa na krátke, „Áno.“

„No super, čo sa ja ešte nedozviem, ale pre mňa za mňa, nech si do koho len na svete chceš. Denisa si vezmeš a hotovo!" dopovedal a rýchlosťou vybehol tak, že jedno krídlo dverí trafilo Ann. Bežala som jej oproti a pomohla vstať, zjavne ju to omráčilo.

„Počula si to?“

„Áno počula. Och dievčatko je mi ťa ľúto,“ dodala so smutným výrazom.

„A Bells, Aro ma poveril tvojím strážením. Budeš musieť zostať v izbe.“

„Aha no aspoň niečo,“ snažila som sa tváriť usmiato ale moc mi to nešlo.

V izbe som si ľahla na posteľ a pozerala von na hviezdami zasypanú oblohu. Hm, ktovie čo robia Cullenovci. A ktovie čo robili, keď prišli na to, že majú okolo seba štít. A ako sa tvárili, keď videli, že všetci môžu cez ten štít chodiť, len oni nie. Asi mi je to aj ľúto, ale bude to lepšie, aspoň sa o nič nepokúsia. Ako mi len chýbajú. Chcela by som vedieť, či ich Aro pozval na svadbu. Ako ho poznám, to by si určite nenechal újsť. Však už vie čo cítim, ako to všetko vnímam. Jasper musí mať hlavu na roztrhanie z tých pocitov v dome. A možno sú radi že som odišla, že nie som pri nich, nezavadziam. Trošku som z toho zosmutnela. Ach, prestaň Isabella! Myslíš na také somariny. Ešte asi dve hodiny som tam ležala. V jednej sekunde sa rozleteli dvere a v nich stála Ann s tupým výrazom na tvári. Na rukách niesla biele vreco so zipsom. Pristúpila ku postel,i zahľadela sa mi hlboko do očí. Rýchlo ich sklopila.

„Ja, ja som ti priniesla svadobné šaty.“

„Oh, sú zase tak staromódne?“

„Hm, neviem, nevidela som ich, chceš si ich vyskúšať?“

„Radšej nie, nechám sa prekvapiť,“ a zvesila som hlavu.

„Ako chceš,“ povedala s istým zármutkom, šaty položila na kreslo a tichým krokom odišla. Zahľadela som sa na to kreslo, ale cez ten obal som nič nevidela. Na istú chvíľku ma pochytila zvedavosť. Ale hneď ma aj prešla, len čo som si spomenula na to, za koho sa idem vydávať. Pri tom pomyslení som si povzdychla. Bolo to deprimujúce. Veď som ho ani nemala rada, no ako malí sme sa spolu bavili, ale teraz? Znepriatelil sa mi vtedy, keď ho Aro poslal na nejakú misiu a tam sa s ním niečo stalo, zrazu bol iný. Už to nebol ten milý priateľský Denis, bol násilný a krutý. Ale hlavne, zabíjal ľudí.

Vždy mal krásne zlato hnedé oči, ale teraz sú karmínovo červené, jeho chlapčensky výraz tváre sa vytratil. Teraz sa v nej odráža len nenávisť a zlo. Ale v očiach sa mu občas zjaví bolesť. Nikdy som sa ho nepýtala, čo sa stalo. Kto vie, čo s ním urobili na tej misii. Zrazu sa mi myšlienky skrížili celkom iným smerom. Smerom, menom Edward Cullen. Bol tak odlišný od Denisa. Ed sa o mňa staral, bol ku mne pozorný a nedovolil, aby mi niekto ublížil. Z môjho premýšľania ma vytrhla až poriadna rana za oknom. Blýska sa. To mi chýbalo. Vstala som a prehrabla si vlasy, podišla k oknu, nadýchla som sa čerstvého vzduchu a zavrela okenice.

_________________________________________________________________________________

Predchádzajúca / Ďalšia

Zhrnutie

Autor: Bella666 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kde je Bella?!... 7. kapitola: