Ďalší dielik. Prosím komentáre.
03.01.2010 (13:45) • Bella666 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3578×
Opatrne som mu lístoček odviazala z nohy. Zatrepal krídlami a sadol si na parapetu. Rozbalila som lístoček.
„Bella chcem aby si vedela že ťa veľmi milujem a nemienim sa ťa vzdať.“
Tvoj Edward.
Chcela som mu odpísať ale započula som kroky na chodbe rýchlo som ho skovala pod vankúš. Dvere sa otvorili vošla tučná dáma bola to tak tiež upírka. Ale vyzerala dosť divne.
„Pán ma posiela že si máte obliecť tieto šaty.“ Podala mi šaty ak sa to tak dalo nazvať. Odišla. Mne trvalo hodnú chvíľu kým som sa do nich obliekla. Vyzerala som strašne. Na sebe som mala modré šaty s čipkou, boli otrasné. (Belline šaty.) Znova prišla ta dáma.
„Pán vás už očakáva.“ Išla som za ňou prišli sme do veľkej siene. Aro už sedel na stoličke. A bola tam ešte jedna asi bola prichystaná pre mňa. Pokynul mi aby som si prišla prisadnúť. Podišla som, pristúpila aj tá dáma. Až teraz som mala možnosť si ju poriadne prehliadnuť. Mala červené až bordové šaty, ako inak boli staromódne ako všetko ostatné. (Šaty tej dámy.) Musela tu byť nová pretože predtým som ju tu nikdy nestretla. Sadla som si na tu tvrdú stoličku. Aro ma dlho spovedal a presviedčal o tom že ma uniesli. Ale nemohla som to pripustiť, predsa som odišla sama. A obviniť som ich nemohla pretože boli moja rodina a neurobili to. Nakoniec to vzdal a poslal ma do izby. V izbe som konečne mohla odpísať.
„Aj ja teba všetkých pozdrav a nerob hlúposti.“
S láskou Bella.
Mala som šťastie že ten holub bol ešte stále na okne. Lístoček som mu naviazala späť na nohu. A vypustila som ho cez okno. Vyletel von a ja som ho ešte hodnú chvíľu pozorovala až mi celkom zmizol. Sadla som si na posteľ a sledovala strop v mojej izbe, boli tam rôzne obrazy a tvory. Mohla som sa na to pozerať asi dve hodiny. Potom ma to prestalo baviť. Vyšla som z izby. Kráčala po chodbe a zahla do práva. Smer „vyschnutá záhrada.“ Nikdy som nedokázala pochopiť že sa v celom panstve nenašiel nikto kto by sa o ňu trošku postaral. Sadla som si na kovovú, hrdzavú lavičku. Bolo tam tak strašne ticho, nikde nebol ani vtáčik bolo to také smutné. Zavrela som oči objavili sa mi Cullenovci s obrovskými úsmevmi na tvári. Usmiala som sa tomu. Ale môj úsmev rýchlo pominul začula som šušťanie. Otvorila som oči. Prebehol tade Denis, za ním Aro. Zastavili sa neďaleko pri rozpadnutej studni, takže som počula všetko čo rozprávali.
„Denis musíš sa s ňou spriateliť viac. Musíme vás zosobášiť, ona musí zostať tu. Je pre nás dôležitá.“ Povedal Aro chripľavým hlasom.
„Aro ja som ti už milión krát povedal že s týmto končím. Áno priznávam sa že ju milujem ale toto je podlé.“ Bránil sa Denis.
„A ako inak ju chceš získať?“
„Fajn vidím že nemám inú možnosť budem o ňu bojovať.“ Odpovedal trochu zarmútené.
„Ok som rád inak by som o to musel požiadať Jaka.“ Prehlásil až veľmi šťastným hlasom.
Počkala som kým odídu a potom som bežala naspäť do svojej izbietky. Skočila som na posteľ a ľahla si na brucho. Tak som sa vhĺbila do úvah že som nevnímala ani to čo sa deje okolo mňa. Až keď ma chytila nejaká ruka, trhlo to so mnou. Otočila som sa a hneď ako som to urobila si na mňa sadol Denis ruky mi chytil za hlavu jednou svojou rukou a začal ma bozkávať. Nemohla som sa nijako z pod neho vymotať. Jeho druhá ruka mi brázdila po tele. Chvíľu sa pokúšal mi rozopnúť šaty ale keď mu to nešlo jednoducho ich strhol. Ostala som iba v čipkovanom čiernom spodnom prádle, ktoré som mala od Alice. Jeho oči nabrali ešte černejšiu farbu. Pomaly svojimi perami prechádzal až ku mojej podprsenke s tým že moje ruky ešte stále držal za hlavou. Znova ju jeden krát potiahol a bola na zemi pri ostatných veciach. Začal mi obkresľovať prsia.
„Dosť nechaj ju na pokoji.“
Rýchlo som sa zabalila do deky kým ta tučná pani mlátila Denisa.
„Ďakujem.“ Povedala som jej.
„Nie je začo slečinka.“ Odpovedala mi milým hlasom. Veľmi ma to prekvapilo.
„Prepáčte ale akosi som nepostrehla vaše meno.“
„Oh som ja ale nezdvorilá, volám sa Anabela Strombridgová. Pre teba teta Ann.“ Zahlásila hrdo Ann.
„Tak ja som Isabella Maria Swan Cullen. Pre vás Bella.“
„Teší ma Bella.“
S Ann sme sa rozprávali do skorého rána.
O pol roka neskôr.
S Ann sme boli úžasné kamarátky. Denis stále doliezal. A Aro ma nútil sa s ním stretávať. Bolo to otravné ale našťastie vždy bola na blízku Ann. Takže som nemusela mať strach.
„No tak Bella prečo nepoužívaš svoje schopností?“ spýtal sa ma Denis.
„A prečo by som mala?“
„No ja neviem nikdy si nepremýšľala že by si vošla do Arovej gardy?“
„Nie predstav si.“
Do mojich schopnosti mu nič nie je. Nechápem načo by mu boli jedine že by ho požiadal Aro. Potom sme sa rozlúčili a ja som išla do svojej izby. Po ceste ma zastavila Ann že ma chce Aro vidieť.
„Oh ahoj Bella mám pre teba taký návrh.“ Pozrel sa pri tom na mňa takým skúmavým pohľadom.
„Aký návrh?“
___________________________________________________________________
Autor: Bella666 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Kde je Bella?!... 6. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!