Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kamošky navždy 2. Kapitola

20.06.2009 (16:30) • 26MonicQa26 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 991×

2.Kapitola

Keď sme prišli do Port Angles prekvapilo ma že nepršalo. Vyšli sme z lietadla, otec nás zaviedol k nejakému autu ktoré mi vôbec nebolo známe.

,,Dievčatá prekvapenie.“ otec vykríkol ako malý chlapec.

,,Ttto je čo?“ vykoktala mama, čomu som sa v duchu zasmiala.

,,Auto miláčik, moje teda naše som chcel povedať. Tak čo naň hovoríš?“ mama tam len stála ako prikovaná.

,,Je fakt pekné.“ povedala som so smiechom. Potom sme račej nasadli pretože vyzeralo že sa rozprší. Celú cestu do Forks som rozmýšľala nado mnou a nad Bellou a o tom ako nastúpim na tunajšiu strednú. Potom ma napadlo že ako sa vlastne do školy dostanem pretože moju Audi A8 majú ešte len priviesť. Dúfam že to bude čo najskôr.

Než som stihla popremýšľať už sme stáli v garáži naše ho nového domu. Vošla som do domu. Uvítala ma krásna veľká obývačka zladená do bielej a béžovej ktorá bola spojená s kuchyňou ktorá je zladená do čiernej a striebornej. Už som tu bola takže ma to neprekvapilo a preto som rovno zamierila do mojej izby na poschodí.

Vošla som dnu, zvalila sa na posteľ a prezerala si podrobnejšie moju izbu. Nebola moc veľká ale zato bola krásne vymaľovaná na svetlo fialovú. Fialová je moja najobľúbenejšia farba. Pre mňa pôsobí upokojujúco. Takto som rozmýšľala asi takú polhodinu a potom som zaspala.

Ráno som sa zobudila, bola nedeľa, to znamená že zajtra idem do školy. Toho som sa bála asi najviac pretože tam nikoho nebudem poznať. Rozhodla som sa že to čo najrýchlejšie vypudím z hlavy a idem sa račej osprchovať. Pustila som na seba horúcu vodu a cítila som sa tak uvoľnene tak slobodne. Keď som vyšla zo sprchy rozčesala som si vlasy obliekla si teplákovú súpravu a jemne som sa nalíčila. Zišla som po schodoch rovno do kuchyne a po ceste pozdravila mamu a otca ktorý boli ako vždy zahrabaný v kope papierov. Sadla som si za stolík o zjedla ani nie celú misku cereálií. Keď som dojedla umyla som misku a išla za otcom. ,,Ocko? Kedy mi privezú moje autíčko?“ spýtala som sa a nahodila som prosebný pohľad. Ocko sa na chvíľu odtrhol od papierov a pozrel sa na mňa.

,,Dnes večer tyi ho priveziem.“ odpovedal a zase sa začítal do spisov.

Vedela som, že ma už nevníma tak som iba ticho povedala a odišla som do svojej izby. Pustila som si hifi vežu a začala som čítať nejakú knihu. Po pravde ani netuším ako sa táto kniha volá. Po asi hodine ma prestalo baviť hľadieť na písmenká vytlačené na papieri. Knihu som hodila na zem a išla do obývačky. Mama pozerala nejaký film v telke a oco bol stále zahrabaný v hromade papierov. Vedela som že otec ma bude ignorovať tak som išla rovno za mamou posadila si na gauč a pozerala s ňou Dvanásť do tucta 2.

,,Dievčatá, čo bude dnes na obed?“ spýtal sa ocko.

,,Čo by si chcel?“ mama sa otočila a usmiala na oca.

,,Teba.“ odpovedal s úsmevom a približoval sa k mame.

,,No fajn! Tak keď bude obed tak ma zavolajte!“ zasmiala som sa a išla do maminej pracovne. Mierila som k internetu. Na nete som surfovala asi hodinu a pol možno viac, neviem. ,,Miláčik, obed!“ kričala mama z kuchyne.

Vypla som internet a išla do kuchyne. Mama uvarila cestoviny s omáčkou. Najedli sme sa a už bolo asi pol tretej. U nás je úplne obvyklé jesť takto neskoro.

,,Tak čo tešíš sa do školy?“ nadhodil otec tému, ktorej som sa úspešne vyhýbala asi tri dni. ,,Hmm aj hej, ale bojím sa akí budú nový spolužiaci.“ to bola iba polovičná pravda.

,,Niet sa čoho báť srdiečko.“ usmieval sa ocko.

,,Dúfajme.“ povedala som a snažila som sa tváriť že ma to už absolútne nezaujíma.

Keď sme dojedli odišla som do izby a začala som si pozerať niečo do školy. Učila som sa až do večera a potom som sa išla osprchovať a ľahnúť si. Nemohla som zaspať tak som sa iba prevaľovala z jednej strany na druhú. Zaspala som až po hodine.

Ráno keď som sa zobudila mala som v bruchu taký divný pocit. Vstala som z postele, zamierila do kúpeľne a umyla som si tvár a zuby. Potom som odišla do izby kde som si obliekla fialové tričko s čiernym nápisom a k tomu čierne rifle. Vrátila som sa do kúpeľne dala si fialový tieň na oči, ceruzku, špirálu a make-up. Keď som zišla do kuchyne na stole bol odkaz:

Kellsy,

Ja a ocko sme museli ísť niečo vybaviť. Prídeme večer. Držíme ti palce v novej škole a nech sa ti dnes darí. Ľúbime Ťa!

Mama a ocko

No fajn! Vzala som si iba nejakú tyčinku z drezu a navliekla na seba čiernu mikinu. Nasadla som do svojho autíčka  a vyrazila do školy.

Školu by som si ani nevšimla keby na ceste nebola veľká tabuľa s nápisom Stredná škola Forks. Odbočila som na parkovisko a zaparkovala na jediné voľné miesto ktoré bolo pri striebornom Volve. Zobrala som si tašku a zamierila som na sekretariát.

Za pultom sedela milá postaršia pani ktorá sa na mňa zoširoka usmievala.

,,Dobrý deň, ja som Kellsy Bener a som tu nová.“´ pani sa zase usmiala.

,, Áno viem, teší ma. Tu je váš rozvrh hodín a papier ktorý vám musí podpísať každý vyučujúci  na jednotlivých hodinách.“

,,Oh áno ďakujem, dovidenia a pekný deň.“ usmiala som sa zahľadela som sa do rozvrhu. Keď som zdvihla zrak zbadala som ju bola tam. Áno bola to ona určite...

Autor: 26MonicQa26, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kamošky navždy 2. Kapitola: