Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 21. kapitola

29.11.2012 (11:15) • SissaVampire • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1438×

21. kapitola: Návšteva

Esme:

Zobudila som sa v svetlej nemocničnej izbe plnej kvetov. Pozrela som sa na hodiny a bolo takmer deväť. Oh, spala som viac než štrnásť hodín. Aspoň sa už cítim lepšie, aj keď tie rebrá ma ešte stále poriadne bolia.

Vonku už bolo vidno, že sa blíži jeseň. Fúkal silný vietor a ľudia sa začali obliekať teplejšie.

O chvíľu vošli do izby lekári na rannú vizitu a sestrička mi priniesla nejaké lieky proti bolesti. Potom nasledovali raňajky, ktoré mi príliš nechutili, takže som z nich takmer nič nezjedla. 

Bola som v nemocnici len prvý deň a už som sa tu nudila. Netuším, čo tu budem robiť dva týždne. Z nočného stolíka som si vzala časopis a zbežne som si v ňom listovala. Žiaden článok ma nezaujal, tak som ho vrátila na stolík a pozrela som sa pred seba na čisto bielu stenu.

Čo tu budem robiť štrnásť dní? Unudím sa na smrť...

Niekto mi zaklopal na dvere, ale ja som to vôbec nečakala, tak som sa prekvapene strhla. Pri tom pohybe mi moje rebrá dali jasne najavo, že na toto je ešte priskoro.

„Ďalej,“ povedala som sa jemne som si prešla rukou po boľavom boku.

„Dobré ráno, miláčik,“ pousmial sa Carlisle, keď vošiel dnu v bielom plášti, s kyticou a taštičkou zo Starbucksu v rukách.

„Ahoj, láska,“ usmiala som sa a už som chcela aby bol pri mne.

Položil kyticu do vázy na skrinke, potom prešiel ku mne a nežne ma pobozkal na pery.

„Je krásna. Ďakujem,“ povedala som, keď sa odo mňa odtiahol a ja som sa pozrela na kyticu.

„Priniesol som ti aj raňajky... Viem, aká je tu strava,“ povedal trochu pobavene a podal mi tanierik s dvoma muffinmi a horúce vanilkové latte. Ach, zbožňujem tohto chlapa!

„Ty si poklad,“ pousmiala som sa a nahla som sa k nemu pre ďalší bozk.

„Už je ti lepšie?“ opýtal sa, keď si sadol vedľa mňa na posteľ.

„Áno, už sa necítim taká vyčerpaná ako včera,“ povedala som a odhryzla som si z čokoládového muffinu.

„To som rád,“ povedal a vzal si moju ruku do svojich.

„To je vonku až taká zima?“ opýtala som sa, lebo Carlisle mal naozaj studené ruky.

„Je o dosť chladnejšie. Vidno, že sa blíži jeseň...“ povedal.

„Nie, že by leto v New Yorku malo nejaké tropické horúčavy,“ pousmiala som sa a odpila som si z kávy.

„Kedy ma odtiaľto pustia?“ opýtala som sa.

„Tak skoro to nebude... Prečo sa pýtaš?“

„Naozaj neviem, čo tu budem dva týždne robiť... Veľmi sa nudím,“ povzdychla som si.

„Ak ti mám niečo priniesť, pokojne mi povedz. Naozaj hocičo.“

„Porozmýšľam nad tým,“ prikývla som. „Ale, naozaj, nemyslíš, že by ma pustili domov po pár dňoch, ak podpíšem reverz?“

„Zlatko, som tu s tebou. Hocikedy mi môžeš zavolať a ja budem do pol minúty u teba,“ povedal starostlivo a pobozkal ma na čelo.

„Prídem za tebou tak často, ako len budem môcť.“

„Tak dobre, zatiaľ teda nebudem vymýšľať,“ povedala som pobavene a pozrela som sa na hodinky. „Nemáš nikoho v čakárni?“

„Nie som si istý...“ Nevinne sa pousmial.

„Bež už späť, isto máš pacientov,“ usmiala som sa na Carlislea. Úsmev mi opätoval a nežne ma pobozkal na pery.

„Potom prídem. Maj sa zatiaľ.“

„Pa,“ povedala som, keď odchádzal z mojej izby.

Rosalie:

„Ja neverím, že sme sa na toto dali!“ povedala som podráždene, keď sme s Alice prešli bránami univerzity v deň zápisu na magisterský stupeň.

„Asi sme boli pod vplyvom, keď sme vypĺňali prihlášky,“ dodala skepticky a odpila si z kávy, ktorú niesla v ruke.

„Je to možné,“ prikývla som a otrávene som si povzdychla.

Všade bolo veľa ľudí, ktorí taktiež prišli na zápis. Dúfala som, že nás v ročníku bude dosť na to, aby si nikto nevšimol, že chýbam na prednáškach a cvičeniach. 

„Pôjdeme aspoň večer von?“ opýtala som sa Alice.

„Môžeme,“ súhlasne prikývla a ja som na ňu hodila prekvapený pohľad.

„Čo sa stalo, Jasper dnes večer nemá čas?“ podpichla som ju.

„Nič sme neplánovali na dnešný večer. Kam pôjdeme?“

„Millenium?“ navrhla som.

„Môže byť,“ povedala a obe sme kráčali hore schodmi do veľkej budovy.

„Nerozmyslíme si to ešte?“ obrátila sa na mňa zúfalo.

Nerozhodne som pokrčila ramenami, ale obe sme stále išli vpred. Zápis sme mali mať niekde v aule na prízemí. Dorazili sme na miesto a obe sme sa postavili do radu. Pripravili sme si potrebné dokumenty a doklady a čakali sme, kým sa dostaneme na rad. Asi po dvadsiatich minútach som sa dostala k pultu, kde mi skontrolovali doklady, urobili kópie z niektorých papierov a potom mi dali rozpis prednášok s menami profesorov a zoznam kníh na tento rok. 

Počkala som na Alice, kým to vybavila aj ona a potom sme prešli do kaviarne pri vchode do univerzity.

„Poznáš niekoho?“ opýtala sa ma a ukázala na mená profesorov.

„Nie... ale Edward určite áno,“ povedala som.

„Ideme si teraz kúpiť knihy?“

„Môžeme,“ prikývla som a postavili sme sa z kresiel. Obchod s knihami bol len sto metrov od univerzity, tak sme tam prešli pešo.

Bolo to tam dosť napchané, lebo každý si teraz kupoval knihy. Nikomu sa nechce hľadať ich potom na nete. Prešli sme k oddeleniu nášho odboru a vzali sme si knihy zo zoznamu. Bolo ich šestnásť... to myslia vážne?! Ešte že som upírka... Inak by som sa na to vážne vykašľala.
Obe sme sa dostali k pokladni, zaplatili sme a vyšli sme von.

„Za tie prachy som si mohla kúpiť Gucci kabelku,“ povedala Alice.

„Presne... Aj tak ich nebudeme používať,“ dodala som otrávene.

„Ahojte, už máte po zápise?“ pozdravil nás Edward, keď sa tam z ničoho nič zjavil v koženej bunde a slnečných okuliaroch. Zase si namotával prváčky, alebo ženy celkovo...

„Našťastie,“ povedala som. „A ty?“

„Tiež... Čo máte teraz na pláne?“ opýtal sa.

„Nákupy,“ povedala Alice nadšene.

„Tak nič,“ pousmial sa. „My ideme s Jasperom na otvorenie novej predajne talianskych áut,“ povedal. „Užite si nákupy.“

„Maj sa,“ mávla som mu, keď bol na odchode.

S Alice sme sa vybrali na parkovisko k našim autám. Hodila som knihy do kufra, lebo strechu som už mala zatiahnutú. Obe sme nasadli do našich miláčikov na kolesách a mierili sme si to do obchodného centra.

„Budú dobré na dnes večer?“ opýtala som sa Alice, keď som vyšla z kabínky v bielych minišatách, ktoré na sebe mali pár lesklých kamienkov.

„Ak to bude UV party, budeš doslova žiariť,“ povedala pobavene.

„A ak tam nebudú UV svetlá?“

„Aj tak,“ pousmiala sa. „Sú skvelé a UV svetlá sú pomaly v každom klube.“

„Tak si ich vezmem,“ povedala som a zatiahla som záves kabínky. „Ty si berieš tie čiernobiele?“

„Áno,“ povedala a sadla si na koženú sedačku pred kabínku.

„Zas budeme dokonalé,“ povedala som. Ako keby som inokedy nebola...

Prešli sme k pokladni, zaplatili sme a potom sme prebehli ešte niekoľko obchodov. Kúpila som si pár doplnkov a Alice kabelku.

„Alice, čo keby sme na víkend vypadli do Vegas? Ešte pred tým, ako začne škola. Len party, party, party, sexy chlapi a my,“ navrhla som.

„Rose, ty mi to robíš naschvál? Vieš predsa, že milujem Jaspera a chcem mu byť verná,“ povedala.

„Nemusí sa o tom dozvedieť,“ zasmiala som sa.

„Na toto ma nenahovoríš.“

„Isto nie?“

„Prepáč, Rose...“

„Nevadí, tak pôjdem s niekým iným,“ pokrčila som ramenami. „Niekým nezadaným...“

Keď sme skončili s nákupmi, naložili sme tašky do áut a každá sme išli domov. Dohodli sme sa, že sa stretneme o jedenástej pred klubom.

Taxík zatrúbil pred našou vilou a ja som vyšla z predsiene. Mala som na sebe dokonalé biele minišaty, tmavé sako a malú kabelku. Nasadla som do auta a taxikár sa na mňa obrátil:

„Kam to bude?“

„Millenium,“ povedala som bez toho, aby som sa naňho pozrela.

Pousmial sa a premeral si ma perverzným pohľadom. Tvárila som sa, že to nevidím. Konečne naštartoval a išiel smerom do centra. Na jeho šťastie išiel dosť rýchlo, takže som si stihla skontrolovať a upraviť make up a už som z diaľky videla Millenium. Zastal pred klubom, zaplatila som mu a vystúpila som z auta.

Uvidela som Alice ako ku mne kráčala a išla som jej naproti.

„Ahoj, zlato, vyzeráš super,“ pousmiala som sa a objali sme sa.

„Aj ty vyzeráš úžasne,“ povedala a prešla si ma rýchlym pohľadom.

Vošli sme do klubu a išli sme si sadnúť k baru. Už sa to tu rozbiehalo, vedeli sme, že dnešná noc bude stáť za to.

Objednali sme si drinky a v tom k nám podišli dvaja muži.

„Zdravím, dámy, nehľadáte spoločnosť?“ povedal jeden z nich.

Alice sa pozrela na mňa, aby som rozhodla. Pousmiala som sa a ukázala som na voľné barové stoličky.

„Volám sa Tony,“ povedal jeden z nich a podal mi ruku.

„Rosalie.“

„Marcus,“ povedal ten druhý a ja som sa pousmiala. To je ako Marcus Volturi, starý spráchnivený upír pred rozpadnutím.

„Alice.“

Začali sme sa s nimi nezáväzne baviť a potom sme sa presunuli na tanečný parket. Tancovali sme a všetko bolo v pohode, kým sa Marcus nepokúsil pobozkať Alice, ktorá naňho vyletela a vrazila mu facku. On na ňu len nechápavo pozeral, však sme boli v klube...

„Ja odchádzam!“ povedala Alice naštvane.

„To naozaj?“

„Áno!“

„Necháš si pokaziť večer jedným idiotom?!“ povedala som.

„Máš pravdu... Zostanem,“ povedala nakoniec a odpila si z drinku. Tých dvoch sme stratili v dave, ale to vôbec nevadí, Millenium je plné dobre vyzerajúcich chlapov a ja mám dnes chuť na lov. Uvidela som v dave vysokého tmavovlasého muža, ktorý mi niekoho pripomínal. Nevedela som koho, ale bol riadne sexy. Nenápadne som si ho premerala a predstavila som si dnešnú noc s ním.

„Nie je to náhodou ten, čo ti zničil šaty a kabelku?“ opýtala sa zrazu Alice.

No jasné! Už som vedela, komu je podobný...

„Nie, tento sa na neho podobá, no nie je to on...“ odvetila som zamyslene.

„Choď za ním, vyzerá skvelo!“ povedala Al.

„Čo si, ja za žiadnym chlapom doliezať nebudem. Nech on príde za mnou!“ povedala som sebavedome a v tom sa na mňa pozrel.

Prešiel si ma pohľadom a vykročil smerom ku mne. Mal úžasnú postavu, husté tmavé vlasy a pohľad, ktorým ma prebodával. Bol to naozaj veľmi pekný muž.

„Ako to robíš?“ šepla Alice. „Je v tom hypnóza?“

Pobavene som sa pousmiala a svoj zrak som upierala naňho. Potom som sebavedome zdvihla hlavu a pohodila vlasmi. Prefíkane sa pousmial a keď k nám prišiel, oprel sa o bar vedľa mňa.

V tom som zacítila tú vôňu... Upír?!

„Celkom nuda, čo povieš?“ prehodil a pozrel sa na mňa.

Pousmiala som sa a prikývla som. Pozrela som sa mu priamo do očí. Mal ich tmavé, no myslím, že mal kontaktné šošovky.

„Nechce sa ti na nejaké lepšie miesto?“ opýtal sa a nadvihol jedno obočie.

„Zvládneš to tu bezo mňa?“ opýtala som sa Alice, ktorá prikývla a položila prázdny pohár na barový pult.

Upír ma chytil za ruku a ťahal ma niekam do zadnej časti klubu. Vošli sme do tmavej miestnosti a zavrel za nami dvere. Vôbec nám nevadilo, že tam bola tma, pretože upírsky zrak je niekoľkokrát dokonalejší ako ľudský.

„Vedel som, že tu nájdem niekoho ako si ty!“ povedal a lačne sa prisal na moje plné pery. Pritlačil ma chrbtom na stenu a jazykom sa dobýjal do mojich úst.

Bozky som mu oplácala rovnako vášnivo a objímala som ho okolo krku.

„Si nádherná,“ šepol medzi bozkami a pohrýzol ma do spodnej pery. Chcela som ho zbaviť košele, ale nemala som nervy na tie gombíky, tak som ňou trhla a oni sa rozsypali na podlahu.

„...a divoká,“ dodal a pobozkal ma na krk. Zovrel mi ruky nad hlavou a ja som s nimi nemohla hýbať. Rukou sa blížil k mojim prsiam a ja som si to užívala. Pohryzol ma na krku a zaklonila som hlavu. Bol taký agresívny a drsný, ale mňa to vzrušovalo. Začal mi rozopínať šaty a pritisol sa na mňa svojim telom ešte viac, čo spôsobilo, že celá stena praskla.

„Snáď má Millenium dobré základy,“ povedal, no neprestal ma bozkávať.

„Za mestom mám prázdnu vilu,“ šepla som a prešla som mu nechtami po hrudi.

„To vravíš až teraz?!“ Zdrapil ma za zápästie a upírskou rýchlosťou sme bežali smerom od centra. Bola už tma a leteli sme cez tmavé časti mesta, takže to bolo bezpečné. Prevzala som vedenie a o pár minút sme obaja skočili cez otvorené okno do mojej veľkej izby.

Surovo ma hodil na posteľ a vrhol sa na mňa. Uväznil ma pod sebou, aby som sa nemohla príliš hýbať. Zúrivo ma bozkával na krku a dekolte a strhol zo mňa šaty. Vyzliekla som mu košeľu, ktorá dopadla na podlahu a siahla som mu do nohavíc. Pocítila som jeho vzrušenie a zatúžila som po tom, aby si ma vzal. Zbavil ma podprsenky a ja som si užívala dotyky jeho pier a rúk na mojich prsiach. Čím ďalej sa posúval nižšie a zrazu mi stiahol čipkované nohavičky. Odtiahol mi nohy od seba a perami pokračoval až k miestu mojej rozkoše.

Myslela som si, že sa z toho zbláznim. Zrazu prestal a mňa to naštvalo. Vrhla som sa po ňom a on sa ocitol podo mnou. Bozkávala som ho na krku a on mi prechádzal rukami po tele. Z jeho dotykov som bola vedľa, úplne som sa chvela a on to cítil. Vedel, čo so mnou robí. Vyzliekla som mu nohavice aj s trenkami, on si ma stiahol pod seba a v momente sa ma zmocnil. Celá som sa pod ním prehla a takmer som vykríkla. Začal sa vo mne hýbať, privádzal ma k vrcholu a pritom ma stále vášnivo bozkával. Dosiahli sme to spoločne a potom som sa prikryla perinou, aby nezízal na moje nahé telo.

Pousmial sa nad tým a pobozkal ma na pery.

„Dúfam, že ešte nemáš dosť,“ povedal a ja som s diabolským úsmevom záporne pokývala hlavou.

„Ani náhodou.“

Upírskou rýchlosťou a silou ma pritlačil na stenu oproti posteli a v tom sa ozval silný náraz. Stena praskla a objavili sa na nej menšie pukliny. Horšie na tom bolo zrkadlo, ktoré vypadlo zo steny a rozbilo sa na kúsky.

„Ja ťa zabijem!“ zavrčala som.

„Vzrušuje ma, keď sa mi vyhrážaš!“ šepol, nadvihol si ma na pás a znovu si ma vzal.

Zopakovali sme si to ešte dvakrát a potom sme len ležali na mojej posteli zahalení plachtou.

„Presne toto som potrebovala. Chlapa, ako si ty,“ povedala som zničene. „V klube si ma počul, však?“

„Áno, ale prišiel by som za tebou aj tak! Si neskutočne krásna a príťažlivá žena. Ako dlho si v New Yorku?“ opýtal sa ma.

„Štvrtý rok... A ty?“

„Mesiac.“

„Chystáš sa tu zostať?“

„Nechcel som, žijem ako nomád. Ale po tejto noci s tebou... nuž, neviem...“ povedal pobavene. „Žiješ sama?“

„Nie, s otcom a bratmi,“ povedala som trochu otrávene.

„Čože?!“ opýtal sa prekvapene a vtom sa otvorili dvere na mojej izbe.

Dnu vleteli Edward a Jasper, obaja v bojových pozíciách. No jasné, cítili ďalšieho upíra v dome.

Keď nás uvideli v posteli, obaja sa narovnali a myslím, že im to bolo dosť trápne.

„Garrett?“ povedal prekvapene Jasper.

„Jasper? Ty si v New Yorku?!“

„A ty spávaš s mojou sestrou?!“

„Ehm...“ Nevedel čo má povedať a ja som sa začala smiať.

„Vy sa odkiaľ poznáte?“ opýtala som sa pobavene.

„Stretli sme sa v Európe,“ povedal Jasper. „A vedel som, že na seba ešte niekedy natrafíme, ale nie v takejto situácii.“

Musela som sa zasmiať, lebo to bolo naozaj trápne.

„Navrhujem obliecť sa a zísť sa o chvíľu v obývačke.“

„Dobre,“ prikývli obaja.

„A dať do poriadku stenu a zrkadlo...“ dodal Edward nezaujato a potom odišiel.

Carlisle:

„Myslím, že mám všetko, čo si chcela. Knihy, filmy, notebook, set na manikúru a módne časopisy,“ povedal som, keď som priniesol Esme veľkú tašku s vecami, o ktoré ma poprosila.

„Ďakujem, zlato. Si poklad,“ pousmiala sa a ja som ju pobozkal.

Vyložil som jej veci z tašky, aby mala všetko na dosah ruky a potom som si sadol k nej na posteľ.

„Zostanem tu s tebou tak dlho, ako len budeš chcieť,“ šepol som a pohladil som ju po vlasoch. Bolo mi naozaj ľúto, že musí ležať v nemocnici.

Rozprávali sme do druhej ráno, keď Esme začala pomaly zaspávať. Keď zaspala úplne, opatrne som zišiel z postele a odišiel z jej izby. 

Na parkovisku som bol takmer posledný. Nasadol som do mercedesu a keďže boli prázdne cesty, rútil som sa domov prekročenou rýchlosťou.

Zaparkoval som pred našou vilou a v tom som ucítil zvláštny pach. Bol tu nejaký nový upír! No cítil som aj Rosalie, Edwarda a Jaspera.
Prebehol som ku dverám a rýchlo som vošiel do domu. Uvidel som tmavovlasého muža sedieť v obývačke v spoločnosti mojich detí.

„A už je tu,“ začul som Edwardov hlas a všetci sa pozreli smerom do predsiene. Vyzul som sa a prešiel som k nim.

„Carlisle, toto je môj priateľ Garrett. Poznáme sa z Európy, chvíľu sme spolu lovili v severných lesoch,“ predstavil mi toho muža Jasper.

„Zdravím.“

„Som rád, že ťa spoznávam, Garrett,“ povedal som a podali sme si ruky. „Takže zastávka u starého známeho počas cesty Amerikou?“

„Noo, vlastne...“ začal, a vtom sa Rosalie nahlas rozosmiala, „... áno.“

Autor: SissaVampire (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 21. kapitola: