Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna noc, ktorá zmenila môj život! - 1. kapitola

Posledné úpravy účesu, líčenia, oblečenia a ide sa na parket. Vošla som za energickej hudby, spolu so Sashou, Maurice a Nancy. Každá sme pristúpili ku svojmu vytýčenému priestoru. Ja som mala pozíciu v strede, na vyvýšenom mieste, veď som aj bola najlepšia! Pohodila som vlasmi zviazanými v chvoste a rukou sa chytila tyče. Obkrúžila som ju dokola a išla som čoraz nižšie. Potom som sa krásnou vlnovkou dostala zase do stojatej polohy a poriadne som to roztočila. Krútila som sa okolo tyče a nastrkovala zadok a prsia svojim chtivým divákom. Za oblečenie mi pchali sto aj tisíc dolárové bankovky a ja som im za to zatancovala to najlepšie, čo som vedela. Ako každý večer.

Tanec skončil a ja som sa odobrala do svojej izby v päť hviezdičkovom hoteli v Las Vegas. Vyzliekla som sa a skočila do vane, ktorú som medzitým stihla napustiť všakovakými vonnými olejmi a bohviečím ešte. Do ruky som si zobrala pohár červeného vína a išla sa zrelaxovať. Za chvíľu mi má prísť zákazník, takže sa musím náležite pripraviť. Vyšla som z vane a postavila sa pred zrkadlo. Svoje dlhé, hnedé vlasy som si rozpustila a nechala ich pozvoľna klesnúť na plecia. Líčenie som si nechala a prešla k šatníku, ktorý zaberal celú jednu izbu.

Rozmýšľala som, čo si oblečiem a nakoniec som si vybrala čierne kožené mini šaty a čierne kozačky po kolená. Práve som dokončovala úpravy šiat, keď zazvonil zvonček. Išla som otvoriť a vzhľad toho muža ma vážne prekvapil. Bol úchvatný. Bronzové vlasy, veľké svaly a zlaté oči. Zlaté? Ja už naozaj nie som normálna. Než som stihla akokoľvek douvažovať, prihovoril sa mi zamatový hlas:

„Ahoj, ideme na vec?"

„Ak máš dosť peňazí?" odvetila som otázkou. Z vrecka vytiahol hrubý balíček a hodil mi ho.

„Je to dosť?" opýtal sa ma skorej pre to, aby niečo povedal ako preto, že chcel počuť odpoveď.

„Je... " povedala som zarazene a vtiahla ho za golier košele dnu. On na nič nečkal a vrhol sa mi na pery. Hanblivo mi ich bozkával, ale ja som sa už s takýmito mužmi stretla, tak som využila chvíľu, keď chcel rozprávať a vkĺzla mu jazykom do úst. Vášnivo som ho bozkávala a aj on sa začal osmeľovať. Prechádzal mi rukou po bokoch, až na stehná a zasa späť. Prešiel na môj zadok a stisol ho. Vzdychla som mu do úst a on to okamžite využil. Vkĺzol jazykom do mojich úst a lačne ich plienil. Všetko bolo krásne, ale bol akýsi kŕčovitý. Akoby mal tie pohyby naučené... S týmto som sa ešte nestretla.

Ostatné si asi viete predstaviť. Zhodil ma na posteľ a jedným chmatom, mi roztrhol šaty. Trošku ma to nahnevalo, lebo to boli moje obľúbené šaty. Rukou mi prechádzal po prsiach, medzi nimi, dráždil mi ich a potom to isté robil s mojou jaskynkou. Obyčajne som len predstierala, že ma chlapík naozaj vzrušuje, ale teraz to bolo niečo iné. Každý môj vzdych, každé moje stiahnutie okolo neho bolo skutočné. Nechápala som to a bolo mi to jedno. Plne som si užívala tú chvíľu, ktorú so mnou trávil. Po asi desiatich minútach so mnou skončil a ja som sa vyčerpane zvalila na vankúš. On nie. Vstal a pozbieral si oblečenie. Obliekol sa a povedal:

„Bola si dobrá." S týmito slovami odišiel a ja som len vyjavene kukala na dvere, ktorými prešiel. Za chvíľu sa ozvalo zaklopanie. Nahota mi nikdy neprekážala, tak som nahá prešla k dverám a otvorila ich dokorán. Pred nimi stál ten chlap, teda skôr chlapec, a divne na mňa pozeral.

„Čo chceš?" opýtala som sa ho otrávene. No čo? Urazil ma tým, že odišiel s takýmito slovami. Bola som zvyknutá na chválu a nie na takéto... zlé zaobchádzanie. Odsunul ma z cesty a vošiel do mojej izby. Zatvoril za nami dvere a začal:

„Tvoje číslo," odpovedal jednoducho na moju otázku.

„Osobné, či služobné?"

„Osobné. Služobné predsa už mám," usmial sa a podal mi pero s papierikom. Napísala som mu číslo môjho mobilu a podala mu papierik. On si ho prečítal a zastrčil do vrecka čiernych džínsov.

„Ďakujem," povedal a znovu sa záhadne vyparil.