Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna krv, dve telá - 2. kapitola

WfE2


Jedna krv, dve telá - 2. kapitolaPresne po piatich dňoch pridávam ďalšiu kapitolu osudu dvoch dievčat, dvojičiek.
Posunieme sa o kúsok ďalej v ich ťažkom životnom osudu, ktorý začína prvou, no nie poslednou smrťou a zároveň istým radostným zistením, ktoré im zo začiatku pomôže dostať sa ďalej. Viac v kapitolke.
Dúfam, že sa bude páčiť, Vaša Cara. :)

Smrť je len začiatok

Na mesto padala ťaživá hmla. Všetko kryla do ťažkého, nepriehľadného plášťa. Takého, pod ktorým ukryjete aj tie najtemnejšie tajomstvá. Hrobové ticho začínalo byť nepríjemné.

Dve malé dievčatká spali v posteliach s rovnakým zeleným baldachýnom netušiace, že čoskoro sa ich luxusný a bohatý život od základov zmení.

O izbu ďalej chrápal starec, ktorého úlohou bolo chrániť ich, kým budú pripravené, a potom v mene lepšieho života za ne položiť aj svoj vlastný život. Z ničoho-nič sa zobudil, zobudil zo zlej nočnej mory do ešte horšej. Hrôza ním prechádzala v studených vlnách, roztrasené kolená nedokázal ovládnuť. Počul ako zaprašťal posledný schod. Naschvál ho pred rokmi, keď staval tento dom, osadil už spráchnivený. Presne pre takýto prípad.

Spod postele vybral dva ruksaky, v ktorých bolo všetko, čo potrebovali. Čo najtichšie prešiel do susediacej izby a zobudil ich. Rovnakými rozospatými očami na neho hľadeli, na jeho výraz absolútne vyrovnanej osoby. Osoby, ktorá tuší, čo sa stane.

Podal im svoju peňaženku, kde mal uložené všetky kreditky a kódy k nim, pohladil ich po lícach a s poslednou vyronenou slzou ich poslal cez tajný priechod v ich izbe. Viedol dosť ďaleko, aby boli nateraz v poriadku. Zakryl všetky stopy a sadol si na Isiinu posteľ.

Tiene v izbe stmavli. Dnu sa dovalila hmla. Pierre uvidel len čierny plášť, červené oči a s poslednými myšlienkami patriacim dievčatám sa odobral tam, kde už nebude viac cítiť bolesť a bude sa smiať pozemským starostiam.

 

O niečo neskôr:

„Is, nebojíš sa?“ spýtala sa Cathrina svojej malej sestričke. Prišla na svet len o niekoľko sekúnd po nej, no aj tak ju považovala za mladšiu a ustráchanejšiu. Za niekoho koho musí každú minútu svojho života chrániť ako ten najväčší poklad na svete.

Jej sestra ním však aj naozaj bola. Veď koľko ľudí vlastní svoju presnú kópiu seba samého. Niekoho, kto je na úplne rovnakej a zároveň totálne odlišnej vlnovej dĺžke? Málo. No Issie a Cat mali to šťastia. Druhé zo spomínaných detí podišlo k sestre a objalo ju okolo pliec.

Isabella neodpovedala. Neovládateľne sa roztriasla. „Och, Cat...“ šepla s plačom. „Č... čo myslíš, že sa stane dedkovi?“

„Vieš, čo sa mu stane. Ani ja o tom nechcem veľmi hovoriť. Myslela som, že ten príbeh, čo nám hovoril, bola len rozprávka. Dúfala som v to!“ Ani odvážna Cat nedokázala premôcť strach. Obidve sa zamýšľali nad jediným. Ostali v takmer vyľudnenom USA úplne samé a to majú len štrnásť rokov!

„Is, ostali sme na to sami. Všetci s rozumom odišli kým sa dalo a teraz tu neostal, nik kto bude proti nim bojovať. My už nemáme čo stratiť.“

Isabella sa pomedzi slzy usmiala. „To je pravda. Máme jedna druhú a to je to najdôležitejšie. Boli sme pre túto úlohu vybraté a snáď nesklameme tých ľudí, čo v nás po stáročia verili a... a ani dedka.“

Cathrina zdvihla lampáš, ktorý im v zatuchnutom tuneli dával pocit istoty a nádeje. Zo stropu na ne kvapkalo. Asi boli pod nejakou riekou. Čľapkajúc v domácich papučiach sa vybrali na cestu, ktorá nič nesľubovala. Pohupujúce sa  svetlo mizlo za zatáčkou. Vedeli, že do domu, kde zažili najkrajšie roky svojho života, sa už nikdy nevrátia. Zanechali za sebou kus svojej minulosti. Verili však v seba. Verili vo vnútornú silu tej druhej.

Do neistej budúcnosti pozerali so zdvihnutou hlavou, s nádejou v očiach a so sesterskou láskou v srdci.

 --------------------------------------

Kapitoly budem pridávať asi v takejto rýchlosti ako doteraz. Však to poznáte. Škola, krúžky... cez týždeň na písanie veľmi nie je čas, ale verte tomu, že na Vás stále myslím.

Dúfam, že sa Vám táto poviedka páči a zanecháte mi čo najviac pozitívnych komentárov. Prijmem však aj akúkoľvek kritiku, veď človek sa stále musí učiť novým veciam. ;)

Ospravedlňujem sa, že je kapitola taká krátka, ale je to dôležité pre tú nasledujúcu. Sľubujem, že v tej Vám to vynahradím. :)

Vaša Carissa <3

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Jedna krv, dve telá - 2. kapitola:

 1
1. stanuska
09.06.2011 [9:21]

tak táto poviedka sa ti fakt podarila Emoticon Emoticon budem chodiť častejšie Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!