Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedinečná Bella - 4. kapitola

18.01.2014 (14:45) • zuzika • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2091×

4. kapitola

Pozeralo sa a mňa šesť prekvapených upírov a nám s Edwardom mykalo kútikmi a mali sme čo robiť, aby sme sa tiež nezačali válať na zemi, ale od smiechu.

„A ja som myslela, že upíri majú super reflexy," podotkla som "sklamane", na čo sa už Edward neudržal a začal sa rehotať. Ja som mala čo robiť, aby som tiež nevybuchla.

„Čo to bolo?" vykoktal Emmett, keď sa aspoň trocha spamätal.

„Ja som vám hovorila, že mám kopec schopností a že zvládnem skoro všetko," odpovedala som nenútene a nevinne sa na neho usmiala. Už boli všetci ako tak pokojní, tak som pristúpila ku Carlisleovi a Esme. „Dobrý deň, som Isabella, ale radšej mám Bella, a veľmi ma teší pán a pani Cullenovci," predstavila som sa zdvorilo a natiahla k nim ruku.

„Aj nás teší a tykaj nám, som Esme a toto je môj manžel Carlisle," povedala Esme a namiesto toho, aby mi podala ruku, ma objala a mne to toľko pripomenulo chvíle, kedy ma aspoň v snoch maminka obímala s láskou, tak ma to dojalo až mi vyhrkli slzy a ja som sa ich silou mocou snažila zahnať späť kým si ich niekto všimne ale nepodarilo sa. Skôr, ako som sa nazdala, sa na mňa všetci pozerali so strachom.

„Čo sa deje, zlatíčko?" spýtala sa ma s láskou Esme.

„Nič, len som si na niečo spomenula," úprimne som sa na ňu usmiala a utrela si slzy.

„Vážne ti nič nie je?" spýtal sa vážne Edward.

„Nie, vážne som v poriadku, len som si spomenula na jednu peknú chvíľu," usmiala som sa.

„Akú?" spýtala sa Alice.

„Na jeden zo snov, kde sa mi zjavila maminka s oteckom," povedala som jej so smutným úsmevom a slzami v očiach, na čo som sa ocitla v objatí všetkých siedmych upírov a ja som sa cítila neskutočne šťastne a znova som sa rozplakala. Keď ma pustili, pristúpil ku mne Edward, objal ma a dal mi pusu do vlasov.

„My ti pomôžeme, aby si mohla byť zase so svojou rodinou," šepkal mi Edward odhodlane do vlasov a mala som pocit, že som tam počula aj lásku. Ako by som tam mohla počuť lásku, veď ma vôbec nepozná, ja ho asi milujem, ale on ma milovať nemôže, veď ma vôbec nepozná, nevie o mne nič, len to, že som nejaká nadprirodzená bytosť, o ktorej nič nevie, až na to, že mám kopec schopností a niekto po mne ide už od narodenia.

Bože, to nie je možné, lamentovala som v duchu.

„Nemôžete mi pomôcť, veď ani my nevieme, kto po mne ide, len to že ma chce, nevieme, aký nadprirodzený druh je to ani nič, tak ako by ste pomohli vy?" spýtala som sa ho.

„Tým nám chceš povedať, že vážne existuje niečo ako víla?" spýtal sa Edward.

„Jasné, sú víly, elfovia, čarodejníci a kopec daľších. Vy upíri si myslíte, že okrem vás vlkodlakov a meničov neexistuje nik iný a pritom je ich omnoho viac, na všetkých rozprávkach alebo bájkach je niečo pravdy," osopila som sa na nich.

„To myslíš vážne?" spýtal sa Carlisle.

„Jasné, preto ma nikto z nich nemôže uhádnuť, je ich strašne veľa a nie všetci sú takí akých ich stvárňujú, napríklad z vás sa vôbec nikto nepodobá na Drakulu a pritom ste upíri a existujete," vytkla som im.

„Takže existujú napríklad zombíci?" spýtal sa Emmett s úsmevom, evidentne mi neveria.

„Áno, sú zombíci ale preferujú skôr názov živí-nemŕtvi a vôbec nie sú takí pomalí a bledí, žijú medzi nami a väčšinou sú to hrobári, lebo sa živia mŕtvolami, živí im nechutia a vôbec ich nenasítia, a nerozmnožujú sa uhryznutím, ale rovnako ako ľudia," vysvetlila som mu a usmiala som sa na neho s hviezdnym úsmevom, oni len vyvaľovali oči.

„To myslíš vážne?" spýtal sa ohromene Carlisle.

„Áno a bije im srdce, takže ich ťažko rozoznáte a vlastne skoro nikto zo žiadneho druhu nevie, že je aj nejaký iný druh, je len zopár nadprirodzených bytostí, ktoré to vedia a potom je jeden druh, v ktorom to vedia všetci a pochádzam z neho aj ja. Máme o nich encyklopédie a sama som niektorých spoznala za ten čas, čo som v domove," vysvetľovala som im.

„To myslíš vážne?" spýtal sa ma znova Carlisle a tentoraz dosť pochybovačne, čo ma urazilo a dotklo sa ma to.

„Jasné, prečo by som vám klamala? Vôbec som vám nemusela povedať, že som nadprirodzená bytosť a mohla som sa hrať na človeka a vy by ste ma prehliadali ako všetkých ostatných, ale ja som sa chcela konečne porozprávať s niekým, kto mi aspoň trocha rozumie, ale vidím, že to bola blbosť, keď mi ani trochu neveríte." Nštvane som chcela odísť, ale niekto ma chytil za ruku. Edward ma pevne držal a otočil si ma k sebe.

„Nie, že by sme ti neverili ale je to pre nás šok, doteraz sme v nič z toho neverili a teraz nám oznámiš, že všetky nadprirodzené bytosti existujú a my sme z toho proste paf, ale veríme ti, ale znie to smiešne a neuveritelne, ale my ti veríme, len nám daj chvílu to vstrebať," prosil ma a v očiach mal zúfalstvo a strach z toho, že odídem, zapla som si schopnosť čítania myšlienok a zamerala som sa na neho.

Nesmie odísť, nesmie ma opustiť, veď ja jej verím a zhrútil by som sa, keby ma opustila, veď som sa do nej zamiloval a je mi úplne jedno, čo je zač, je mi jasné, že ma nemôže milovať, veď som krvilačná obluda, ale chcem ju mať. Som strašne sebecký, nenechám ju odísť. Milujem ju, zneli jeho myšlienky a ja som si svoju ruku vytrhla z tej jeho a hodila som sa mu okolo krku a vrhla so m sa mu na pery. Cítila som na chrbte nechápavé pohlady a Edward tiež nič nechápal, lebo vôbec nespolupracoval a bol celý stuhnutý a pozeral na mňa s vyvalenými očami.

„Aj ja ťa milujem a nechcem ťa opustit, neprežila by som bez teba," povedala som precítene.

„To myslíš vážne?" spýtal sa vyvalene a ja som zagúlala očami.

„Táto fráza je u vás evidentne dosť používaná," uškrnula som sa na neho, ale pokračovala som: „ale áno myslím to vážne, milujem ťa, strašne ťa milujem." Pozerala som sa mu pri tom do očí, aby nemal šancu to poprieť a videl tú lásku v mojich očiach.

„Milujem ťa," povedal a vrhol sa na moje pery, čo som mu s radosťou opätovala.

Autor: zuzika, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedinečná Bella - 4. kapitola: