Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 48. kapitola

06.05.2010 (18:00) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4821×

48. kapitola

Edward

„Ale Isabella, ty chceš pred nami snáď niečo utajiť, či  dokonca niečo horšie – chceš sa nás pokúsiť zničiť?“ vyzvedal ten papagáj v plášti bezdomovca, no moja Bella sa na neho len pousmiala.

„Ty dement, keby som ťa chcela zničiť, tak to urobím už dávno,  to dobre vieš, tak to nechaj tak,“ odvetila posmešne.

Od tých magorov sa ozvalo vrčanie a ja som sa už chystal brániť moju lásku. Nejaký papagáj a jeho houmlesácka spoločnosť tu predsa nebudú vrčať na moju rodinu. Pche, tak na to by som sa pozrel – dementi. Všimol som si, že Bella urobila malý krok bokom a niečo zašepkala Ronymu. Bolo mi jasné, že začína plán B – Boh s vami, buzeranti!

Rony sa usmial a otočil na tú stále vrčiacu bandu dogabaných magorov. Ten úsmev by mu mohla závidieť každá Hollywoodska hviezda. Aspoň niečo sa odo mňa naučil, pomyslel som si a pýcha ma zdvíhala až ku stropu. Som kurva dobrý!

„Ale, ale, predsa sa tu nebudeme doťahovať,“ povedal sladkým hláskom Rony a nezabudol pri  tom účelne zamrkať očami.

Pripomínal mi v tej chvíli prvotriednu šľapku, čo chce k sebe nalákať zákazníka. Keď som sa na neho pozornejšie zadíval, musel som uznať, že mu to celkom išlo. Uživil by sa chlapec. Nedalo mi to a musel som sa pozrieť na všetkých členov tej podivnej sekty, ktorá si hovorila Volturiovci. Všetci do jedného viseli na Ronym očami a nikto z nich ani nepípol. Kurva, ten chlapec sa normálne nezdá. Čo by som  ja dal za taký dar. Mne namiesto toho len hučí v ušiach.

„Samozrejme, že sa nechceme hádať. To je jasné,“ prerušil ti takmer laškovným hlasom ten ich vodca – papagáj Aro.

„To je skvelé,“ usmieval sa Rony. „Tak buďte takí láskaví a vyzlečte si tie sektárske habity a potom ich odložte do skrine. Nechcete predsa, aby sa tu niekde tá hrôza povala, však?“ povedal rozhodným hlasom Rony a celá šesťčlenná skupina podivínov odišla z obývačky.

„Prečo si ich poslal si to vyzliecť?“ opýtala sa Rose, ktorá nechápala, čo tým chce dosiahnuť. Samozrejme nebola sama, nikto z nás to nechápal. Na chvíľu, ozaj len malilinkú chvíľu som si prial, aby som mohol využiť svoj otravný dar.

„Proste ma tie ich handry deptali. Dúfam, že to, čo majú pod tým, bude lepšie,“ usmieval sa stále.

Podivíni boli o chvíľu naspäť a skutočne – to, čo mali pod „kabátmi“ bolo o trochu lepšie. Aj keď to stále nebolo bohviečo. To je v piči, ja ani nemám toľko prachov ako oni a viem sa  oháknuť – sú to sedláci. Rony im prikázal, nech sa posadia a všetkých si ich s psychopatickým úsmevom prehliadal a medlil si ruky. To som fakt zvedavý, čo všetko na nich chystá.

„Tak, v prvom rade mi odteraz budete hovoriť pane a k mojej rodine sa budete správať s úctou, je to jasné?“ opýtal sa Rony, no jeho hlas nepripúšťal žiadne námietky.

No aj tak, keď som videl tie zbožné pohľady, ktoré na neho hádzali, bol som si istý, že žiadne námietky ani nebudú. Sakra, musím niekde zistiť, či sa dajú tie schopnosti medzi sebou nejako vymieňať, Ty vole, to by bola jeba. Hneď by som si to otestoval na Jazzovi. Taký osobný sluha by nebol na zahodenie, no nie?

„Áno, pane,“ povedali sekťáci zborovo a ešte aj s úsmevom.

„Takže, keď si tak skvelo rozumieme. Ty a Ty,“ ukázal na tých dvoch fyzicky najzdatnejších, „vy pôjdete  von. V garáži je sekačka a krovinorez. Treba pokosiť trávu a prestrihať stromčeky,“ rozkázal.

Obaja dementi len prikývli a s priblblým výrazom sa odobrali von.

„Za toto ťa Esme zabije, ak tam niečo doserú,“ zašepkala Bella,  no Ronymu to vôbec nevadilo, pretože pokračoval.

„Ty,“ ukázal na  tú malú blonďatú mrchu, „ty si vezmeš z komory prachovku a poutieraš v celom dome prach.“

„Áno, pane,“ pritakala a div sa nezabila, ako utekala do komory.

Ty vole, toto je show. Na toto by som si vedel zvyknúť. Tá Ronyho schopnosť je fakt popiči.

„Ty,“ ukázal na toho malého čiernovlasého, „ty si z komory zober vysávač a povysávaj celý dom. A nie, že niečo rozbiješ!“

„Nebojte sa, pane,“ povedal so smrťou v očiach.

„Ty,“ ukázal na papagája, „v dome je niekoľko kúpeľní. Každú od základov vyumývaš a vyupratuješ, je ti to jasné?“

Vidieť papagája, ako s dementným výrazom prikyvuje a uteká urobiť to, čo mu Rony nakázal, stálo za každú minútu bolesti, ktorú som pri premene cítil. Kurva, tu bude ešte zábava. Zostala už len tá fešná holka. Bol som fakt zvedavý, čo s ňou má Rony v úmysle, aj keď na jeho mieste, som vedel len o jednej činnosti, na ktorú by sa hodila.

„A napokon ty,“ usmial sa na ňu a ona sa div neroztopila. Podišiel k nej a jemne ju uchopil za ruku.

„Ty pôjdeš so mnou hore. Tam ti ukážem zbierku motýľov,“ povedal presladene a na nič nečakajúc sa s ňou vydal hore.

„Rony,“ ozvalo sa trojhlasné káranie od našich ženských.

No Rony sa len usmial a s výrazom – mám v piči – pokračoval v ceste po schodoch.

„Tak to  je teda  niečo,“ rozosmial sa na plnú hubu Emmett, keď kúsok od neho utierala tá blonďula prach. Ostatní to už tiež nevydržali a začali sa smiať tiež.

„Myslím, že toto nám len tak neprejde,“ prerušila po chvíli smiech Alice. „Ešte sme totiž nedomysleli, ako ich potom pošleme naspäť do Talianska, to bude  potom...“ Alice to ani nestihla dopovedať, pretože jej do reči skočil ten malý čiernovlasý chalan.

„Kde je náš pán?“ opýtal sa úplne vážnym hlasom, čo vyvolalo ďalšiu salvu smiechu.

„Je... ehm... zaneprázdnený. Čo potrebuješ?“ zakoktala trochu moja Bella.

Ani sa jej nedivím. Podľa jej rozprávania, sa tej bandy magorov bojí skoro každý upír a my sme si tu z nich urobili partičku alá Mr. Clean.

„Chcem sa len opýtať, či mám povysávať aj schody?“

„Samozrejme, každý rožtek domu a poriadne,“ usmiala sa na neho a pohladila ho po vlasoch.

Ten len skromne kývol a išiel si za svojou prácou.

„Tak táto schopnosť je fakt najlepšia, s akou som sa stretla. Za celý život som nič také nezažila. Alec vždy neznášal akýkoľvek dotyk a pohladenie po vlasoch mu prišlo strašne ponižujúce... Ty blázen, toto je pecka,“ zamyslela sa Bella.

Vyzerala skutočne nadšene a prekvapene. Taký výraz v tvári nemávala často, a preto som si ho musel poriadne užiť. V tejto chvíli som mal ešte väčšiu chuť na to, aby som jej konečne povedal, čo k nej cítim.

„Jane, zlatíčko!“ zakričala odrazu Rosalie na tú malú blondsku.

Tak už aspoň viem,  ako sa volá, teda nie, že by ma to príliš zaujímalo.

„Všimla som si, že si už s utieraním prachu skončila... choď do garáže a vylešti všetky autá, aj z vnútra, áno?“

Rose hovorila presladeným hlasom a Jane jej na to okamžite kývla. Vôbec mi nedošlo, že keď sú teraz tak zmanipulovaní, tak budú poslúchať aj nás. To je jeba! Okamžite som zabudol na  to, čo som chcel Belle povedať a hnal som sa nájsť si nejakého voľného upíra. Kurva, to predsa treba využiť, no nie? Taká masáž by sa mi bodla. Akurát som už trielil po schodoch, keď sa otvorili dvere a tam sa objavili tí dvaja namakaní. Nahodil som spiatočku a vrátil sa k rodine.

„Á, Felix a Demetri. Už to máte hotové?“

„Áno, pani,“  odvetili naraz a Bella sa strašne začala rehotať.

Ako bolo to určite na smiech, ale zdalo sa mi, že pre ňu to bolo niečo viac. Hneď na to, ako ma táto myšlienka napadla,  ju Bella aj potvrdila.

„Bože, keď si predstavím, ako ma Felix doslova mučil v telocvični, keď som prišla  do Volterry a teraz mi tu hovorí „Áno, pani“. Je to proste neskutočné,“ dostala zo seba medzi salvami smiechu.

Škaredo som sa pozrel na jedného aj na druhého. Totižto som netušil, ktorý z nich je ten hajzel, ktorý robil zle mojej láske. No počkajte, to vám len tak neprejde, hovadá! Cha, ja budem ten, čo sa bude smiať naposledy!

„Felix, Demetri, choďte do kuchyne a zjedzte všetko, čo je v chladničke,“ rozkázal som a celá moja rodina sa na mňa nechápavo pozrela.

Tí dvaja kokoti však už išli podľa môjho príkazu do kuchyne.

„Edward?“ ozvala sa nechápavo Bella a popri tom krútila hlavou.

„No čo, za to, čo si tam musela prežiť, by si zaslúžili omnoho horší trest,“ zavrčal som.

Bella sa na mňa len pozrela, podvihla obočie a ďalej to nekomentovala. Teraz je ten čas. Mal by som ju niekde odtiahnuť a konečne jej to povedať.

„Ehm, Bells. Vieš... môžeš ísť so mnou na chvíľu von?“ opýtal som sa opatrne a pri tom sa cítil ako malý chlapec, ktorý urobil niečo zlé.

Dokonca by som povedal, že som sa trochu aj hanbil. Ja – neohrozený king Edward Anthony Masen – som sa hanbil. No nie za to, čo k Belle cítim, proste som sa bál jej to povedať. Čo ak ma vysmeje, alebo niečo iné? To by som fakt neprežil a moje ego už vôbec nie.

„Niečo sa deje?“ opýtala sa a mne to prišlo tak, že odrazu tiež znervóznela.

Chytil som ju za ruku a preplietol naše prsty.

„Nič, len by som chcel s tebou niečo prebrať.“

A to, že sa o to snažím už dva dni, nie je vôbec podstatné. Všimol som si, ako sa mi Bella skúmavo pozerá do očí, či skôr  ma až hypnotizovala. Ešte viac ma to znervóznilo, tak som uhol pohľadom. Za chvíľu mi došlo, že to musí vypadať, ako by som sa na ňu hneval, tak som jej venoval jemný úsmev na povzbudenie. Vyšli sme von a ja som ju viedol trochu ďalej od domu. Nie príliš ďaleko,  len tak, aby nás nikto nepočul. Pozrel som sa na ňu ešte raz a ten pohľad ma  len utvrdil v tom, čo som chcel  práve povedať.

„Bola tá váza drahá?“  ozval sa z okna jednej z kúpeľní hlas papagája.

Dúfal som, že to bola iná váza, ako si myslím, inak ho Esme  zabije až sa vráti. Aro neAro.

Pozrel som sa na miesto, kde ešte pred chvíľou stála Bella. Samozrejme namiesto Belly som zostal hľadieť len na osamotený chodník, po ktorom sa plazila malá dážďovka. Hmm, pekná náhrada za Bellu.

„Do hajzlu! Kurva! Do prdele! Posratý Aro v silonkách!“

Teraz, keď som sa už konečne odhodlal, keď to už vyzeralo nádejne, tak sa musí ozvať ten zasraný papagáj a všetko dojebať? Ja ho asi zabijem! Rozbehol som sa k domu a vtrhol do obývačky. Ten magor už stál dolu a previnilo sa pozeral na Bellu. Až teraz som si všimol, že svoje silonky zakryl takou tou slúžkovskou zásterkou. Nech som bol nasratý akokoľvek, tak tento pohľad ma dokonale schladil. Vybuchol som smiechom. Emmett s Jazzom sa hneď pridal. Odrazu sa v obývačke objavili aj tí dementi – Demetri s Felixom, práve vo chvíli, keď sa otvorili dvere na Ronyho izbe a ten, trochu rozcuchaný, si to šinul dolu schodmi. Tá hviezda, čo si to s ňou išiel rozdať, kráčala za ním a rýchlo sa snažila ako tak upraviť. Keď som si to dal všetko dokopy, už som len čakal, kedy sa objaví zbytok, ešte chýbala blondska a ten malý chalan. Ani som si na to nestihol pomyslieť, keď obaja vošli do obývačky, očami hľadajúc Ronyho. Keď ho uvideli, div mu nešli bozkávať nohy. Ty vole, ako sa z tohto blázinca dostaneme?

Odrazu Alice stuhla a jej oči dostali taký podivný sklenený výraz. Vyzerala ako tie bábiky v obchode s hračkami.

„Ty vole, tak toto je prúser,“ hlesla a v tú chvíľu sa otvorili dvere a v nich stál Carlisle s Esme.

Carlisle očami prebehol po všetkých prítomných a odrazu jeho oči dostali výraz, ako keď si raz Jazz privrel vtáka do zipsu nohavíc. Kufre,  ktoré držal, spadli s poriadnym treskom na zem a celým domom sa ozval ohlušujúci rev:

„Do matkinej fujary, čo sa to tu deje?!“

Zhrnutie od NeliQ

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 48. kapitola: