Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 38. kapitola

16.01.2010 (10:30) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4489×

38. kapitola

„Edwarde, jsi, já jsem tomu taky nevěřil, ale koukni, jak vypadáme a podívej se na svoje ruce. Vždyť je to boží. Přitahujeme všechny, protože, jako upíři musíme lákat své oběti, ale bacha. My lidi nezabíjíme. Jsme vegetariáni, no není to vtipné?! A umíme hrozně rychle běhat a nemusíme spát a pijeme krev zvířat, já pil třeba pumu už, je to sranda ten lov a tak. Jsem hrozně rád, že jsi tady s námi,“ ukončil monolog, který jsem moc nepochopil a objal mě. Já byl taky rád, že je tu a konečně se semnou baví. I když je divný, asi mu vážně káplo v hlavě, nebo mu nedělá dobře přítomnost Alice. Že prý upíři. Pche…

Edward

Jazz sa odtiahol a ja som sa na neho skúmavo pozrel. Znovu ma udivili tie jeho oči. Mal ich teraz rovnaké ako ostatní Cullenovci. Znovu som si prehral v hlave jeho slová, aj keď to bolo ťažké, keďže moju hlavu si podaktorí vypožičali a robili v nej poriadny bordel.

„Jazz, ty si húlil?!“ oboril som sa na neho.

Jazz vypúlil oči a začal krútiť hlavou. Hlasy v mojej hlave sa začali prekrikovať a ja som to už nevydržal.

„Kurva, nemôžete s tým svojím krikom niečo urobiť?“ skríkol som.

Hlasy sa začali prekrikovať ešte hlasnejšie. Bolo to fakt divné počuť ich, keďže stále nikto neotvoril ústa. Chvíľami som mal pocit, že som sa ocitol v blázninci. I keď možno som nebol až tak ďaleko od pravdy.

„Bella, môžeš ho zaštítiť?“ prehovoril ten, čo sa hral na hlavu tejto pošahanej rodiny.

„Dobre, pokúsim sa,“ odvetila Bella a ja som na ňu zostal omámene hľadel.

Bola vždy taká krásna, alebo som sa príliš udrel do hlavy? Chvíľu som sa ešte vyžíval v pohľade na ňu a odrazu tie hlasy v mojej hlave zmizli. Konečne ticho.

„Hurá,“ skríkol som ironicky a prekrútil očami.

„Edward, ja som fakt nič nehúlil. Keď si upír, tak to na teba ani nepôsobí,“ povzdychol si Jazz.

Odvrátil som zrak od Belly a pozrel sa na Jazza, ktorý stál pri dverách ako kôpka nešťastia.

„Choďte všetci preč, ja mu to vysvetlím,“ povedala Bella.

Ako na povel sa všetci otočili a odrazu sme ostali sami.

„Ako to kurva?“ opýtal som sa a rukou ukazoval na miesto, kde ešte ani nie pred sekundou stála celá Bellina rodina a môj trafený brat.

„Edward, možno ti nikto v živote netvrdil väčšiu blbosť,“ začala vysvetľovať Bella.

„No to teda skutočne netvrdil,“ prerušil som ju.

Bella sa zatvárila rozladene, a tak som radšej zmĺkol.

„Snažím sa ti tu vysvetliť dôležitú vec Edward, tak ma láskavo neprerušuj! Skrátka, znie to ako kravina, ale kravina to rozhodne nie je. Tak po prvé – tvoj hlas. Po druhé – zrýchlené pohyby, lepší sluch a lepší zrak. A po tretie,“ povedala a odbehla preč.

Ja som sa medzi tým pokúsil postavil, a ty kokot, išlo to skutočne rýchlo. Ani som nestihol skríknuť „wau“ a Bella už bola naspäť a v rukách niesla obrovské zrkadlo.

„Vidím, že sa tu ešte stále zoznamuješ so svojím novým telom. Tváriš sa, ako by si dostal novú hračku, no a to si ešte neskúsil beh. To je potom niečo,“ usmiala sa.

Skôr, ako mi Bella podala zrkadlo, nehanebne si ma prehliadla so spokojným výrazom, ako by si vyberala nové nohavice. Zaspomínal som na to, čo bolo medzi nami skôr, ako začala celá táto pičovina s upírstvom. Dostal som fakt chuť sa na ňu vrhnúť. Myslím, že tú zmenu emócii v izbe vycítila a ja som tiež cítil, že je na tom v podstate rovnako. Pokrútila hlavou a podala mi zrkadlo.

„Tak, čo na to hovoríš?“ pýtala sa nedočkavo a tým, ako by ma vytrhla z nejakého tranzu, ktorý mi pohľad do zrkadla spôsobil.

Vypadal som fakt skvele!  Bledá pleť kontrastovala s mojimi, teraz ešte bronzovejšími a lesklejšími, vlasmi. Ty môj kokot. Neskutočné. Odrazu som si všimol vadu, na tej dokonalej kráse. Mal som červené oči, a keď hovorím červené, tak kurva myslím skutočne krvavo červené oči. Okamžite som musel vyskúšať, či mi, pokiaľ som bol mimo, do očí nenarvali kontaktné šošovky.

„Čo to robíš?“ opýtala sa vydesene Bella, keď som si začal strkať prsty do očí.

„Si myslíš, že vám to zožeriem? Väčšiu kokotinu, ako červené oči, ste si fakt vymyslieť nemohli?!“

Stále som sa pokúšal nájsť v mojom oku, tú šošovku, ale kde nič, tu nič. Bella stále s prekríženými rukami a zamračene ma pozorovala. Keď sa mi ani na piaty krát nepodarilo z oka nič vybrať, vzdal som to.

„Už si sa presvedčil?“ opýtala sa Bella ironicky a jemne podupkávala nohou.

„No dobre, tak tie oči sú skutočné, ale to ostatné... stále mi trebárs ten tvoj otecko mohol s očami niečo urobiť. Je predsa doktor, či nie? Veď sa pozri na vašu rodinu, na to, že ste adoptovaný, vyzeráte, ako by ste boli na klonovaný. Bohvie, aké pokusy tu na vás robí.“

Bella zvraštila čelo a prižmúrila oči. Hups, toto som asi prehnal. Ani som sa nenazdal a Bella ma ťahala k oknu. Otvorila ho a postrčila ma k nemu. Absolútne som nechápal, o čo jej ide, až pokým ma nesotila z okna. Ty kokot, ona ma vážne zabila, myslel som si počas letu. Zem sa blížila a ja som sa nadobro lúčil s chlastom, sexom a žúrkami. Neviem, ako sa má správne padať, nikdy som sa nad tým nezamýšľal. Mal som dôležitejšie veci na práci – musíte uznať, že chlast a tráva je oveľa dôležitejšie ako nejaké rozmýšľanie. Vystrčil som nohy a čakal na svoju poslednú sekundu pred smrťou, ale div sa svete, normálne som na ne dopadol. Ty môj ticket, toto je ako možné? Že by mi predsa len neklamali? Otočil som hlavu k oknu, z ktorého ma Bella pred chvíľou zhodila. Stála tam a škerila sa od ucha k uchu. Síce som bol v extrémnom šoku, ale taktiež som bol absolútne nadšený. Sakra, prežil som pád z takej výšky.

„Bella, ty mrcha! Chcela si ma zabiť,“ zakričal som škodoradostne na usmievajúcu sa Bellu.

Samozrejme som to nemyslel nejako zle, bol som skôr pobavený ako nahnevaný. Takže upír, čo? Odrazu ma napadlo, že Bella spomínala niečo o behu. Dostal som chuť si to vyskúšať. Rozbehol som sa smerom do lesa a neviem, čo ma v tej chvíli fascinovalo viac – či zvuky a farby lesa, alebo tá skvelá rýchlosť, akou som bežal. Bolo to viac než fascinujúce. Ani trochu som sa nezadýchal a to som už prebehol asi kilometer za minútu. Ignoroval som Bellu, ktorá ma dobiehala a užíval si ten pocit, ktorý mi beh spôsoboval. Dokonalú voľnosť – navždy. Moju krásnu idylku odrazu niečo prerušilo. To niečo bol tvrdý náraz zozadu. Bola to Bella a mne v tej chvíli niečo docvaklo – tá defka. Pre tým barom to nebolo žiadne auto, ako som si pôvodne myslel, bola to ona. Zavrčal som a prudko sa otočil tak, že to spôsobilo zmenu našej predchádzajúcej polohy. Bella teraz na mne sedela obkročmo a pozorovala ma, ako lovec svoju korisť. Bolo to vzájomné, akurát, že v tejto polohe som pocítil aj niečo iné.

Vždy som si myslel, že viem, čo to znamená byť nadržaný, túžiť niekoho poriadne pretiahnuť, ale toto bolo niečo úplne iné. Nikdy som sa necítil tak, ako teraz – že pokiaľ Bellu tu a teraz nepretiahnem, tak sa z toho určite zbláznim. Môj edík už stál v pozore a ja som cítil, že je tvrdý ako kameň. Na nič som nečakal, pritiahol si jej hlavu a prisal sa na jej pery. Ty kokot, toto bolo lepšie, ako čokoľvek, čo som kedy zažil – dokonca lepšie, ako byť ožratý a zhúlený a to už je čo povedať. Bella sa na mne túžobne vrtela a vyburcovala tak moje sebaovládanie na maximum. Už som nemohol ďalej čakať. Než som sa nazdal, okolo nás ležali franforce oblečenia a Bella na mne búrlivo jazdila. Zatvoril som oči a nechal sa unášať tým dokonalým pocitom slasti. Aj keď som si uvedomoval, že za to všetko môže ona, za to, čo sa medzi nami odohrávalo, som jej bol ochotný odpustiť čokoľvek. Pretočil som ju pod seba a teraz som bol ja ten, čo udával tempo. Zrýchlil som a prudko prirážal. Netrvalo dlho a naše telá sa zvíjali v mohutnom orgazme. Zvalil som sa vedľa Belly. Vôbec mi nedošlo, že ležíme uprostred lesa a úplne nahý, dokonca som mal chuť, hneď si to znovu zopakovať. Ako som na to pomyslel, môj edík stál v pozore.

„Ty kokot, to je stále takto?“ opýtal som sa Belly a ukázal na môj dokonale pripravený nástroj.

Bella sa zasmiala.

„V podstate áno. Ak by si veľmi chcel, tak ti bude stáť aj dvadsaťštyri hodín v kuse,“ odvetila a mne sa práve splnil môj najväčší sen.

Vyskočil som na nohy a začal skákať okolo prekvapenej Belly.

„To je jeba, to je jeba,“ kričal som poskakujúc.

Potom mi došlo, že teraz som už vlastne Edward Upír Niečo Viac Masen Cullen a mal by som sa podľa toho začať chovať. Zarazil som sa v polovici pohybu a odkašlal si.

„To je veľmi dobrá správa, moja drahá polovička,“ zaškeril som sa na ňu.

Snažil som sa, aby to znelo, ako od niekoho na úrovni, no až po chvíli mi došlo, že to vyznelo, ako by sme spolu s Bellou chodili. Ale chodíme spolu?! Určite nie, teda neviem. Ale mohol by som sa od nej nejako odpútať, keďže som teraz akčne výkonný. Sex s niekým iným mi teraz problém určite robiť nebude, ale chcem to vôbec? Na sekundu som sa zamyslel. Ale kokot, jasné, že to chcem!

„Aký je ďalší bod v zoznamovaní sa s mojim novým extra sexy, extra výkonným a dokonalým telom?“ opýtal som sa a Bella iba pokrútila hlavou.

Čo sa jej zas nepáči? Zabudol som na nejaký prívlastok k môjmu telu? Hmm...

„Pôjdeme na lov, obleč sa,“ povedala kľudne a hodila po mne to, čo zostalo z môjho oblečenia.

Bella už na sebe mala spodné prádlo a akúsi rozdriapanú vec, ktorá bola kedysi asi tričkom. Rýchlo som sa obliekol a začal utekať za Bellou, ktorá mi už stihla utiecť. Cestou som preskakoval pne, búral stromy a v tom všetkom som sa náramne vyžíval. Práve, keď som sa chystal preskočiť jeden zo spadnutých stromov, zaznamenal som Bellu, ktorá sa schovávala za jedným z kríkov a pozorovala nejakých jeleňov, alebo niečo také.

„Nevedel som, že ťa zvieratá tak zaujímajú,“ zakričal som na ňu z miesta, kde som zostal stáť.

„Haha,“ zasmiala sa ironicky. „Buď radšej ticho a poď sem, inak si vyplašíš obed,“ povedala.

Pomaly som k nej podišiel a čupol si vedľa.

„To máme uloviť a doniesť domov?“ opýtal som sa prekvapene.

V dnešnej dobe sa takéto veci predsa kupujú. No možno je to nejaká upírska záležitosť, alebo len nejaká úchylka Cullenovcov, alebo trebárs šetria, čo ja viem.

„Nie to máme uloviť a vysať,“ šepla Bella, ktorá zadržiavala smiech.

„Čo?“ pýtal som sa vydesene.

To snáď nemyslí vážne?!

„Edward, my sme upíri. A čo robia upíri? No predsa pijú krv,“ povedala úplne kľudne.

Tak ona si tu v pohode pije krv živých zvierat a potom ma bozkáva?! Ty kokot! Tak to teda nie, týmto dňom je koniec!

„No, tak ja budem výnimka,“ odsekol som a založil si ruky na hrudi.

Bella pretočila očami.

„A to chceš byť vysušený Edward, ktorý predčasne umrie na svoju debilitu?“

„Nie je tu nejaká iná možnosť?“ opýtal som sa ignorujúc jej predošlú otázku.

„O jednej by som vedela. Dám z teba dolu štít, ty sa to chúďa zviera vrhneš a rozpitveš ho tak, že ti z toho bude ešte sto rokov blbo. Takže?“

Začal som sa obzerať okolo seba, hľadajúc ten štít, o ktorom hovorila. No nech som sa snažil akokoľvek, nič som nevidel.

„Môžeš mi kurva povedať, čo práve robíš?“ opýtala sa Bella zamračene.

„No hľadám ten štít, o ktorom si hovorila,“ odvetil som a stále sa obzeral okolo.

Fakt by ma zaujímalo, kde je. Bella sa začala strašne rehotať.

„Bože Edward, ty si fakt magor,“ krútila hlavou. „No čo teda, ako si sa rozhodol?“

„Ako som už povedal, žiadnu krv piť nebudem,“ stál som si pevne za svojím a keďže som žiadny štít okolo seba nevidel, bol som si istý, že ma k tomu nijako nedonúti.

Ležérne som sa postavil a čakal, čo na to Bella. Pozrela sa na mňa a potom mykla plecami.

„Sám si to chcel,“ povedala a zvláštne sa na mňa pozrela.

V tej chvíli som pocítil, ako by mi niekto do hrdla nalial vriacu vodu. Čo to kurva má znamenať. Rukami som si objal hrdlo a začal chrapčať.

„Vodu,“ prosil som.

Bella sa len usmiala, mrcha, a ukázala na jeleňa, ktorý stál najbližšie. Úplne som zabudol na svoje presvedčenie a tromi skokmi som stál jeleňovi za chrbtom. Chcel som práve po ňom skočiť, keď sa ten kokot rozutekal preč.

„Kam si kurva myslíš, že bežíš?“ zavrčal som a rozbehol sa po ňom.

Netrvalo dlho a pristál som na jeho chrbte. Chytil som ho okolo krku, ale ten magor sa stále snažil utiecť. Nohami som šúchal o zem, ako so mnou bežal, tak som sa zaprel a on sa konečne zastavil. Hrdlo som mal v ohni, ako keby som do seba nalial liter absinthu. Vôňa, ktorá vychádzala z jeho pokožky bola lahodná ako aróma kvalitnej whisky. Môže whisky uhasiť absinth? Hmmm neviem, ale môžem to skúsiť, pomyslel som si. Zhlboka som nasal tú arómu a chcel sa jej nasýtiť, keď odniekiaľ prišla iná, oveľa lahodnejšia vôňa. Prirovnal by som ju k vôni najkvalitnejšej trávy v kombinácii s koňakom, minimálne sto rokov starým. Proste to najlepšie, čo tento svet ponúka. Na malú chvíľu ma napadlo, že tá vôňa je lepšia ako sex, ale hneď som to zavrhol, i keď k nemu nemala ďaleko. Odhodil som to zviera preč a rozbehol sa za tou lahôdkou. Nevšímal som si nič okolo seba, bolo mi jedno kde som, kto som, najdôležitejší bol zdroj tej arómy.

„Edward stoj! Nieeeee...

Zhrnutie od NeliQ

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 38. kapitola: