Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 32. kapitola

26.12.2009 (11:15) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4865×

32. kapitola

Bella

Nemohla som uveriť tomu, čo som práve zistila. Tak ja som sa zamilovala. Kurva. Keď som si predstavila, čo to urobilo s mojou sestrou – tá takzvaná láska, zhrozila som sa. Bože, to teraz čaká aj mňa? To hádam nie? Ja nechcem do konca existencie šukávať len s jedným chlapom. Len to nie! Počkať, veď on je človek, takže zostarne a umrie, čo znamená, že toto prekliatie bude trvať maximálne pár desiatok rokov. Predstavila som si toho magora ako sedemdesiat ročného zvráskaveného dedka. No bléé, ešte to by mi chýbalo. To by som si to už ozaj mohla rozdať s tým plesnivým Arom. Ale z nejakého nezmyselného dôvodu ma predstava, že by mal ten dement Edward zostarnúť a zomrieť, bolela.

„Skurvená láska,“ sykla som.

Po pár hodinách bezcieľneho prechádzania sa po lese, som zamierila domov. V podstate som nič poriadne nevymyslela, akurát ma rozbolela hlava. Sakra, kto by si bol pomyslel, že rozmýšľanie môže aj bolieť. Bolieť? Počkať, veď ja som predsa upír, mňa nemôže nič bolieť, no teda ak nepočítam trhanie končatín a rozcupovanie na kúsočky, ale to je zas iný príbeh. Pomalým krokom som prišla k domu a pred dverami som sa zasekla. Z domu sa ozýval pobavený chichot. Prečo majú všetci dobrú náladu, len ja nie. Jasné, lebo ja som tá krava, čo sa zamilovala do človeka, ktorým nie je nikto iný ako všade známy Edward Masen. Povzdychla som si a otvorila dvere.

V obývačke sedela Alice s Jasperom a Thomas, ktorému sedela na kolenách Tanya. Z tých pohľadov, ktorými sa na seba pozerali, mi bolo zle. Kurva, to tá láska je nejaký pojebaný vírus, či čo? Nepobehuje tu nejaký pojašený amorko so šípmi a nerobí si tu z nás strelnicu? Nie? Lebo mne to tak pripadá. Keď ešte zišiel dolu Emmett s Rosalie, ktorý sa cestou po schodoch ešte olizovali, bolo toho na mňa už príliš. Zavrčala som a rýchlo vybehla do svojej izby. Treskla som dverami a celkom sa divila, že som ich tým nevytrhla z pántov. Zvalila som sa na pohovku a čumela do stropu.

„Čo sa jej stalo?“ ozval sa z obývačky hlas Emmetta.

„No Bella sa nám zamilovala do človeka,“ odvetila Tanya a ja som si presne vedela vybaviť to, ako sa pri tom zatvárila.

„Ale kokot, a do koho?“ vyhŕkol Jasper.

Už ma pomaly, ale isto začínalo srať, že hovoria o mne, bezo mňa. Čo si kurva o sebe myslia?

„No do toho Edwarda zo školy,“ povedal Thomas.

Niekto sa dolu rozosmial, tipla by som to na Emmetta a postupne sa pridali ďalší.

„Ona sa zamilovala do môjho brata?“ vyhŕkol Jasper a ja som mala v tej chvíli chuť sa zakopať niekde pod zem.

Všetci sa rozosmiali ešte viac, no ja som to už nevydržala a vystrelila z pohovky a vletela do obývačky.

„Do piče, nemáte vlastné životy, keď musíte rozoberať ten môj?“ skríkla som.

Smiech hneď stíchol a Alice sa na mňa ospravedlňujúco pozrela.

„Bella, prepáč, my len...“ začala vysvetľovať, ale ja už som bola v ráži.

„Čo len? Smiala som sa ti ja, keď si spoznala Jaspera? Nie! Dokonca som bola ochotná ti pomôcť pri jeho premene. A ty Rose, keď si doniesla Emmetta, kto vám pomohol? Že by sprostá Bella? A ty Tanya, kto ti pomohol a kryl ťa pred Filipom? Zase len nejaká Bella, nie? Tak kurva, prečo ma nenecháte žiť môj život a do všetkého sa staráte?“ kričala som.

Mala som toho všetkého už po krk. Na malú chvíľu ma napadlo, že by som na nejaký čas vypadla. Možno by Volterra nebola až také špatné miesto na pár rokov. Zabudla by som na toho dementa  a znovu by som si mohla žiť kľudný život bez všetkých týchto... radšej sa ani nebudem vyjadrovať.

„Bella, nie, to nesmieš!“ vykríkla Alice a hrnula sa ku mne.

Chcela ma objať, ale ja som cukla.

„Nechaj ma Alice. Myslím, že to bude najlepšie. Za pár rokov si ani nespomenieš a ja tiež nie,“ šepla som.

„Môže mi niekto vysvetliť, o čo tu ide?“ ozval sa naštvaný hlas Emmetta.

Alice sa na neho smutne otočila.

„Bella... ona chce odísť,“ posledné slová natiahla do vzlyku.

„Ale noo, ségra, nevymýšľaj. My sme to fakt nemysleli zle,“ povedal Emm a hodil na mňa psie oči.

Ale ja som sa už rozhodla. Vybehla som po schodoch, zbalila si zopár dôležitých vecí, ako mobil, kreditky a trochu hotovosti na drobné výdavky. Rýchlo som sa prezliekla a vyskočila oknom. Nechcela som sa s nimi stretnúť. Všetko to ma mňa padalo, a tak bol najvyšší čas vypadnúť. Na motorku som dnes nemala náladu a hlavne som nevedela, ako dlho pôjdem, tak som nasadla do Astona a vyrútila sa preč. V spätnom zrkadle som ešte zahliadla zmučenú tvár Alice. Na tachometri som mala stoosemdesiat a valila som si to ulicami Vancouveru.

Vôbec netuším prečo, ale odrazu som prechádzala okolo domu toho dementa. Fakt neviem, ako som sa sem dostala, lebo hlavná cesta viedla úplne inde. Dupla som na brzdu a zaradila spiatočku. Vrátila som sa pri Edwardov dom a zrak mi padol do jeho okna. Bolo ešte dosť skoro a tak mi bolo jasné, že ten bude ešte spať. Hlavu som si položila na ruky na volante a mlčky hypnotizovala to okno. Úplne som zabudla, kam som chcela ísť. Jediné, čo som mala teraz v mysli, bola tvár jedného malého človiečika – Edwarda. Vonku sa začalo rozvidnievať a vtedy mi zapípal telefón. Ani neviem prečo som sa pozrela na displey, kto otravuje. Bola to správa od Alice.

Bells, prepáč. Prosím neodchádzaj, prosím.

Kurva,  ja som chcela niekam ísť? Zamyslela som sa. Ahá, jasné, už sa mi všetko vybavilo. Nechápem, prečo som tak prudko reagovala, ale som v poslednom čase nejaká precitlivelá. Škoda, že sa nemôžem vyhovoriť na krámy, ako iné holky. Povzdychla som si. Aj tak by som asi nedokázala odísť. Nie kým je tu on. Naštartovala som a o pätnásť minút som parkovala pred školou. Na parkovisku ešte nebolo ani nohy, a tak som si sadla na lavičku. Premýšlala som nad udalosťami posledných dní. Zdalo sa mi, že odkedy sme sa prisťahovali do Vancouveru, stalo sa toho viac, ako za celú moju doterajšiu existenciu, no teda pokiaľ nerátam roky vo Volterre.

Uvedomovala som si, že okolo mňa začali chodiť žiaci, ale inak som bola vo svojom vlastnom svete. Vedela som, že by som mala ísť do vnútra, ak nechcem stretnúť moju vydarenú rodinku. Prinútila som svoje nohy postaviť sa a vybrala som sa do školy. Prechádzala som okolo ľudí a všetky ich tváre mi splývali v jednu. Už som bola skoro pri dverách, keď za mnou niekto zakričal moje meno. Ten hlas by som spoznala kdekoľvek. Otočila som sa a prichytila, ako sa na neho priblblo pozerám a usmievam. Kurva Bella, spamätaj sa. Je to len človek, č-l-o-v-e-k!

„Áno?“ dostala som zo seba, keď som si asi po tisíci krát v hlave zopakovala, že to nie je BOH, ale len obyčajný Edward.

Všimla som si, že je nejaký neistý. To sa na neho vôbec nepodobalo.

„Ja, vieš, len som chcel vedieť... ehm, Jasper s Alice sa ti neozvali?“

Čo? On ma zastavil len kvôli svojmu debilnému bratovi a mojej blbej sestre. Môj skoro nežný výraz sa zmenil na absolútne vytočený.

„Nie, a mám úplne v piči, čo s nimi je,“ odvrkla som, otočila sa a vošla do školy.

Počula som, ako ešte kričí moje meno, ale nezastavila som. Keď som sa už blížila k triede, kde som mala mať prvú hodinu, na pleci mi pristála niečia ruka. Prekonala som prvotný inštinkt, ktorý mi kázal, odtrhnúť dotyčnému hlavu a radšej som sa zhlboka nadýchla.

„Kurva Edward, povedala som ti, že mi je jedno, čo s nimi je a z toho logicky vyplýva, že o nich nemám žiadne informácie,“ zavrčala som prekvapená, ako dokonale viem klamať.

„Čo sa stalo Bella? Veď ešte dva dni dozadu si bola tiež zvedavá, čo sa s nimi stalo a odrazu ťa to nezaujíma?“ prehovoril za mnou Edward a v jeho hlase som počula niečo, čo u neho nebolo normálne – súcit a bolesť.

Ten jeho tón ma trochu ukľudnil a ja som sa k nemu otočila. To čo som počula v jeho hlase, bolo vidno aj v jeho tvári.

„Sorry Edward, ale mám doma nejaké problémy. Preto som tak vyletela,“ ospravedlňovala som sa.

Ty kokot, ja sa normálne ospravedlňujem. To je mooc. Kam tento svet speje?

„Môžem ti nejako pomôcť?“ opýtal sa s hlasom plným obáv.

Tak on mi chce nejako pomôcť? Asi by som to mala využiť. Bohvie, kedy sa mi naskytne podobná príležitosť.

„Noo, viem o niečom, čo by mi pomohlo,“ šepla som mu do ucha a jemne mu po ňom prešla jazykom.

Edward zalapal po dychu a ja som cítila, ako sa jeho penis tlačí z nohavíc von. Kurva Bella, si dobrá, povedala som si v duchu a ťahala ho po chodbe preč. Najprv ma napadlo, že skočíme na záchod, ale keď sme prechádzali okolo kabinetu fyziky, všimla som si pootvorených dverí. Nikto v ňom nebol a tak som potlačila Edwarda dnu. Len čo sa za nami zatvorili dvere, pritisla som ho na stenu a prisala sa mu na pery. Edward sa aktívne zapájal a mňa to samozrejme tešilo. Už mi bolo jasné, že ho milujem, akurát som stále nevedela, čo s tým. Bozkávanie mi už prestávalo stačiť a tak som svoje ruky presunula na gombíky na jeho košeli. Rýchlo som mu ju rozopla a jediným pohybom strhla dole. Edward nezaostával a rukami mi blúdil pod tričkom. Ani som si nestihla všimnúť, kedy mi ho vyzliekol – a to som prosím pekne upír! Teraz som pred ním zostala len v podprsenke, ktorú mi až prekvapivo rýchlo rozopol. Svoje ruky presunul na môj pás a ja som bola vďačná môjmu chvíľkovému nápadu, obliecť si sukňu. Keď jeho ruka zablúdila pod moje nohavičky, už som to nevydržala. Jediným pohybom som mu strhla nohavice aj s boxerkami a vyskočila na neho. Nohy som mu ovinula okolo pásu a on konečne spojil naše telá.

„Edward,“ vzdychla som.

Presunul svoje ruky na môj zadok a odrazu som bola opretá o stenu ja. Začal sa vo mne pohybovať a mne došlo, čo mi doteraz tak chýbalo. Presne toto – sex s Edwardom, možno dokonca aj samotný Edward. Doľahol ku mne zvuk zvonenia. Začínala hodina, ale mne to bolo jedno. Rukami som prechádzala po celej dĺžke Edwardovho chrbtu a stále som nemohla pochopiť, ako môže mať nejaký obyčajný človek tak dokonalé telo. No čo holka, proste si vieš vybrať. Edward začal prirážať rýchlejšie a ja som v jeho tvári zbadala niečo, čo som tam videla prvýkrát. Dokonca ma na chvíľu napadlo, či ku mne aj on necíti niečo viac, ale hneď som tú myšlienku zavrhla. Naše pohľady sa stretli a ja som cítila, že sa blížim k vrcholu.

„Bella, ja...“ začal Edward, ale ja som práve v tej chvíli dosiahla orgazmus a s hlbokým povzdychom som sa mu prisala na pery. Po pár prírazoch dosiahol svoj vrchol aj on a chvíľu sme zostali len tak a obaja prudko oddychovali. Aj keď ja som dýchať nepotrebovala, práve v tejto chvíli som sa cítila ako po niekoľko kilometrovom maratóne. Edward mal svoje čelo opreté o to moje a oči mal zatvorené. Mohla som si len predstavovať, čo sa mu teraz tak premieta v hlave. Sakra, prečo nemôžem mať dar ako Aro? Už sme tam stáli niekoľko dlhých minút a ani jeden z nás sa nepohol. Nie, že by mi to vadilo, ale nemôžeme tu zostať celý deň. Niekto by sa tu mohol objaviť.

„Asi by sme mali ísť,“ šepla som do ticha.

Edward otvoril oči a trochu sa odo mňa odtiahol. Potešilo ma, keď som videla, že tým nie je nejako nadšený.

„Asi hej,“ hlesol. Vymanila som sa z jeho náručia, stiahla si sukňu a začala po kabinete hľadať svoje ostatné veci. Keď som si konečne našla a obliekla tričko, všimla som si, že Edward je už oblečený. Videla som v jeho tvári niečo ako rozpaky. Aspoň v tom nie som sama. Kurva,  bolo divné sa k nemu chovať normálne, keď doteraz sme sa len pošťuchovali a robili si naschvál. Podišla som k nemu a trochu sa pousmiala.

„Ehm... ideme?“

Edward len prikývol. Vystrčila som hlavu z kabinetu a pre istotu skontrolovala, či je čistý vzduch. Nikde nikoho nebolo, a tak som chytila Edwarda za ruku a vytiahla ho z kabinetu. Išli sme po chodbe a ja som si uvedomila, že ho stále držím za ruku. Nevyzeral, že by mu to  vadilo. Ja som mala ďalšiu hodinu na opačnom konci školy.

„Čo máš ďalšiu hodinu?“ opýtal sa po chvíli Edward.

„Matiku,“ odvetila som.

Edward si povzdychol a ja som vôbec netušila prečo.

„Ja mám angličtinu,“ povedal.

Vedela som, že učebňa angliny presne na opačnom konci školy ako mám ja matiku. Dokonca šiel Edward doteraz úplne opačným smerom. Trochu ma to prekvapilo, ale keďže som si vďaka tomu mohla vychutnávať jeho prítomnosť dlhšie, tak som to nerozoberala. Zastali sme uprostred chodby a zostalo trápne ticho.

„Tak ja asi pôjdem,“ prerušila som to ticho asi po minúte.

„Aha, tak ahoj,“ hlesol a chcel pustiť moju ruku.

Ja som ho však nemienila nechať len tak odísť. Pritiahla som si ho bližšie a prisala sa mu na pery. Posledných pár sekúnd som si vychutnávala súhru našich jazykov, no keď som zacítila, že jeho penis sa znovu prebúdza k životu, radšej som náš bozk ukončila. Ešte by sa to mohlo znovu zvrhnúť. Nie, že by som to nechcela, ale ťažko by sme vysvetľovali, prečo sme neboli už na dvoch hodinách v škole. Odtiahla som sa od neho a pustila jeho ruku.

„Ahoj,“ šepla som a vykročila smerom k učebni matiky.

Až pokiaľ som nezašla, som na sebe cítila jeho pohľad. Prekonala som nutkanie otočiť sa a potvrdiť si to. Tá skurvená láska, je fakt divná vec. Robí z ľudí hlupákov, bezduché bábky ovládané citmi, ktoré pomaly ani nevedia, čo robia. Ja som živým – to teda vlastne neživým – príkladom. Pokrútila som hlavou a radšej pokračovala v ceste. Keď som bola už len pár metrov od učebne, zazvonilo na koniec hodiny. Z tried začali vybiehať študenti a ja som čakala, kým sa učebňa vyprázdni. Keď sa tak stalo, vošla som dnu a sadla  si na svoje obvyklé miesto. Moje myšlienky putovali – no čuduj sa svete – k Edwardovi. Neviem prečo, ale mala som dojem, že v posledných dňoch sa aj on zmenil. Najprv tá divná reakcia po našom prvom sexe, potom ten žiarlivostný výstup na parkovisku a nakoniec ten incident s tou holkou na záchode, ktorý vlastne ani nebol incidentom. Kurva, čo to všetko znamená? Ani som si neuvedomila, že už začala hodina. Prebrala som sa, až keď mi učiteľ položil na lavicu nejaký papier. Ach, písomka. Úplne som zabudla. Ešte že to už viem naspamäť a tak som nemala problém za pár minút vypočítať všetky príklady správne. Položila som pero a znovu sa v myšlienkach vrátila k Edwardovi. Takto ubehli ďalšie tri hodiny a ja som na nič podstatné neprišla.

Bol čas obeda a ja som sa vo dverách jedálne stretla s Edwardom. Naše pohľady sa stretli a ja som nevedela, ako mám reagovať. Vošli sme dnu a môj pohľad zablúdil k stolu, pri ktorom som vždy sedávala s mojou rodinou. Rose s Emmettom tam už sedeli a ospravedlňujúco sa na mňa pozerali. Bolo mi jasné, že ešte nie som pripravená im odpustiť a tak som sa otočila naspäť na Edwarda.

„Ehm... Edward, nemohla by som si dnes sadnúť k tebe? Vieš, čo som ti spomínala tie problémy doma, nejako sa mi nechce s nimi baviť,“ povedala som a ukázala k stolu kde sedeli Rose s Emmom.

Edward chápavo prikývol, čo ma vlastne až prekvapilo. Toto naše prímerie bolo divné, stále som nevedela, ako dlho to vydrží, ani ako sa mám k Edwardovi chovať. Zobrali sme si nejaké jedlo, ani som si nevšimla aké, aj tak to jesť nebudeme, a sadli sme si k stolu, kde obvykle sedával Edward s Jazzom. Cítila som na sebe pohľady nielen mojej rodiny, ale vlastne celej jedálne. Poznala som minimálne dva dôvody, prečo je tomu tak. Prvý bol, že celá škola vedela o mojej nevraživosti k Edwardovi, a tak toto muselo vyzerať nanajvýš záhadne a druhým bol určite ten včerajší Edwardov výstup na záchode, o ktorom už musela teraz vedieť celá škola. Napadlo ma, že zo seba urobím vílu spasiteľku, a pomôžem trochu Edwardovi. Bože tá láska ma za chvíľu zabije, ale hold, asi si musím zvykať. Nahla som sa k nemu.

„Čo by si povedal na to, keby sme ti trochu vylepšili povesť, po tom včerajšom fiasku?“ šepla som a lišiacky sa usmiala.

Edward najprv na mňa podozrievavo hľadel, no po pár sekundách rovnako ticho odvetil:

„A čo navrhuješ cica?“

Keď to povedal, zaškeril sa. Prekvapivo mi oslovenie cica vôbec neprekážalo a ja som pristúpila na jeho hru.

„Mňau, kocúrik,“ zapriadla som. „Čo keby sme im predviedli, že všetko na tebe funguje tak, ako má?“

„Ty si aká vychcaná cica,“ žmurkol na mňa. „A čo z toho budeš mať ty?“

„Hmm, chcem za to jednu noc, kedy si budem môcť s tebou robiť všetko, na čo budem mať chuť, kocúrik,“ odvetila som.

Bolo mi jasné, že to musí vyznieť dvojzmyselne, ale ja som vedela, že Edward to pochopí presne tak, ako som to myslela.

„Súhlasím. Tak sa čiň cica, vytiahni pazúriky a predveď ich,“ šepol a zmyselne mi oblizol ucho.

Už vtedy som mala chuť ho znovu niekde odtiahnuť, ale odolala som. Obkročmo som si na neho sadla a prisala sa mi na pery. Rukami som mu blúdila po hrudi, ktorú teraz zakrývala jeho košeľa. Jedna jeho ruka ma hladila po vlasoch a druhou mi prechádzal po chrbte. Jedálňou sa niesol vzrušený šepot a mne unikol z pier tichý chichot. Keď som už cítila, že Edward je vzrušený, myslím tým skutočne viditeľne vzrušený, presunula som svoje pery na jeho ucho.

„Myslím, že po tomto výstupe, už nikto nebude pochybovať o tom, že si stále ten starý dobrý sexuálny boh – Edward Masen,“ zašepkala som a zliezla z neho.

Edward sa na mňa usmial.

„Ďakujem cica,“ šepol.

„Ešte by sme mali urobiť jednu vec,“ povedala som, postavila sa a podala mu ruku.

Uchopil ju s otázkou v očiach, no na nič sa nepýtal. Pomohla som mu vstať. Vzala som svoju tácku s jedlom a Edward nasledoval môj príklad. Odtiahla som ho k miestu, kde sa dávali špinavé tácky a všimla som si, že pohľady všetkých ženských priťahuje jediné miesto – Edwardov rozkrok. Keď sme odložili naše tácky, vytiahla som ho von s jedálne a posadila sa na lavičku. Edward si sadol vedľa mňa.

„To bol skvelý nápad cica,“ povedal po nejakom čase.

„Ja viem, ale ešte lepšia bude tá odmena, kocúrik,“ odvetila som a v duchu si už predstavovala, čo všetko s ním v posteli porobím.

Edward sa zaškeril.

„Viem si to živo predstaviť. A kedy konkrétne sa to má uskutočniť?“

„No, čo by si povedal na sobotu?“ navrhla som.

„To by šlo. Naši sú teraz mimo a Jazz sa bohvie kde v piči fláka, takže dom budeme mať sami pre seba.“

„Skvelé, už sa neviem dočkať,“ povedala som, vlepila mu ešte jeden rýchly bozk a vystrelila na poslednú hodinu.

Hodina ubehla prekvapivo rýchlo, asi to bolo tým, že som bola zase mimo. Potrebovala som sa o tom s niekým porozprávať, ale doma som sa s nikým nebavila a Volterra bola predsa len dosť ďaleko. Tam by som s tým nemala problém. Heidi, Renata, či dokonca aj Felix, s týmito všetkými sa dalo vždy dobre pokecať a ja som ich brala za svojich najlepších priateľov. Napadol ma už len jediný človek a jediné miesto, kde by som mohla teraz ísť. Prešla som cez parkovisko, nevšímajúc si pohľady ostatných a nasadla som do auta. O dvadsať minút som stála pred tým miestom. Vytiahla som kľúčik zo zapaľovania a vystúpila. Pomalými krokmi som podišla ku dverám a vošla.  Moje oči hneď našli tú osobu, ktorú som hľadala. Zamierila som si to rovno k nej.

„Ahoj...

Zhrnutie od petulkape

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 32. kapitola: