Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 30. kapitola

16.12.2009 (14:30) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4748×

30. kapitola

Bella

Sakra, vôbec nerozmýšlam nad tým čo robím. Bola som tak zabratá do myšlienok na toho dementa a na jeho sexi prdelku a výstavného vtáka, s ktorým robí divy... kuš, okríkla som sa v duchu a pokrútila hlavou. Kurva holka, čo sa to s tebou deje? Vyspíš sa s nejakým obyčajným chlapom – človekom – a si z toho hneď na mäkko. Spamätaj sa! Si stovky rokov starý upír. Mala som namierené na dievčenské záchody, keďže vďaka mojím myšlienkam venovaným tomu kreténovi, som vôbec nedávala pozor a obliala sa nejakou gebuzinou v chemickom labáku. Bola práve veľká prestávka, takže sa všade hmýrilo množstvo študentov. Zapadla som na prvý záchod v dohľade a zostala som v šoku.

Do kelu, prečo sa to musí stať vždy mne? Pri stene oproti dverám sa vo vášnivom objatí zvíjali dvaja študenti a ja som neomylne spoznala jedného z nich. Edward – ten hajzel! Ako by nestačilo, že to pre neho nič neznamenalo, on si to musí hneď na druhý deň rozdať s nejakou šlapkou. Vystrelila som zo záchoda s rýchlosťou neriadenej raketovej strely. Ty si tak blbá Bella! Prečo by ti na tom malo záležať? Čo si sa už úplne pomiatla? Nadávala som si cestou do triedy. Zvalila som sa na stoličku a moje myšlienky zablúdili k tej fantastickej noci. Bella! Okríkla som sa v duchu. Dnes po škole si to pekne rozdáš s Thomasom a bude pokoj. Celý čas až do obeda som sa hádala so svojím druhým ja, ktoré ma lákalo ísť za Edwardom a niekde ho oprieť. Ak som si kedysi myslela, že niet väčšieho magora ako je Aro, tak som sa mýlila. Ešte som tu ja. Ktorý iný upír, by sa trápil kvôli nejakému človeku? No dobre, tak zopár by sa ich našlo – Carlisle, Rose a ešte moja trafená sestrička Alice, i keď tá jej starosť nám priniesla viac zmätkov, ako úžitku.

Konečne nastal čas obeda. Prišla som do jedálne, vzala si nejaké jedlo a sadla si k našému obvyklému stolu. Rose s Emmettom tam už boli a prehrábavali sa v jedle.

„No čo ségrička, kedy si dáme tú páku?“ vystrelil Emmett, hneď ako som si sadla.

Ten Emmett vie ako pozdvihnúť náladu. Najprv som ho chcela odmietnuť, ale zas, aspoň si trochu vybijem zlosť.

„Aj dnes po škole,“ povedala som a mrkla na neho.

Emmett sa škeril ako slniečko na hnoji a Rose len krútila hlavou. Pohľadom som prebehla celú jedáleň. Nieee, určite som nehľadala toho dementa. Len sa tak obzerám okolo. Sakra, mne to už asi ozaj hrabe. Rozprávam sa sama zo sebou. Môže mať upír schizofréniu? Lebo ja ju určite mám. Edward však v jedálni nebol, nie, že by ma to nejako trápilo, však, no zaujala ma skupinka dievčat asi o tri stoly vedľa. Nezaujali ma ani tak oni, ako niečo, o čom sa bavili. Nastražila som uši a počúvala.

„Ty počula si to o tom Edwardovi Masenovi?“ povedala blondínka nadšene.

Bolo jasné, že sa už nevie dočkať, ako to niekomu vyzvoní. Tie sliepky okolo nej len prikyvovali, zjavne sa tiež nevedeli dočkať.

„Čo také?“ vyzvedala jedna z nich.

„No vraj... sa mu nepostavil,“ zasmiala sa blondína a ja som mala čo robiť, aby som sa nerozosmiala tiež.

Našpricovala som ešte viac uši.

„Ale kokot, nehovor,“ vyhŕkla malá brunetka a ja som sa nestačila diviť, kde sa v nej to slovo zobralo.

Navonok vyzerala byť taká slušnučká a hlúpučká. Ako vidím, ľudia ma ešte stále dokážu prekvapiť. Blondínka prikývla a všetky sa zasmiali.

„Vážne,“ prikyvovala blondína. „Mám to od Amy, tá to má zas od Nelly a tej to povedala Suzy, ktorá to má od Kimberly a ako viete, tak Kim je najlepšia kámoška s Rachelle,“ vysvetľovala blondínka a úžasne pri tom afektovala.

Tieto školské drby ma fakt nezaujímali, i keď práve táto informácia ma zaujímala až príliš.

„A čo s tým má Rachelle?“ neprestávala vyzvedať vysoká rusovláska.

A ja som jej bola za to vďačná, tiež by ma to veľmi zaujímalo. Síce som predpokladala, že Rachelle bude tá štetka, čo som ju načapala s Edwardom, ale nechám sa poučiť. Blondínka si povzdychla a pustila sa do vysvetľovania.

„Noo ráno poslal Edward Rachelle lístok, že či si to nerozdajú na záchodoch...“

„Ach, bodaj by aj mne poslal taký lístok,“ povzdychla si brunetka.

„Rachelle samozrejme prijala, kto by neprijal, panebože veď je to Edward,“ zvýraznila posledné slovo, ako by to bolo úplne jasné. „No tak sa stretli cez veľkú prestávku na záchodoch a nech sa Rachelle snažila ako chcela, jeho vták, tururubtú,“ naznažila rukou pohyb dolu.

„Waw, tak to je sila. To by som si nikdy nepomyslela, ale keby som tam ja, tak by s tým určite problém nemal,“ vyhlásila sebavedomo rusovláska.

Ja som to už nevydržala a začala sa rehotať na celú jedáleň. Rose s Emmettom sa na mňa pozerali ako na postihnutú, no vlastne sa na mňa pozerala celá jedáleň, no mne to bolo jedno. Nedokázala som sa prestať smiať, lebo som mala stále pred očami tú situáciu. Po nejakom čase som sa konečne ukľudnila, i keď Edwarda s jeho vtákom som mala stále pred očami. V jedálni už skoro nikoho nebolo a Rose práve vstávala od stolu.

„Mali by sme ísť na ďalšiu hodinu,“ povedala.

Vstala som, rovnako ako Emmett a vydali sme sa každý po svojom na ďalšiu hodinu. Škoda, že tu nie je Alice, takto som sa o svoju radosť nemala ani s kým podeliť. Pretrpela som ďalšiu hodinu a konečne zazvonilo na koniec vyučovanie. Hurá, ako ja tú školu neznášam. Stále to isté dookola.

Cestou na parkovisko som sa vo dverách zrazila s Edwardom. Zrak mi hneď zablúdil do jeho rozkroku a ja som sa začala pochechtávať. Hodil na mňa naštvaný pohľad, ale to ma ešte viac rozosmialo. Podišla som k nemu a nahla sa tak, aby som mu mohla zašepkať do ucha.

„Počula som o tvojom malom veľkom probléme. To ma tak mrzí,“ zatiahla som naoko smutne, ale vo vnútri som sa rehnila.

Edward vyzeral byť najprv v rozpakoch, ale potom suverénne povedal:

„Ale a čo také si počula, lebo ja o ničom neviem.“

Samozrejme sa posmešne zatváril štýlom – no fakt netuším vo co go. Ale mne bolo jasné, že vie veľmi dobre, o čo ide. Rukou som zamierila k jeho rozkroku a zľahka ho pohladila. Hneď som cítila ako sa mu postavil a musela som sa pousmiať. Zjavne u mňa s tým problém nemá.

„Noo veď vieš, o tom na záchode cez veľkú prestávku s Rachelle. Myslím, že už o tom vie celá škola.“

Edward odrazu celý očervenel a mne nezostalo nič iné ako sa na ňom zabávať. Tak mu treba dementovi. Naposledy som ho pohladila po jeho pýche, haha, a s pobaveným úsmevom som vyšla von na parkovisko. Thomas ma už poslušne čakal a na tvári mu hral žiarivý úsmev. Cítila som na sebe Edwardov pohľad, a tak som k nemu podišla a prisala sa na jeho pery. Thomas sa samozrejme aktívne zapojil, no nejako to so mnou ani nehlo. Kedysi by som už dávno mala chuť ho niekam zatiahnuť a poriadne si to s ním rozdať, ale dnes nič. V mysli som mala stále obraz toho dementa a neskutočne ma to rozčuľovalo. Odtiahla som sa od Thomasa a zvalila sa na sedadlo spolujazdca. Oči mi padli na dvere do školy, v ktorých postával môj obrovský problém a mračil sa. Aspoň nejaká útecha, pomyslela som si.

Edward

Celý deň som sa v podstate schovával. Hlavne pred Rachelle. Bál som sa, že vyzvoní, čo sa stalo na záchode, ale zatiaľ sa našťastie nič nestalo. Na obed som radšej ani nešiel, bolo mi jasné, že by som ju tam stretol. Kurva, prečo sa toto musí stať práve mne? Takému borcovi? Zamračene som hľadel na svojho edíka a kráčal som po chodbe k východu zo školy. Tam som sa zhodou okolností stretol s Bellou. Jej prvý pohľad smeroval k môjmu chúďatku edíkovi a hneď na to sa začala pochechtávať. To snáď nie? Nemal som sa tu teraz baviť ja nad tým, ako bude vytočená, že ma načapala s Rachelle? Namiesto toho sa tu teraz škerí a ja som mal strášne skurvený pocit, že vie, čo sa tam presne odohralo. Je možné, že by už o tom vedela, že si Rachelle otvorila hubu a všetko vyzvonila? Zamračene som sa na ňu pozrel a bol som poriadne vytočený, jednak na tú štetku Rachelle, a tiež aj na Bellu. Podišla ku mne, nahla sa a zašepkala:

„Počula som o tvojom malom veľkom probléme. To ma tak mrzí.“

Znelo to skoro úprimne ľútostivo, ale to by som ju nemohol poznať. Sarkazmus z nej priam srčal. Nevedel som ako sa zachovať, ale potom som vsadil na známe – zapierať, zapierať, zapierať.

„Ale a čo také si počula, lebo ja o ničom neviem,“ vyhlásil som rozhodne, nepripúšťajúc žiadne pochyby, že fakt neviem, o čo ide.

Bella ma však prekvapila, lebo rukou zablúdila k môjmu edíkovi a pri jej dotyku okamžite zareagoval a zasalutoval.

„Noo veď vieš, o tom na záchode cez veľkú prestávku s Rachelle. Myslím, že už o tom vie celá škola,“ povedala a všetky moje nádeje sa v tej chvíli zrútili.

Kurva, veď ja sa po tomto už nikdy nemôžem ukázať v tejto škole. Do piče, moja ťažko budovaná povesť je v ťahu, môj bratček sa fláka bohviekde a môj edík reaguje akurát tak na Bellu, čo je skurvene veľký prúser. Cítil som ako mi do tváre stúpa červeň a Bella sa ešte viac usmiala. Znovu prešla rukou po mojom edíkovi a s pobaveným úsmevom vyšla von. Stále som medzi dverami a sledoval sa jej pohupujúce sa boky a krásny zadoček. Moje nohavice už išli prasknúť, no keď podišla k tomu frajerovi z rána a prisala sa mu na pery, moje vzrušenie nahradilo niečo úplne iné. V mojej mysli sa objavila červená clona a ja som mal chuť vybehnúť na parkovisko a roztrhať toho nagélovaného krásavca v zuboch. Sledoval som ich, až pokiaľ neodišli a potom som nasadol do svojho autíčka a vydal sa domov.

No doma som stále musel myslieť na to, čo sa stalo v škole a na Bellu, vzdychajúcu pod mojimi dotykmi. Dosť bolo mučenia, povedal som si asi po troch hodinách. Dal som si studenú sprchu, no ani to nemalo žiadny pozitívny účinok. Sakra, toto má byť nejaké prekliatie, alebo nejaký pridrbaný trest, alebo čo to kurva  je? Už viem čo mi pomôže. Rýchlo som sa obliekol a zavolal si taxík. Ani nie o pol hodinu som vystupoval pred klubom a vošiel dnu. Za barom sedel ako vždy Rony. Super, presne s ním som potreboval hovoriť. Podišiel som k nemu a zvalil sa vedľa neho na stoličku.

„Čau brácho,“ hlesol som a pokynul Sandy nech mi prinesie dvojitú.

„Čaves. Jazz sa ešte neozval?“ opýtal sa hneď z fleku.

Hodil som do seba tequilu a hneď požiadal o ďalšiu. Keď už kurva nemôžem sexovať, aspoň sa poriadne ožeriem, to mi nikto nevezme!

„Nie neozval. Ehm... mohli by sme sa porozprávať niekde v súkromí?“ hlesol som.

Rony sa na mňa prekvapene pozrel, ale potom vstal a zamieril dozadu do kancelárie. Sklesnutý som ho nasledoval, no predtým som do seba stihol šupnúť ďalšiu tequilu. V kancelárii si Rony sadol za stôl a ja som si sadol oproti. Počkal som, kým Sandy položí na stôl fľašu. Keď odišla, zostal som v rozpakoch. Nikdy som sa s Ronym nebavil o takýchto veciach, takže mi to bolo fest blbé, no keď sa na mňa už pozeral asi päť minút, čakajúc, čo zo mňa vylezie, nadýchol som sa a položil otázku, ktorá ma zožierala.

„Rony... stalo sa ti už niekedy, že sa ti pri tom... nepostavil?“

Rony sa na mňa pozrel, podvihol obočie a potom sa začal strašne smiať. Kurva, že som ja dement s tým začínal. Ja som taký kokot, mohol som si to radšej nechať pre seba. Do piče, keby tu bol Jazz, tak tu teraz nesedím a necítim sa ako úplný magor. Rony sa smial asi dve minúty a potom, ako by uťal, prestal.

„Ehm, nestalo. Tebe nebodaj áno?“

Sklopil som oči a porozprával mu, čo sa všetko dnes stalo s Rachelle. Ronymu celý čas cukalo kútikmi a ja som čakal, kedy znovu vybuchne smiechom.

„No a takto to bolo,“ dokončil som svoje rozprávanie.

„A pri inej sa ti to nestalo?“ opýtal sa po chvíli zamyslene.

„Nie. Hneď po tom, keď som si spomenul, ako som si to v noci rozdával s Bellou, všetko fungovalo ako obyčajne...“

„Čo ty kokot? Ty si si to konečne rozdal s Bellou? Do piče, čo si mi to hneď nepovedal? Rýchlo, chcem všetky detaily, ty kanec,“ buchol mi päsťou do ramena.

A tak som sa znovu pustil do rozprávania a nezabudol som dodať, že vždy keď si teraz na ňu spomeniem, môj edík funguje až príliš dobre. Keď som skončil svoje rozprávanie, mali sme v sebe už fľašu tequily a načínali sme ďalšiu. Rony zostal chvíľu ticho a potom mi položil tú skurvene blbú otázku.

„Brácho a nenapadlo ťa, že si sa do nej zamiloval?“

Hľadel som na neho ako vyoraná myš. Čo? Ja a zamilovaný do Belly? Aká kokotina. Ja najväčší kurevník vo Vancouveri a zamilovaný? Začal som sa strašne rehotať.

„Rony, ja a zamilovaný? Čo ti jebe? Toto je najlepší vtip za celý môj život,“ vydoloval som medzi záchvatmi smiechu.

Rony sa na mňa len pozeral a čakal, kým sa ukľudním. Stihol do seba hodiť za ten čas tri tequily.

„No, neviem brácho, všetko tomu nasvedčuje. Pripomínaš mi Jazza, keď sa buchol do tej svojej,“ povedal a ja som videl, že to myslí úplne vážne.

Ty kokot a čo ak je to pravda? Som totálne v piči...

Zhrnutie od petulkape

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 30. kapitola: