Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 28. kapitola

12.12.2009 (17:15) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4933×

28. kapitola

Bella

„Bella, otoč to a rýchlo príď domov, Jazz…“

Kurva, čo sa zas stalo? Otočila som auto a asi o desať minút som prichádzala k domu. Z dverí práve vychádzal Jazz a vyzeral byť dosť vytočený.

„Jazz, prosím, nemôžeš ísť za ním,“ počula som z vnútra hlas Alice a o pár sekúnd sa objavila vo dverách.

Pozrela sa mojím smerom a hodila na mňa prosebný pohľad. Vystúpila som z auta a podišla k Jazzovi. Tváril sa ako boh pomsty a chcel ma obísť. Len som vystrčila ruku a zabránila mu v tom.

„Môže mi niekto povedať, čo sa tu kurva deje?“ zavrčala som.

Jazz sa na mňa zamračene pozrel.

„Čo by sa dialo? Proste idem za Edwardom, musí vedieť, že som v poriadku,“ povedal a znovu ma chcel obísť.

Zavrčala som na neho a pocítila, ako sa jeho telo naplo.

„Bella, daj si pozor, vieš, že je novorodený,“ šepla Alice.

Všimla som si, že sa vo dverách zjavil aj zbytok mojej rodiny a so záujmom sledoval, čo sa bude diať.

„Alice, zabudla si kto som?“ opýtala som sa a trochu sa pousmiala.

Pche, ja si mám dať pozor? To nech sa skôr obáva o svoju novú hračku, aby sa mu náhodou niečo nestalo. Je síce pravda, že všetky svoje schopnosti som už dávno nepoužívala, keďže to nebolo treba, ale to neznamená, že sa stratili.

„Uhni mi z cesty. Nechcem ti ublížiť,“ zavrčal.

Začala som sa strašne smiať. Tak on mi chlapček nechce ublížiť. Na to by som sa celkom rada pozrela.

„Tak ty mi nechceš ublížiť?“

„Nie, nechcem. Si Alicina sestra, ale pokiaľ mi neuhneš z cesty, tak na to nebudem brať ohľad. Nemôžete mi brániť ísť za Edwardom,“ odvrkol.

Tak ale teraz ma to už prestalo baviť. Je síce fajn sa s niekým pohrať, ale keďže je to Alicin miláčik, tak by ma asi za odtrhnutie jeho hlavy moc nepochválila. Škoda. Mohla to byť celkom zábava.

„ Kurva, kto si myslíš, že si? My ti tu zachránime ten tvoj skurvený zadok a ty sa mi tu ešte budeš vyhrážať?“ posledné slová som už kričala.

„Ja som ale o nič také neprosil,“ bliakal.

„Keby to je na mne, tak ťa tam nechám zdochnúť,“ zavrčala som.

Počula som ako Alice zalapala po dychu, ale bolo mi to v tejto chvíli jedno. Ja som jej hovorila, že s ním budú len problémy. Dalo sa to čakať.

„Ale nenechala a ja teraz idem za svojím bratom,“ odvrkol.

„Povedala som, že nikam nejdeš. Po prvé, nenechám nejakého dementa, aby ohrozil našu existenciu a pritiahol na nás pozornosť Volturiovcov...“

„Do piče, čo mňa je po nejakých Tudorovcoch?“ skočil mi do reči.

„To by ťa kurva malo byť, a nehovoriac o tom, že si novorodený, a tvoj dementný brat je človek, takže by si ho kľudne mohol zabiť. Čo by ťa asi veľmi nepotešilo?“

Za to mňa by to dnes celkom potešilo. V podstate by som ho celkom rada nechala ísť, nech tomu kokotovi odtrhne hlavu, ale zas na druhej strane, by mi asi trochu chýbal.

„Ja by som mu nikdy neublížil.“

„Pche, myslíš, že o tom rozhoduješ? Tvoje pudy rozhodnú za teba a ty to nijak neovplyvníš,“ zavrčala som.

„Ovplyvním. Proste mu nič nespravím. Tak uhni a nechaj ma odísť.“

Videla som na ňom, že je rozhodnutý ísť. Naposledy som sa pokúsila ho zastaviť po dobrom.

„No tak, Jazz, neser sa, fakt mu môžeš ublížiť,“ nahodila som milý hlások.

„Neublížim,“ trval si tvrdo za svojím a znovu sa ma pokúsil obísť.

Chytila som ho za ruku.

„Povedala som, že nikam nejdeš. Nedovolím ti to,“ zavrčala som.

Už ma teda poriadne vytočil. Pozrel sa na mňa a na jeho tvári sa objavil úsmev.

„Ha, to som fakt zvedaný, ako mi v tom chceš zabrániť?“ povedal a očami si ma premeral.

Zjavne sa mu zdalo, že prejsť cezo mňa pre neho nebudem žiadny problém, ale to sa chlapček kurva zmýlil.

„Takto,“ povedala som a druhou rukou ho chytila okolo krku.

Snažila som sa ho veľmi netlačiť, aj keď pri spomienke, že je to brat toho debila, ma to celkom lákalo. Jeho malé červené očká sa trošku vygúlili a ja som sa posmešne pousmiala. Jáj, ako mi niekedy tie časy vo Volterre chýbajú. Aj keď je tam ten senilný Aro, čo sa mu poriadne nepostaví, tak aj tak je tam stále dosť inej zábavy.

„Bella,“ skríkla Alice.

Otočila som sa a zagánila na ňu.

„Chcela si pomoc, nie?“ osopila som sa na ňu.

Ešte stále som bola vytočená z toho, čo sa stalo u Edwarda a jeho demetný brat mi moc ku kľudu nepridával. Chlapec zdvihol ruky a snažil sa odtrhnúť moju ruku od jeho krku.

„Pusti ma kurva,“ zachrčal a ja som v jeho očiach konečne uvidela náznak strachu.

Už ma toto doťahovanie skutočne prestalo baviť. Keby som sa s ním mohla aspoň pohrať. Povzdychla som si.

„Dobre zlato, ja ťa teraz pustím. Ty otočíš tú svoju sexi prdel a naklusáš naspäť do domu. Tam sa v kľude porozprávame. Súhlasíš?“

Chvíľu sa na mňa pozeral tými svojími vypúlenými očkami a potom prikývol. Pustila som ho a hneď k nemu pribehla Alice. Zamračene sa na mňa pozrela. Vrátila som jej rovnaký pohľad. Sama chcela, nech ho zastavím, tak neviem, čo sa teraz mračí. Pozrela som sa na zbytok rodiny, ktorý stále postával vo dverách. Carlisle mal na tvári nesúhlasný, no rezignovaný výraz. Ostatný vyzerali byť poriadne v šoku. Bolo mi jasné, že takto ma nikdy nevideli. Len Carlisle vedel, čoho som schopná. Jazz s Alice sa otočili a vydali naspäť do domu. Mlčky som sa vydala za nimi.

„Sakra, tvoja ségra je čo? Rambo?“ začula som Jazza ako sa pýta Alice a rukou si hladí krk.

Alice len zavrtela hlavou a vošla s ním do domu. Carlisle s Esme a Rosalie už boli tiež dnu, len Emmett stále postával vo dverách a usmieval sa.

„Teda Bella, to by som do teba nepovedal. Prečo sme si my dvaja vlastne nikdy nedali páku?“ opýtal sa.

„Lebo by si zaručene prehral,“ zasmiala som sa.

Emmett sa rozosmial tiež a obaja sme vošli do domu.

„Tým by som si nebol taký istý,“ šepol a posadil sa vedľa Rose.

Všetci sedeli a ja som zostala stáť. Otočila som sa na Carlisla.

„Čo všetko si mu povedal?“

„No o tom kto sme, čím sa živíme, veď vieš ako vždy,“ odvetil.

„Povedal si mu aj o Volturiovcoch?“

Carlisle sa na mňa previnilo pozrel. Ach kurva, prečo tu všetko musí zostať vždy len na mne? Povzdychla som si a otočila sa na Jazza. Alice ho objímala a stále sa na mňa mračila.

„No tak Alice, netvár sa ako pri poslednom súde. Buď rada, že som ho zastavila. S kým by si potom šukala, keby ho dostane do rúk napríklad taký Demetri?“ usmiala som sa na ňu.

Predstava Jazza v Demetriho rukách bola celkom vtipná. Nezostal by z neho ani mastný fľak. Alice sa konečne trochu usmiala a tak som sa vrátila pohľadom naspäť k Jazzovi.

„Takže Jazz, to čo ti povedal Carlisle zjavne nestačilo a tak ti to zopakujem,“ povedala som, ako by predo mnou sedel malý školáčik, ktorému treba jednu vec opakovať desať krát. Jazzovi zjavne ten chlast a makak trochu poškodil mozog.

„My sme upíri a živíme sa zvieracou krvou. Vidím, že na lov ťa už zobrali, takže túto časť si dúfam pochopil. Okrem toho, že sme nesmrteľný a skoro nezničiteľný, musíme dodržiavať isté zákony. Tým najdôležitejším je, že o tom, čo sme, sa nesmie dozvedieť žiadny človek,“ vysvetľovala som.

„Ale Edward,“ skočil mi do reči Jazz.

„Kuš, môžeš chvíľu držať hubu a počúvať?“ osopila som sa na neho.

Chvíľu ma prepaľoval pohľadom a potom prikývol. Zrejme to mala na svedomí Alicina ruka, ktorá zovrela tú jeho. Haha, usmiala som sa v duchu – ten chlapec je kompletne v prdeli, pri Alice z neho bude čoskoro podpapučiak domáci.

„Tak o dodržiavanie týchto zákonov sa stajú Volturiovci. Sú to traja veľmi starý senilný upíri, ktorý bývajú vo Volterre...“

„Volterra? To je nejaký klub?“ skočil mi znovu do reči Jazz.

Emmett sa začal strašne rehotať a postupne sa k nemu pridala celá rodina. Ja som sa skutočne snažila nevybuchúť, jednak od smiechu, a taktiež od nervov, že ma neustále prerušuje. Jazz len nechápavo pozeral okolo seba a zjavne sa snažil prísť na to, čo je na tom tak zábavné.

„Nie, Volterra je jedno staré mesto v Taliansku. A pre prípad, že by si nevedel, kde je Taliansko, tak je to jeden štát v Európe a dúfam, že kde je Európa, ti vysvetľovať nemusím.“

Jazz len prikývol a ja som si oddýchla. Aspoň, že ten chlapec nie je úplne vymletý.

„Títo upíri spolu s ich gardou dávajú pozor, aby sa tento zákon dodržiaval. Pokiaľ ho niekto poruší prídu a vyriešia to. Ich garda sa skladá z veľa nadaných upírov, a tak to pre nich nie je žiadny problém. Tak, dúfam, že už chápeš, prečo nemôžeš ísť za svojím bratom a povedať mu, čo sa stalo,“ zakončila som svoju zdĺhavú reč.

„Kurva a to ho ako už nikdy nebudem môcť vidieť?“ opýtal sa zhrozene.

„Jasné, že ho budeš môcť vidieť, ale až časom. Najprv budeme musieť vyskúšať, či sa dokážeš ovládnuť v blízkosti iných ľudí. Môj dar síce dokáže zastrieť pach krvi, ale nie úplne.“

Jazz chápavo prikyvoval a ja som skoro videla, ako mu mozog s námahou šrotuje túto informáciu.

„A kedy začneme skúšať?“ opýtal sa po chvíli.

Sakra, nemohla si tá Alice vybrať niekoho normálneho? No, ako keby som si ja vybrala niekoho normálnejšieho. Edward je hádam ešte väčší kokot ako jeho brat. Povzdychla som si.

„Alice?“ otočila som sa na ňu a dúfala, že pochopí, čo som jej tým pohľadom chcela povedať.

Alice sa usmiala a pohľadila Jazza po vlasoch.

„Vieš láska, to nie je také jednoduché...“ začala mu vysvetľovať.

Ja som ich však už nevnímala a odobrala sa do izby. Hádam to už bude s Jazzom v pohode. Vošla som do izby a ešte vo dverách sa začala vyzliekať. Nahá som vošla do kúpeľne a pustila na seba horúcu vodu. Konečne, presne toto som teraz potrebovala. Vychutnávala som si horúce kvapky dopadajúce na moje telo a rozmýšlala nad pomstou Edwardovi.

Edward

Počul som ako Bella zišla po schodoch dolu a potom bolo už len počuť buchnutie dverí. Bolo to zvláštne, ale bolo mi nejak divne. Nikdy som s babami nezostával celú noc. Vždy to bolo takto, proste sex a koniec. Zašukáme si a každý sa poberie svojou cestou, no dnes mi to nejak vadilo. Chcel som, aby so mnou zostala a najradšej by som si to s ňou znovu rozdal. Nechápal som tieto svoje pocity. Asi to bolo tým, že bola tak skurvene dobrá. Tá holka bola lepšia ako prvotriedna štetka. Ešte teraz som mal na jazyku jej chuť. Prevaľoval som sa v posteli a pokúšal sa zaspať, no stále som mal pred očami jej zmietajúce sa telo a môj Edík na tento obraz tiež reagoval.

Asi po hodine prevaľovania som to vzdal a zišiel dolu do obývačky. Z baru som si vybral fotrovu tridsaťročnú whisky, ktorú si odkladal na horšie časy a poriadne si z nej ulial. V mysli sa mi neustále objavovala Bella a ja som z toho už išiel zošalieť.

„Kurva, čo to so mnou je?“ sykol som do nočného ticha a znovu sa napil, teraz už rovno z fľaše.

Bellin obraz vystriedal v mojej mysli Jazz, a to bolo snáď ešte horšie. Stále som nevedel kde je, ani či je v poriadku. Dokonca som sa nestihol ani Belly opýtať, či sa jej náhodou neozvala sestra. Stále nechápem, prečo odtiaľto tak rýchlo vystrelila. Ja tie ženské snáď nikdy nepochopím. Povzdychol som si. Pozrel som sa na poloprázdnu fľašu. Sakra, to som kedy stihol vypiť? Ja som už asi fakt notorik, skonštatoval som a znovu sa napil. No čo, keď už chlascem, nech to aspoň stojí za to.

Ráno som sa zobudil v kresle v obývačke. Vedľa mňa bola prázdna fľaša od whisky a hlavu mi išlo roztrhnúť. Pozrel som sa na hodiny a zistil som, že o pol hodinu začína škola.

„Do piče!“ zavrčal som a rýchlo vybehol po schodoch do kúpeľne.

O desať minút som schádzal oblečený a vyvoňaný dolu. Keďže motorka mi stále pripomínala Jazza, rozhodol som sa, že pôjdem do školy autom. Pri školu som prišiel v rekordnom čase. Potešený som zistil, že mám ešte desať minút čas, a tak som si sadol do parku na lavičku a zapálil si. Labužnícky som dopriaval svojím pľúcam nikotínovú dávku, keď na parkovisko prišlo nejaké neznáme auto. Presnejšie povedané nadupané čierne Maseratti. Netušil som, čie to môže byť , tak som čakal, kto z neho vystúpi. Otvorili sa dvere spolujazdca a vystúpila Bella. Podišla ku dverám vodiča, odkiaľ práve vystupoval nagélovaný frajer. Žiarivo sa na neho usmiala a prisala sa mu na pery. V tej chvíli by sa ma krvi nedorezal. Kurva, pred pár hodinami vzdychala moje meno a teraz sa tu olizuje s nejakým dementom? Sledoval som ich žhavé číslo a vo vnútri mňa to vrelo. Po pár minútach sa od neho odtrhla, on nasadol do svojho skurveného auta a odišiel. Bella pohodila vlasmi ako v reklame na Head&shoulders a vydala sa cez parkovisko do školy.

Odhodil som cigu a išiel jej naproti. Stále som nemohol pochopiť, ako to mohla urobiť po tej noci. Veď v noci vzdychala a zvíjala sa podo mnou a nie pod nejakým nagélovaným frajerom. Bol som vytočený ako už dávno nie. Už som bol asi len desať metrov od nej, keď sa naše pohľady stretli. Ona len pohodila hlavou na pozdrav a plánovala ísť ďalej. To snáď nemyslí vážne?! Vošiel som jej do cesty. Podvihla obočie.

„Čo... to... kurva... malo... znamenať?“ zavrčal som.

Zhrnutie od petulkape

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 28. kapitola: