Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 19. kapitola

20.11.2009 (16:15) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 5068×

19. kapitola

Bella

„Kretén namyslený,“ sykla som.

Doteraz som síce rozmýšlala nad tým, čo mi mi povedala Tanya, ale toto ma úplne prebralo. Pche, ja a zamilovaná do toho dementa, tak to určite! Čo si to hovado vlastne o sebe myslí?! Že je niečo extra? Pokrútila som hlavou a vydala sa na ďalšiu hodinu.

„Bella,“ ozvala sa Alice, keď som si sadla do lavice.

„Hmm,“ zamrmlala som, stále vytočená z toho dementa.

„Ideš dnes večer na tú párty v Black star?“

„Akú párty?“ opýtala som sa nechápavo.

„No veď Jasperov brat oslavuje narodeniny a Jasper mu usporiadal párty. Tak čo pôjdeš?“

Už som chcela odvrknúť, že ma žiadny Jasperv brat nezaujíma a už tobôž nie nejaká jeho párty, keď mi to došlo. Počkať, veď Jasperov brat je to sexistické hovado – Edward. No to určite. Muselo by mi dobre hrabať, aby som išla na nejakú jeho párty. Zamyslela som sa... ale keby som vymyslela niečo, čo by ho pred všetkými ponížilo a ešte aj na jeho vlastnej oslave... hmm to nie je zlý nápad. Teraz už len niečo vymyslieť... jasné, mám to!

„Jasné Alice, pôjdem,“

„Bella, to nemyslíš vážne?“ opýtala sa Alice akože s obavou, ale kútiky jej cukali.

Bolo mi jasné, že už videla môj geniálny plán.

„Čo Alice?“ opýtala som sa naoko nechápavo.

„Bella, aspoň dnes nie,“

„Práve že dnes, bude tam skoro celá škola,“ usmiala som sa škodoradostne.

„Bella,“ povedala káravo, ale to už do triedy vstúpil učiteľ.

„Bude to dokonalá pomsta,“ zašepkala som si viacmenej pre seba.

Alice len pokrútila hlavou. Celý deň som rozmýšlala nad svojím plánom a neustále ho vylepšovala. Základ bude ho poriadne ožrať a potom to už pôjde samo. Celá natešená, aká som skvelá mrcha, som sa vydala po skončení školy na parkovisko. Pri mojom aute už stála Alice s tým svojím zajačikom a samozrejme nemohol chýbať aj ten dement. Obišla som ich a sadla si do auta. Alice naposledy strčila jazyk tomu svojmu do úst a sadla si na miesto spolujazdca.

„O dve hodiny prídem a potom sa na to môžeme vrhnúť,“ povedal dvojzmyseľne Edward a žmurkol na mňa.

„Magor,“ pomyslela som si a vyštartovala.

Mala som ešte v pláne zastaviť sa v jednom obchode, aby som kúpila darček pre toho dementa. Musela som sa zasmiať, keď som si predstavila ako sa bude tváriť, keď ho otvorí. No čo, proste som dobrá! Keď som zastavila pri obchode, Alice len pozdvihla obočie a pokrútila hlavou.

„Bella, Bella,“ povzdychla si.

„Ticho Alice! Toto je moja vojna!“ sykla som príkrejšie, ako som mala pôvodne v pláne.

Vošla som do obchodu a po chvíli som vychádzala s úsmevom a s darčekom v rukách. Nasadla som a vydali sme sa domov. Užívala som si jazdu a v hlave dolaďovala posledné podrobnosti. Ešte mi zostávalo niekomu zavolať. Zastali sme pri dome a ja som vybehla upíriou rýchlosťou po schodoch a zapadla do svojej izby.

O pár minút som začula zvuk dvoch motoriek. Moja nočná mora je tu! Ani som sa neobťažovala schádzaním dolu, Alice sa o to určite postará. Počula som z dola hlasy. Ešte že Carlisle a Esme neboli doma. Začala som pripravovať veci na projekt. Dúfala som, že ten projekt rýchlo spravíme, lebo som musela ešte dosť toho pripraviť na dnešný môj plán. Po chvíli sa ozvalo klopanie na moje dvere. Bolo mi jasné, že je to ten hajzlík. Jeho pach bol nezameniteľný.

„Poď ďalej,“ povedala som s nechuťou.

Vošiel a očami začal behať po mojej izbe.

„Dobrá zbierka,“ povedal a ukázal na moju policu s CDčkami.

Prikývla som, že akože dobre, dík.

„Si pripravená, lebo ja už som,“ povedal a môj pohľad zablúdil k jeho rozkroku.

Zjavne si to všimol.

„Tak som to nemyslel, i keď to vlastne nie je zlý nápad,“ zasmial sa a položil ruku na gombík svojích nohavíc.

Haha, zasmiala som sa v duchu. Mňa dnes nedostaneš, dnes som na koni ja.

„Nemysli stále svojím vtákom a sadaj!“

Edward mykol plecami a sadol si ku mne na pohovku. Potom, ako by mu niečo došlo, sa rozhliadol.

„Kde máš posteľ?“

„To práve teba nemusí zaujímať,“ odvrkla som. „Dobre, pustíme sa do tej úlohy, mám dnes ešte veľa práce.“

„Ty a práce? A akej? Pretiahnuť čo najviac chlapov v okolí päťdesiatich kilometrov?“ opýtal sa posmešne.

„Viacmenej áno, ale neboj, ty medzi nimi nebudeš,“ odvetila som s úsmevom. „Môžeme sa už venovať tomu projektu?“

„No dobre a aká je vlastne téma?“

„Máme si nájsť nejakú spoločnú záľubu a porovnať naše pohľady na ňu,“ povzdychla som si. „Bože to je taká blbá téma. Čo môžeme mať my dvaja spoločné?!“

„No ja by som o jednej veci vedel,“ povedal, nahol sa a jazykom mi prešiel po perách. „A myslím, že máme na ňu aj rovnaký názor.“

Keď mi došlo o čom hovorí, prekvapením som otvorila ústa. On neváhal a vkĺzol mi do nich jazykom. Moje telo sa automaticky nahlo bližšie, s úmyslom vychutnať si ten bozk. Sakra, prečo musí bozkávať tak dobre?! K môjmu mozgu konečne po chvíli došla informácia o tom, čo tu vlastne robím. S námahou som sa odtiahla, moja ruka vystrelila a zase skončila na jeho líci.

„Au,“ sykol. „To mi musíš vždy takú uvaliť? Máš ranu ako nejaký chlap.“

Keď som videla jeho ublížený výraz, musela som sa zasmiať. Sledovala som môj odtlačok dlane na jeho líci a s úsmevom som povedala:

„Buď rád, že si to odnieslo iba tvoje líce. Nabudúce to bude niečo iné.“

Významne som sa mozrela do jeho rozkroku.

„Ale Bella, to snáď nemyslíš vážne. Kto by ťa potom uspokojil?“ povedal s vážnou tvárou.

„Takých by sa našlo,“ odvetila som s úsmevom.

„Ale ty nechceš hocikoho. Už si to konečne priznaj. Ty chceš mňa!“ predniesol namyslene.

Ten chlapec to fakt nemá v hlave v poriadku. Jeho sebavedomie ma neprestane prekvapovať. V živote som nestretla nikoho, kto by bol tak presvedčený o svojej dokonalosti. No možno tak sama seba, ale to je vedľajšie. Jeho otázku som ignorovala.

„Môžeme sa konečne venovať tomu projektu? Nemám na to celý deň.“

„Ale ja som si myslel, že sa mu práve venujeme.“

„Dobre, dosť bolo srandy. Takže tá spoločná záľuba...“ zamyslela som sa.

V tom mi to došlo. Jasné! To je asi fakt jediné, čo máme spoločné.

„Motorky,“ vyhŕkla som.

„Čo s nimi?“ opýtal sa nechápavo.

No čo môžem iné očakávať od chlapa? Veď ani jeden poriadne nič nechápe.

„No to je vec, ktorú máme spoločnú,“ povedala som potešená tým, aká som dobrá.

„No neviem,“ povedal pochybovačne.

„Ako hádam si tým nechcel povedať, že nie sme obaja maniaci do motoriek. Videla som ako sa na ňu pozeráš.“

„Nejde o mňa, ale o teba. To, že máš motorku ešte neznamená, že sa v nich nejak vyznáš. Že vieš jazdiť. Verím, že by som ťa kedykoľvek porazil.“

„Pche, to by si sa divil.“

V jeho očiach som videla zažiariť hviezdičky a na perách sa mu objavil úsmev od ucha k uchu.

„Dáme stávku?“ opýtal sa nadšene.

„Akú?“

Fakt som bola zvedavá, čo ho zase v tej jeho chorej hlave napadlo.

„Preteky na motorkách. Ty proti mne.“

„Haha a o čo?“

V duchu som sa už strašne rehotala. Chlapec ešte nevie, s kým sa zahráva. On totižto po nociach väčšinou spí alebo sa ožiera do nemoty a ja ten čas často využívam jazdením na mojej láske. Nehovoriac o tom, že mám za sebou už ďaleko viac odjazdených rokov a posledná a veľmi podstatná vec je, že nemám strach. Nie je dôvod, keď je človek nesmrteľný.

„Ak vyhrám ja, tak sa so mnou vyspíš.“

Presne takáto kravina sa dala od neho čakať. Ten už musí byť poriadne zúfalý chlapec.

„Dobre a pokiaľ vyhrám ja...“ zamyslela som sa.

Čo také by som na neho vymyslela. Jasné!

„Takže, pokiaľ vyhrám ja, tak sa vyzlečieš do hola a cez obedňajšiu prestávku obehneš školu dvakrát dookola.“

Videla som, ako mu úsmev na jeho dokonalej tvári zamrzol. Mozog mu určite začal pracovať na plné obrátky, aj keď v jeho prípade, to bohvie aký výkon byť nemohol. Ja som si však bola istá, že už necúvne. Na to si je sebou až príliš istý.

„Dobre, dohodnuté,“ povedal po chvíli.

„Alice,“ skríkla som.

Potrebovala som nejakého svedka tejto našej stávky. Netrvalo dlho a dvere na mojej izbe sa otvorili. Stála v nich Alice aj s bratom tohto magora. V rýchlosti som im vysvetlila, o čo ide. Obaja sa zasmiali a potvrdili našu stávku. Dohodli sme sa, že preteky prebehnú zajtra po škole. Keď odišli, pustili sme sa konečne do toho projektu. Po dvoch hodinách sme ho mali hotový.

„Prídeš dnes na moju párty?“ opýtal sa vo dverách.

„Jasné,“ odvetila som a na jeho tvári sa objavil chlípny úsmev.

Určite si už v hlave premietal, čo všetko by tam so mnou mohol robiť. Dokonca som verila, že má v pláne ma opiť, ale to sa bude chlapček ešte veľmi diviť, čo sa bude večer diať.

Zatvorila som dvere a zdvihla telefón. Našla som číslo, ktoré som hľadala a vytočila. Po pár zvoneniach sa ozval známy hlas.

„Prosím?“

„Ahoj Filip, tu Bella.“

„Jééj, ahoj zlatíčko, potrebuješ niečo?“

„Hej,“ povedala som a vysvetlila mu môj dokonalý plán. Obaja sme sa na ňom smiali.

„Už sa teším. Tak večer.“

„Papa,“ rozlúčila som sa.

Plán Pomsta Edwardovi Masenovi začína. Pozrela som sa na hodinky. O necelé dve hodiny začína tá párty. Najvyšší čas ísť sa dať do poriadku. Dala som si sprchu a potom sa dala do prekutrávania skrine s úmyslom nájsť niečo sexi na seba. Oči mi padli na vypasované šaty z čiernej lakovanej kože, v páse previazané červeným opaskom. Tie budú dokonalé. Obliekla som si ich a na nohy si obula červené lodičky na desaťcentimetrových opätkoch. Môj dnešný look som doplnila tri červenými náramkami a malými náušnicami v rovnakej farbe. Vlasy som si nechala rozpustené a tak mi vo vlnách padali na odhalený chrbát. Pozrela som sa do zrkadla. Waw, dnes vyzerám snáď ešte lepšie ako inokedy. To vlastne aj ide? Rýchlo som ešte zabalila darček pre toho magora a vyšla s izby. Na schodoch som sa stretla s Alice.

„Nerozmyslela si si to,“ skonštatovala.

Ja som sa nad tým len pousmiala.

„Bože, kedy sa prestanete obaja správať ako malé deti?“ povzdychla si.

„Keď sa ma ten dement prestane pokúšať dostať do svojej postele,“ odvetila som.

Zbehla som dolu schodmi a nasadla do svojho autíčka. Alice nasadla do svojho a vydali sme sa na cestu. Pred barom bol nával a v bare to bolo snáď ešte horšie. Bola tu minimálne polka školy. Skvelé, o to bude môj plán zaujímavejší. Skontrolovala som si, či mám všetko potrebné a s úsmevom sa vydala k miestu, kde som zahliadla Ronyho. Stál vedľa neho dnešný oslávenec a obeť mojej pomsty – Edward. Alice išla vedľa mňa a ja som si až teraz všimla, že vedľa Edwarda stojí Alicin nabiják. Sakra, už by som si mohla zapamätať jeho meno. Jasper, tuším.

„Ahoj,“ pozdravili sme s Alice zborovo.

Alice podišla k Jasperovi a začali sa bozkávať.

„Ahoj,“ pozdravil Rony s Edwardom.

Alice sa odtrhla od Jasperových úst a podala Edwardovi nejaký malý balíček.

„Všetko najlepšie,“ povedala.

Edward rozbalil balíček. Vo vnútri sa nachádzalo CD od nejakej kapely, ktorú som nepoznala. Edward sa usmial a potešene poďakoval. Prišla som na radu ja. Ľudia v bare sa priblížili k miestu, kde sme stáli a čakali. Všetci vedeli o našej nevraživosti s Edwardom a tak samozrejme čakali, čo na neho vybalím.

„Všetko naj,“ povedala som a podala mu darček.

S nadšením ho otvoril a zostal nechápavo hľadieť na jeho obsah. Ako prvý to nevydržal a vybuchol smiechom Rony a Jasper. Netrvalo dlho a smiali sa všetci. No skoro všetci. Edward len stál a stále nechápavo hľadel na moj geniálny darček.

„Ty si mi dala nafukovaciu pannu?“ vypotil zo seba.

„No jasné, aby si si mal po nociach s kým užívať,“ odvetila som zo smiechom.

Po mojich slovách sa barom rozoznel ešte väčší výbuch smiechu. NA Edwardovej tvári sa objavila jemná červeň. To snáď nie, on sa fakt červená. No ako sa objavila, tak aj zmizla a Edward sa usmial.

„Ďakujem,“ povedal a nahol sa ku mne.

„Toto ti vrátim,“ zašepkal mi do ucha.

Len som sa nad tým pousmiala, no to ho už stiahla nejaká holka, aby mu mohla zablahoželať. Keď skončili gratulácie, konečne sa rozprúdila poriadna zábava. Alkohol tiekol prúdom, niektoré páry tancovali po stoloch a ja som očkom sledovala, ako Edward do seba hádže jednu tequilu za druhou. Alice s Jazzom sa niekde záhadne vyparili. Nemusela som dvakrát hádať, čo išli robiť. Stále som čakala na svoju príležitosť. Ubehla ďalšia hodina a mne sa už konečne zdalo, že nadišla moja chvíľa. Edward už nejasne artikuloval a ledva stál na nohách. Podišla som s úsmevom k nemu a zašepkala:

„Ešte som ti nedala hlavný darček. Poď som mnou.“

Prisala som sa mu na pery a začala ho ťahať na záchod. Vôbec sa nebránil a ja som potešene sledovala, ako môlj plán zatial skvelo vychádza. Cestou som ešte stihla zašepkať Filipovi, nech príde o päť minút za nami. Na záchode som ho neprestávala bozkávať a rýchlo ho vyzliekla. Už bol tak ožratý, že sotva vnímal, no jeho penis zjavne nezdieľal tento jeho stav. Zašmátrala som v kabelke a vytiahla šatku. Zaviazala som mu oči.

„Ty... sa... chceš... hrať?“ dostal zo seba obtiažne.

„Hej, presne takto to mám rada,“ povedala som a pohladila mu rukou jeho penis.

Mal na sebe len ponožky, keď potichu vošiel Filip. Edward bol taký otupený, že si to ani nevšimol. Pokynula som Filipovi, nech podíde bližšie. Na jeho tvári hral úsmev. Filip bol totižto gay a pohľad na nahého Edwarda sa mu očividne páčil. No veď komu by nie? Filip podišiel v najväčšej tichosti k nám a vymenil moju ruku na Edwardovom penise za svoju. Ja som rýchlo vytiahla foťák a začala cvakať.

„Áno, takto sa mi to páči,“ vzdychal Edward, keď mu Filip olizoval bradavky.

Ja som cvakala ostošesť a mala som čo robiť, aby som nevybuchla od smiechu. Keď som si bola istá, že už mám dosť materiálu, pokynula som Filipovi, že môže odísť. Zrejme sa na tom bavil rovnako ako ja, lebo som si všimla ako s námahpou zadržiava smiech. Rovnako ticho ako vošiel aj odišiel. Bola som prekvapená, že si Edward nič nevšimol, no v tom som začula jeho jemné chrápanie. Ty kokso, on normálne zaspal. Škoda, že som si nedoniesla aj kameru, to by ešte len bolo terno. No čo už, nabudúce. Opatrne som mu dala dolu šatku. Ani to ním nehlo a tak som mu aspon obliekla trenky a prehodila cez neho košelu. Ani toto ho neprebralo. Naposledy som sa na neho pozrela. Aký bol len chutný, keď takto spal. Vôbec sa v tejto chvíli nepodobal na to narcistické hovado, ktorým bol normálne. S úsmevom na perách som vyšla von. Cestou som stretla Ronyho.

„Nevieš, kde je náš dnešný oslávenec?“

„Spí na záchode. Mal by si ísť za ním,“ povedala som a vybuchla doteraz potláčaným smiechom.

Rony len pozdvihol obočie a zamieril na záchody. Ja som sa predierala pomedzi ľudí k východu. Mala som totiž ešte prácu. Musela som dotiahnuť svoj plán do konca. Vo dverách som sa zrazila s Alice.

„Si mrcha,“ zašepkala, ale na tvári mala úsmev.

„Ja viem,“ povedala som a vyšla von.

Nasadla som do auta a vystrelila domov. Celú noc som strávila záverečnou fázou môjho plánu. Ráno som mala už všetko pripravené. Musela som vyraziť skôr, lebo som potrebovala byť v škole ešte skôr, než prídu ostatný. Vošla som do školy a začala rozvešiavať fotky s jasným odkazom: Hľadám poriadneho chlapa na nočné radovánky. T.č: 445 67 887. Na každej bol samozrejme Edward s Filipom v dosť nelichotivých pózach. Keď som bola hotová, sadla som si do triedy a čakala na reakcie. Postupne sa školou začali šíriť výbuchy smiechu, ktoré po pár minútach preťal výkrik hlavného aktéra.

„Tá suka! Kde je? Ja tú defku asi zabijem!“

Nad tým som sa musela zasmiať. Chlapček sa chcel hrať a dostal, čo chcel. Lebo túto hru môžeme hrať dvaja...

Zhrnutie od petulkape

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 19. kapitola: