Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 17. kapitola

18.11.2009 (15:00) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4825×

17. kapitola

Bella

Ešte stále som sa nemohla spamätať z toho zážitku na záchode. Ako omámená som si sadla do lavice v triede. Alice sa na mňa pozrela so zdvihnutým obočím, ale našťastie môj výraz nijak nekomentovala. Aspoň, že tak, lebo neviem, čo by som jej na to povedala. Aj keď ma vlastne prekvapilo, že to nevidela, alebo hej? A nepovedala mi to? Určite nie, to by mi Alice nespravila. Do triedy vošiel učiteľ a začal vysvetľovať látku, no ja som ho vôbec nevnímala. Stále trochu vykoľajená som prišla na ďalšiu hodinu. Nebyť Alice, tak by som ani netrafila do učebne, taká som bola zamyslená.

Sadli sme si a vtedy vošiel do triedy ten, kvôli ktorému som už pár hodín mimo. Stretli sa nám oči. V tej chvíli sa mi vybavila scéna zo záchodu a môj pohľad sa sklonil k zemi. Počula som ako sa rozosmial a podišiel k nejakej holke s otázkou, či si k nej môže sadnúť. Zdvihla som oči a pozrela sa jeho smerom. Tá holka sa na neho pozerala ako zamilované šteniatko na svojho pána. Z nejakého dôvodu ma to neskutočné vytáčalo. Nevyznala som sa vo svojích pocitoch. Nikdy predtým som sa takto necítila.

Zazvonilo a ja som naštvaná vybehla z triedy. Nasmerovala som si to do jedálne. Dnes som sa ani nezdržiavala braním si nejakých rekvizít a rovno som si sadla k našemu stolu. Rose s Emmettom zjavne vycítili moju dnešnú náladu a tak sa na nič nepýtali. Emmett hladil Rose po stehne a ona sa tvárila ako jej to strašne vadí, avšak jej oči hovorili niečo iné. Strašne by ma zaujímalo, kedy si konečne priznajú, čo k sebe cítia. Všetci sme to vedeli, len oni dvaja sa tvárili, ako keby sa ich to netýkalo.

Môj pohľad upútal ruch pri jednom zo stolov. Vlastne ani nie tak ruch ako meno vyslovené nejakou holkou – Edward. Sedel za stolom a okolo neho pobehovalo asi desať báb. Hádzali na neho rovnaké pohľady ako Emmett keď stretne grizzliho. Môj pohľad z neznámeho dôvodu zahalila červená clona. V mojej mysli sa mi vybavil obraz – Vstávam, prídem k tomu stolu a postupne roztrhám každú jednu z tých zasraných báb. Potom stiahnem Edwarda a niekde si to s ním poriadne rozdám. Bože! Na čo to myslím?! Pokrútila som nechápavo hlavou. Čo sa to so mnou deje? Veď je to len obyčajný človek. Príliš bezvýznamný, aby som sa ním stále zaoberala. Za čias môjho pobytu vo Volterre by bol len jednohubkou na obed. Odrazu sa jedna z nich k nemu naklonila s lyžičkou a začala ho kŕmiť. Lačne som sledovala jeho pery, po ktorých si labužnícky prešiel jazykom.

Dosť! Toto je na mňa už moc. Musím odtiaľto vypadnúť, lebo ešte spravím niečo zlé. No podľa mňa by to zlé nebolo, ale Carlisle by sa na to pozeral určite inak. Vyskočila som zo stoličky a vybehla von. Stihla som ešte zaregistrovať nechápavé pohľady mojích súrodencov. Sadla som si do auta a so škrípaním gúm na asfalte sa vyrútila preč. Valila som po ceste dvesto kilometrovou rýchlosťou dúfajúc, že mi to pomôže. Ani nie o desať minút som zastavila pred domom a ešte stále poriadne nasratá vbehla do obývačky. V tom som zbadala postavu sediacu na sedačke. Jej prítomnosť mala na mňa ukľudňujúci účinok.

„Tanya,“ skríkla som potešene a priskočila k nej upíriou rýchlosťou.

„Bella,“ skríkla rovnako Tanya, vyskočila zo sedačky a začala ma drtiť vo svojom náručí.

„Čo ty tu robíš?“ opýtala som sa prekvapene.

„Chýbali mi naše akcie a tak som sa rozhodla, že ťa prídem pozrieť.“

Usmiala som sa. Tanya bola presne to, čo som dnes potrebovala. Niekde spolu vybehneme ako za čias v Denali a ja konečne zabudnem na toho magora, ktorý ma stále tak vytáča.

Posadili sme sa naspäť na sedačku a Tanya začala vyprávať, čo sa stalo v Denali odkedy sme odišli. Síce to bolo len pár dní, ale ako som ju počúvala, stalo sa toho dosť. Smiali sme sa na jej príhodách, keď som začula na ceste zvuk prichádzajúcej motorky a vôňu nejakého človeka. O chvíľu sa medzi dverami objavila Alice. Na tvári mala blažený výraz. Zjavne sa s tým svojím udobrila.

„Ahoj,“ pozdravila a so zasneným pohľadom vyšla po schodoch. Bolo počuť už len buchnutie dverí.

„To čo bolo?“ opýtala sa nechápavo Tanya.

„Alice sa zamilovala,“ povedala som potichu, aby nás Alice nepočula.

„A ten ľudský pach?“ prekvapená vyzvedala.

„No Alice sa totiž zamilovala do človeka,“ zašepkala som po pravde.

Nasledoval strašný výbuch smiechu. Tanya sa tak rehotala, že sa až chytala za brucho a zvíjala na zemi v kŕčoch.

„Člo... vek?“ dostala zo seba medzi salvami smiechu.

Prikývla som a tiež som sa rozosmiala. Keď sme sa trochu ukľudnili, musela som jej povedať všetky podrobnosti. Samozrejme príhody s tým dementom som vynechala.

„Máte tu nejaký dobrý podnik, kde by sme sa mohli trochu odviazať?“ opýtala sa po chvíli.

V mysli sa my vybavil Rony a jeho dobitá tvár. Mohli by sme ísť tam a ja by som konečne mohla dokončiť to, čo som v sobotu začala.

„O jednom by som vedela,“ povedala som tajomne a žmurkla na Tanyu.

„Požičiaš mi niečo na seba? Nejak som sa nezaoberala balením, keď som sem išla.“

„Jasné,“ povedala som a už ju ťahala hore do mojej izby.

Tanyu som poslala napred a ja som sa ešte zastavila u Alice.

„Alice, ideme do klubu. Nepôjdeš s nami?“

„Nie, o chvíľu príde Jazz,“ odpovedala a šibalsky sa pritom usmiala.

Zatvorila som dvere a vošla do svojej izby, kde ma už čakala Tanya. O pol hodinu sme už vyherečkované schádzali dolu schodmi. Obe sme sa obliekli do minisukní, ktoré moja sestra zvykla nazývať – sukňa alá širší opasok. Ja som si obliekla červené tričko s poriadne hlbokým výstrihom a Tanya si obliekla biele tričko okolo krku s holým chrbtom. Vyšli sme pred dom a tam Tanya zostala prekvapene hladieť na moje auto.

„To je tvoje auto?“

S úsmevom som prikývla. Tanya podišla k nemu a rukou jemne prechádzala po jeho karosérii.

„Môžeš mi otvoriť kapotu?“

Sadla som si do auta a urobila som, o čo ma žiadala. Spoza kapoty bolo počuť len híkanie a vzdychanie. Po pár minútach sa kapota zatvorila a Tanya si sadla vedľa mňa.

„Ty kokso, to je fakt pecka,“ rozplývala sa.

Autá boli jedinou vecou, ktorú mala Tanya spoločnú s mojou sestrou Rose. Inak sa moc nemuseli. Vlastne Tanyu nemusel nikto z mojej rodiny, ale ja som ich ignorovala. Predsa len to bola moja najlepšia kamarátka. Naštartovala som a o štvrť hodinu sme zastali pred klubom. Keďže bol pondelok, pred dverami nebolo nikoho. Nahodila som úsmev alá filmová star a vošli sme dnu.

Moje oči prebehli celú miestnosť, hľadajúc majiteľa klubu. Sedel pri bare. Chytila som Tanyu za ruku a vyrazila za ním. Avšak veľmi neskoro som si všimla, kto sedí vedľa neho. Moja nočná mora – Edward. Ignorovala som ho a svoj úsmev venovala Ronymu. Rýchlo som očami prebehla po jeho tvári, aby som zistila akú škodu na nej napáchal ten dement. Našťastie to nebolo až také zlé. Jediné, čo pripomínalo tú bitku, bol jemne fialový tieň pod okom a chrasta na obočí.

„Ahoj Rony,“ pozdravila som ho.

„Á Bella. Prišla si sa trochu zabaviť?“

„Hej,“ povedala som, nahla sa a zašepkala mu do ucha: „Prípadne aj niečo iné.“

Rony sa pousmial a svoj pohľad venoval osobe za mnou.

„Predstavíš mi svoju kamarátku?“ opýtal sa a v jeho očiach som zbadala žiarivé iskričky.

„Rony, toto je moja sesternica Tanya. Tanya, tento fešák, je majiteľ tohto baru – Rony,“ predstavila som ich navzájom.

Tanya mu s úsmevom podala ruku.

„Ehm, ehm,“ ozvalo sa za nami.

Poznala som veľmi dobre pôvodcu toho hlasu, avšak rozhodla som sa ho ignorovať. No Rony zjavne nezdieľal rovnaký názor.

„Tanya, toto je Edward. Môj dobrý kamoš, ktorý sa však občas správa ako kokot,“ predstavil ho Rony a mrkol na mňa.

Pousmiala som sa nad jeho pomenovaním toho dementa, ale to už Tanya podišla k nemu a podala mu ruku.

„Rád ťa spoznávam, Tanya,“ povedal a venoval jej žiarivý úsmev.

Všimla som si ako Tanyi zažiarili oči a mňa to z nejakého dôvodu vytočilo.

„Nesadneme si ku stolu?“ navrhol Rony.

„Skvelý nápad,“ prikyvovala Tanya, hypnotizujúc pohľadom toho dementa.

„Sandy,“ otočil sa Rony k barmanke. „Dones nám fľašu tequily a niečo na zapitie.“

Odobrali sme sa ku stolu. Ja som si sadla vedľa Tanyi a Rony vedľa toho dementa. Rony s Tanyou sa ujali konverzácie. Občas sa zapojil aj Edward a Tanya mu za to vždy venovala zmyselný pohľad. Pomaly, ale isto ma to vytáčalo do nepríčetnosti. Úplne som zabudla, že som si to sem prišla rozdať s Ronym. Jediné, čo som bola schopná, cez svoj zamračený pohľad vnímať, bola Tanyina ruka, ktorá robila malé krúžky na ruke toho magora.

Zaregistrovala som Ronyho pohľad, ktorý bol taktiež upretý na to miesto, ktoré som prevŕtavala pohľadom. Chvíľu tam hľadel a potom zdvihol oči a pozrel sa na mňa. Asi mu bolo na mne niečo smiešne, pretože sa začal strašne rehotať. To by ma fakt zaujímalo, čo také smiešne na mne videl. Pozerala som sa na neho a keby môj pohľad dokáže vraždiť, tak Rony by už voňal fialky odspodu. Edward s Tanyou len nechápavo krútili hlavami. Svojím upírim sluchom som začula, ako si Tanya vyzula topánku a po chvíli sa na Edwardovej tvári objavil slastný výraz. Bolo mi jasné čo sa pod stolom deje. Predstava Tanyinej nohy v Edwardovom rozkroku ma dorazila. Otočila som sa na Tanyu a s predstieraným úsmevom som povedala:

„Poď so mnou na záchod.“

Tanya chcela očividne protestovať, avšak ja som jej nedala príležitosť. Chytila som ju za ruku a odtiahla ju na záchody. Keď sa za nami zatvorili dvere, otočila sa na mňa a ja som sa stretla s jej naštvaným pohľadom.

„Čo sa deje tak vážneho, že si ma vyrušila? Ešte chvíľu a bol by môj.“

„Veď práve,“ vybafla som na ňu.

„A čo je na tom zlé?“ nechápavo sa opýtala.

„Daj od neho ruky preč,“ zavrčala som na ňu.

„Prečo? Veď ty si chcela toho Ronyho, nie?“

„Nechaj Edwarda na pokoji,“ precedila som medzi pery, ignorujúc jej otázku.

Ani sama som nechápala svoje správanie. Jediné, čo som dokázala cez svoju zmätenú myseľ chápať bolo to, že som nechcela, aby si to Tanya rozdala s Edwardom. Nevedela som prísť na nejaký logický dôvod prečo, ale niečo sa vo mne proste búrilo pri predstave ich dvoch spolu.

„Bella, ja ťa nechápem. Čo sa to s tebou deje?“

Pozrela som sa na jej výraz tváre a moja myseľ sa trochu vyjasnila.

„Keby som to vedela,“ povzdychla som si.

Skúmavo sa na mňa pozrela, pousmiala sa a po chvíli sa opýtala:

„Chceš ho ty?“

Čo jej mám povedať? Sama som zmätená zo svojich pocitov v jeho prítomnosti. V jednej chvíli by som ho najradšej rozcupovala na kúsočky a v druhej by som s ním chcela stráviť hodiny plné vášnivého sexu. Nevedela som vysvetliť ten svoj zmätok a tak som len prikývla. Tanya sa začala smiať.

„To si nevedela povedať hneď?“ opýtala sa a objala ma. „Nebudeme sa predsa hádať kvôli nejakým ľudským chlapom. Nikdy sme to nerobili a teraz s tým nebude predsa začínať, no nie?“

Usmiala som sa na ňu a objatie je opätovala.

„Si super kamoška,“ zašepkala som.

„Aj ty, i keď sa momentálne správaš ako krava.“

Obe sme vybuchli smiechom a atmosféra medzi nami sa úplne uvoľnila. Jej slová mali na mňa zázračný účinok. Tanya odo mňa trochu ustúpila.

„Môžem si teda zobrať toho Ronyho?“ žmurkla na mňa.

„Jasné,“ povedala som a spoločne sme sa vydali naspäť do baru.

Rony s Edwardom sa práve na niečom smiali. Ja som sa posadila na svoje miesto, avšak Tanya si sadla rovno Ronymu na kolená. Tá teda skutočne nestráca čas. Edward zostal na tých dvoch len prekvapene hľadieť. Tanya sa nahla k Ronymu a niečo mu zašepkala. Ja som samozrejme vedela čo a tak som sa pousmiala. Rony prikývol, obaja sa postavili a zmizli za dverami do Ronyho kancelárie. Dúfala som, že je to tam už upratané. Edward stále hľadel na zatvorené dvere a nechápavo krútil hlavou.

„To sú všetky ženy vo vašej rodine také kurvy?“ opýtal sa po chvíli.

V mojich očiach sa objavil vražedný výraz.

„To hovorí ten pravý. Ten, ktorý pretiahne všetko, čo medzi nohami nemá vtáka,“ nedala som sa.

Bože, prečo musím túžiť práve po tomto dementovi?!

„Haha, no neviem. A čo to tvoje špehovanie na záchode?“

V tej chvíli som úplne zamrzla. Takže on vedel, že som tam bola. Zhrozila som sa. Kurva! Keby som človek, tak sa červenám ešte aj na prdeli.

„To... bolo... nedopatrením,“ vykoktala som zo seba.

Som asi jediný koktajúci upír na svete, no v tej chvíli som nebola schopná normálne hovoriť. Stále šokovaná som zaregistrovala vedľa mňa nejaký pohyb.O chvíľu ma objali čie si ruky a k mojej tvári sa priblížila iná. Spoznala som Edwarda, no kým som sa stihla spamätať, prisal sa na moje pery. Chcela som sa odtiahnuť, avšak moje telo na to malo iný názor. Pritislo sa k nemu bližšie, ruky mi svojvoľne zablúdili do jeho vlasov a ja som do nášho bozku zapojila aj jazyk. Bolo to snáď ešte lepšie, ako som si pamätala z jedálne. Naše jazyky sa medzi sebou túžobne ovíjali.

Ani som sa nenazdala a bola som pritlačená o nejakú stenu, sukňu som mala vyhrnutú a Edwardove prsty sa hrali s mojím klitorisom. Okrajom mysle som pochopila, že sme na nejakých záchodoch. Edward bol šikovnejší ako som čakala. Vzdychala som a môj rozum bol zatemnený vášňou. Rukami som pohľadala zips jeho nohavíc. Nevedela som sa dočkať, kedy ho budem mať v sebe.

„Vedel som, že ťa raz dostanem,“ zašepkal mi do ucha.

Táto veta ma prebrala s vášnivého ošiaľu a môj mozog začal znovu fungovať. Takže tu stále ide o tú blbú stávku? O to, že ma dostane, aby sa tým mohol pochváliť? Tak to teda nie! Moja ruka vystrelila a s ovládanou silou dopadla na jeho líce.

„Zabudni,“ sykla som.

Stiahla som si sukňu a so zdvihnutou hlavou prešla okolo neho.

„Ale Bella, veď klameš sama seba. Dobre viem, že sa ti to páčilo,“ ozval sa za mnou jeho hlas.

„To určite,“ zavrčala som.

„Keď si to konečne priznáš, tak prídi. Budem ťa čakať,“ povedal, ale to som už vychádzala z dverí.

Pri bare som sa stretla s Tanyou, ktorá mala na tvári blažene uspokojený výraz.

„Ideme,“ zavelila som a zdrapla ju za ruku.

„Čo sa zas stalo?“

„Nič,“ odvetila som a začala ju ťahať k východu.

„Už idete?“ ozval sa za nami Ronyho hlas.

Všimla som si, že ten dement už stojí vedľa neho. Na tvári mal odtlačok mojej ruky a aj napriek tomu sa usmieval.

„Hej,“ vybafla som.

„Rád som ťa spoznal Tanya. Dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme,“ zakričal Rony, keď sme už boli medzi dverami.

„Určite. Niekedy sa zastavím,“ zakričala mu Tanya naspäť.

Naštvane som si sadla do auta, počkala, kým si nasadne Tanya a vystrelila preč.

„Povieš mi čo sa stalo?“ opýtala sa Tanya po chvíli.

„Ále nič,“ odvrkla som.

„Rony mi niečo naznačil, o čo ide medzi tebou a tým Edwardom, ale ja by som to radšej počula od teba,“ neprestávala dobiedzať Tanya.

„Čo ti povedal?“ opýtala som sa naštvane.

„Povedal mi o tej bitke v bare. Vysvetlíš mi už konečne, o čo medzi vami ide?“

Povzdychla som si. Mám jej to povedať? Ale zas je to moja najlepšia kamarátka. Komu inému by som sa mala zveriť, ak nie jej? Nadýchla som sa a začala rozprávať. Skončila som práve vo chvíli, keď sme zastavili pri našom dome. Motor stíchol a ja som sa otočila na Tanyu, sledujúc jej reakciu na to, čo som jej práve povedala. Tanya pár minút mlčky sedela, zjavne rozmýšlala.

„Bella, keď tak nad tým rozmýšlam... nemyslíš, že sa ti stalo to isté, čo Alice?“ opatrne sa opýtala.

„Čo? Hrablo ti v hlave? Ja a zamilovaná? A ešte aj do toho dementa! Veď ma predsa poznáš!“

Pri poslednej vete som už kričala.

„Veď práve, poznám ťa dosť dobre na to, aby som vedela, že toto nie je tvoje zvyčajné chovanie.“

Tanya hovorila pokojne, ale ja som už bola poriadne vytočená. Čo sa mi to tu snaží tvrdiť? Že ja som sa zamilovala do toho bezvýznamného človeka. Priblblého dementa. Do toho ignorantského kokota. Imbecila s perfektným zadkom, šikovnými prstami a hebkými perami? Bože! Na čo to zas myslím? Potriasla som hlavou v snahe dostať z nej von tie myšlienky.

„Je to len túžba, nič viac.“ tvrdila som odhodlane.

„Ako myslíš,“ povedala a vystúpila z auta.

Tiež som vystúpila a premýšľajúc vošla do domu s Tanyou po boku.

Zhrnutie od petulkape

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 17. kapitola: