Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 15. kapitola

12.11.2009 (08:00) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 5233×

15. kapitola

Edward

Ráno som sa zobudil v prekvapivo povznesenej nálade. Trochu mi ju kazila bolesť v celom tele, ale nejak som sa tým nehodlal zaoberať. Opatrne som sa ponaťahoval a vstal z postele. Dotackal som sa do kúpeľne a pozrel do zrkadla na škody, ktoré napáchala moja včerajšia bitka s Ronym. Našťastie to nebolo až také zlé, ako som si myslel. Rana na obočí sa pomaly začínala hojiť a fialové zafarbenie pod okom, nebolo až také výrazné. Opláchol som si tvár, umyl si zuby a zišiel dolu do kuchyne. Plánoval som si spraviť poriadne silnú kávu. V kuchyni za stolom sedel Jazz.

„Čaf, brácho,“ pozdravil som s nadšením a prešiel ku kávovaru.

„Hmm,“ zamrmlal Jazz.

Nalial som si café a posadil sa za stôl. Zadíval som sa na Jazza a zostal som v šoku. Oči mal červené, opuchnuté a keby neviem, tak by som si myslel, že celú noc reval. Ale to Jazz určite nie. Ale aj bez tých očí vyzeral inak. Tak strhane a smutne. Prestávam môjho brata chápať. Sakra, čo sa to s ním deje. Jeden deň je vyškerený jak lieskovec a druhý je úplne mimo.

„Čo je s tebou brácho?“

Jazz sa na mňa pozrel, povzdychol si a vstal od stola.

„Ale nič,“ povedal a chystal sa odísť preč.

Vstal som a vstúpil mu do cesty.

„Kurva Jazz, nehovor, že nič. Veď to z teba priam reve, že sa niečo stalo,“ povedal som a prinútil ho posadiť sa naspäť ku stolu.

Jazz si sadol a sklonil hlavu. Tak toto bude asi ťažké. Zjavne sa mu rozprávať nechcelo. Ale tak, ja sa tak ľahko odbiť nenechám.

„Tak Jazz, čo sa stalo? Čo ti tá tvoja nedala alebo čo?“

Jazz zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa nenávistným pohľadom.

„Ty si fakt kokot! A to som ťa včera tak bránil. Len kvôli tebe som sa s Alice pohádal a teraz vidím, že to vôbec za to nestálo. Do piče,“ rozčuloval sa Jazz a buchol päsťou do stola.

Ou. Teraz som ho asi trochu vytočil. Hups. Ale čo to Jazz hovoril? Že ma bránil a že sa so svojou buchtou pohádal kvôli mne?

„Ako si to myslel, že ste sa pohádali kvôli mne?“ vyzvedal som.

Jazz si znovu povzdychol, zložil si hlavu do dlaní a konečne spustil.

„No vieš, ako ťa odviezli fízli, utekal som za Ronym, aby som mu vysvetlil, prečo si sa choval ako idiot. On potom odišiel za tebou na fízláreň a kedže si tu, je mi jasné, že ťa odtiaľ dostal. Keď Rony odišiel, vrátil som sa za Alice. Ona nadhodila niečo v tom zmysle, že si debil, ktorý myslí len svojím vtákom. Ani neviem prečo som na ňu tak vybuchol, lebo je to vlastne pravda,“ zdvihol hlavu a zasmial sa.

V duchu som s ním musel súhlasiť. Niekedy som fakt kokot a včera som to len potvrdil. Prikývol som na znak, že sa nehnevám a tiež som sa zasmial.

„No a čo sa dialo ďalej?“ vyzvedal som.

Jazzov úsmev pohasol a znovu sa mu na tvári objavil ten ubolený výraz.

„No vyštekol som na ňu, že čo si dovoľuje urážať môjho brata, keď jej sestra je obyčajná kurva.“

Nad týmto Jazzovým vyhlásením som sa musel v duchu zasmiať. Mali sme na ňu obaja rovnaký názor, akurát mne to až tak nevadilo. Vadilo mi len, že zatiaľ nerozkročila nohy mne, ale bol som si istý, že je to len otázka času.

„No a skončilo to tak, že ja som pičoval na Bellu a ona na teba,“ pokračoval. „Hádali sme sa, kto z vás dvoch je horší. Nakoniec sa zdvihla a naštvaná odišla. Kopol som do seba niekoľko panákov na ukľudnenie a nechal sa odviezť taxíkom domov. Celú noc som nespal a musel na to myslieť. Nevieš si predstaviť ako strašne ma to sere,“ zakončil svoje vysvetľovanie Jazz.

Hľadel som na jeho výraz tváre, ktorý vyjadroval smútok a bolesť. Vtedy mi to došlo. Ty kokot, Jazz tú babu asi fakt miluje! Nikdy som ho nevidel sa takto trápiť pre nejakú holku. A už vôbec nie pre holku, ktorú pozná len pár dní. Zdvihol som ruku a potľapkal ho po pleci.

„Neboj brácho, to sa spraví,“ upokojoval som ho a povzbudivo sa na neho usmial.

Na jeho tvári sa objavil malý náznak úsmevu.

„V to dúfam. Vieš Edward, mne na nej skutočne moc záleží. Nikdy som k nikomu necítil to, čo cítim k nej. Sám som z toho mimo,“ priznal sa.

V tom ma niečo napadlo.

„Hej Jazz, čo keby sme dnes vytiahli motorky a išli ich trochu prevetrať? Aspoň sa odreaguješ.“

„Celkom dobrý nápad. Aj tak potrebujem vypadnúť,“ povedal a vstal. „Idem sa prezliecť. O desať minút sa stretneme v garáži.“

Prikývol som a obaja sme vybehli po schodoch do svojich izieb. Hodil som na seba rifle, tričko a kožennú bundu. Do ruky som si zobral rukavice a prilbu. Zbehol som do garáže a počkal na Jazza. Keď zišiel dolu, musel som sa pousmiať. Konečne som videl môjho starého brata. Mal na sebe svoje staré otrhané rifle, ošúchanú kožennú bundu, ktorá mala za sebou už dosť Jazzových pádov a samozrejme nechýbalo vyťahané tričko I´m Boss. V ruke držal, rovnako ako ja, rukavice a prilbu.

„Kam pôjdeme?“ opýtal sa.

„Čo tak na naše obľúbené miesto?“ navrhol som.

Jazz prikývol. Obaja sme nasadli na naších miláčikov a o pár minút sme sa už rútili ulicami Vancouveru. Normálne mi to chýbalo. Ten pocit slobody a voľnosti. Jazda na motorke mi vždy neskutočne prečistí hlavu. Asi po pol hodine sme zastali na našom mieste. Bola to malá lúka, ktorá sa týčila nad mestom. Bol z nej fantastický výhľad na celý Vancouver. Tiež to bolo miesto, kde sme si kedysi vodili holky, aby sme si mohli užiť nerušeného sexu. Tiež sme sa tu nejeden krát ožrali ako svine. Na tejto lúke sme prespali asi viac nocí ako doma.

Sadli sme si na trávu a dlho sme sa rozprávali. Jazz mi povedal všetko o Alice a taktiež o ich spoločnej noci. Nikdy by som nepovedal, čo všetko sa skrýva v tej malej holke. Ja som mu zas na oplátku prezradil svoj tajný plán. Síce nad ním najprv krútil hlavou, ale napokon uznal, že by to mohlo vyjsť. Vraj, nie je nič horšie ako zranené ego. Po dvoch hodinách otázok, odpovedí a viac menej úprimných priznaní, sme nasadli na motorky a vydali sa na cestu domov. Doma sme obaja na pár hodín zapadli do svojich izieb. Ja som si išiel ľahnúť. Dohodli sme sa s Jazzom, že sa večer pôjdeme rozbiť do klubu a tak som sa potreboval vyspať.

O deviatej sme boli obaja nachystaní a tak som zavolal taxík. Ani nie o dvadsať minút sme vchádzali do klubu. Moje oči sa hneď zastavili na Ronyho modrajúcej sa tvári. Keď ho zbadal Jazz, začal sa rehniť ako malý.

„Môj bože, ty si ho teda riadne doriadil. Včera to nevyzeralo tak zle ako dnes,“ povedal a rehotal sa až pokým sme neprišli k Ronymu.

„Zdarec brácho. No čo jak ti je?“ opýtal som sa slušne, ale kútiky mi cukali.

„Hahaha, strašne vtipné,“ sarkasticky povedal Rony a na to sa pousmial. „To isté sa môžem opýtať aj ja teba.“

Obaja sme sa začali smiať. Jazz nad nami len krútil hlavou.

„Sandy, dones nám do kancelárie flašu,“ povedal a pozrel sa na nás. „Radšej dve fľaše tequily a pivo.“

Prešli sme okolo baru a vošli do Ronyho kancelárie. Vo dverách som zostal prekvapene stáť. Vôbec to tu nevyzeralo ako včera. Žiadne porozhadzované papiere, porozbíjané poháre ani polámané stoličky. Rony si zjavne všimol môjho prekvapeného výrazu, lebo povedal:

„Sandy tu doobeda poupratovala. Ešte, že ju mám.“

Prikývol som a všetci traja sme sa posadili. Netrvalo dlho a vošla Sandy s tequilou a pivom. Začali sme do seba nalievať jeden pohár za druhým a spomínali sme na staré historky. Po štvrtej fľaši sme už boli všetci trochu mimo. Priblblo sme sa na seba škerili.

„Edward? A kedy chceš... vlastne začať s tým... tvojím plánom?“ opýtal sa ma Rony.

Jazyk sa mu plietol, tak mi chvíľu trvalo, kým som pochopil, čo sa ma pýta. Ďalšiu minútu mi trvalo, kým som prišiel na to, o akom pláne hovorí. Potešený zistením, že ešte dokážem rozumne uvažovať, som mu odpovedal:

„Noo, asi zajtra. Čím skôr, tým lepšie.“

Rony prikývol a zasmial sa.

„Edward, ty si strašné hovado. Kde ty na tie nápady chodíš?“ smial sa a krútil hlavou.

Jazz sa na nás len priblblo usmieval. Bol som rád, že už nemá na tvári ten smutný výraz. Konečne sa trochu bavil. Zdvihol som pohár a chcel sa napiť, keď sa môj pohľad zatúlal k hodinám. Bolo päť minút po polnoci.

„Kurva!“ zahrešil som a položil ho naspäť na stôl.

Rony s Jazzom nechápavo hľadeli na zmenu mojej nálady.

„Čo sa deje?“ opýtal sa Jazz.

Ukázal som na hodiny a jemu to hneď došlo. Došlo to pravdepodobne aj Ronymu, pretože sa obaja ako na povel začali strašne rehotať.

„Haha, stráášne vtipné,“ sakrasticky som skonštatoval.

To vyvolalo u nich ďalšiu salvu smiechu. Jazz sa nahol cez stôl a potľapkal ma po pleci.

„Jeb sa na tú stávku brácho. Aj tak to bola riadna pičovina. Ja zabudnem na tú prehratú stávku a ty mi za to vrátiš moju audinku,“ rozhodne navrhol a nastrčil smerom ku mne ruku.

Trvalo len pár sekúnd kým som sa rozhodol. Vlastne stačil jediný pohľad na zlatý lesk tequily v pohári a moja ruka stisla tú jeho.

„Platí!“

Potriasli sme si rukami a na potvrdenie sme do seba kopli dva panáky za sebou. Vôbec neviem kedy a ako sme sa dostali domov. Jediné, čo si pamätám bolo, že som na ulici vykrikoval: „Bella, aj tak ťa pretiahnem.“

Ráno sme do školy museli ísť taxíkom, lebo ani jeden z nás nebol schopný šoférovať. Sadli sme si na lavičku a ja som si konečne zapálil. Ponúkol som samozrejme aj Jazza, ale ten vyzeral byť duchom neprítomný. Celý čas hypnotizoval parkovisko a mne bolo jasné, že vyzerá Alice. Chcel som ho trochu rozveseliť a tak som mu začal rozprávať starú historku o Ericovi a jednej blondíne, na ktorej sme sa aj po čase vždy dobre pobavili. Netrvalo dlho a Jazzovi začali cukať kútiky. Potešený jeho reakciou som rozprával ďalej. Po niekoľkých minút som si všimol ako stuhol. Otočil som sa na neho, ale jeho pohľad smeroval na parkovisko. Hneď mi bolo jasné, kto prišiel. Odolal som pokušeniu otočiť tam hlavu a overiť si tak príchod Belly. A tak som len ďalej rozprával. Po pár minútach ma vyrušil Jazzov smutný hlas.

„Mali by sme ísť,“ povedal a postavil sa.

Vstal som tiež a mlčky, každý ponorený do svojích myšlienok, sme sa vybrali do triedy. Jazz určite rozmýšlal nad Alice a ja som sa v duchu tešil. Akcia Zranené ego začína. Nahodil som svoj odzbrojujúci úsmev, ktorý tak dobre zaberá na holky a vošiel som do triedy. Očami som prebehol všetky tváre, hľadajúc jednu, ktorá mi mala pomôcť v mojom pláne. Keď som ju zbadal, potešil som sa. Miesto vedľa nej bolo voľné. Podišiel som k nej a s úsmevom som sa opýtal:

„Ahoj Katty, môžem si k tebe dnes sadnúť?“

Katty sa na mňa žiarivo usmiala a povedala:

„Edward, ty môžeš všetko,“ flirtujúc so mnou zaklipkala mihalnicami a mrkla.

Tak toto bude snáď ešte jednoduchšie, ako som si myslel. Sadol som si vedľa nej. Všimol som si, že Jazz si sadol k Eriovi. Stále vyzeral trochu mimo a ja som dúfal, že sa to medzi ním a Alice dá čoskoro do poriadku. Bol som rozhodnutý, že keby nie, tak pôjdem za ňou sám a prihovorím sa za neho. Aj keď sme sa v poslednom čase často hádali, bol to jediný človek, ktorého som mal rád. Samozrejme, ak nerátam seba. Zazvonilo a do triedy vošiel učiteľ. Začal vyprávať niečo o druhej svetovej vojne. Ako obvykle ma to vôbec nezaujímalo a tak som svoju pozornosť obrátil na Katty. Ju to zjavne tiež nebavilo, lebo svojou rukou zamierila do môjho rozkroku. Bolo mi jasné, že som si vybral správne.

Katty bola presne ten typ holky, ktorá milovala sex a užívala si ho každú možnú chvíľu. A taktiež, rovnako ako ja, nemala rada záväzky. Užiť si a poslať do piče - v tomto sme boli rovnakí. Vytrhol som zo zošita stránku a napísal: Cez veľkú prestávku na babských záchodoch na konci chodby? Posunul som jej lístok. Prečítala si ho a zmyselne si oblizla pery. Odtiahla ruku z môjho rozkroku, niečo na lístok napísala a podala mi ho naspäť. Rýchlo som ho prebehol očami a v penise mi žiadostivo zacukalo. Už sa neviem dočkať, napísala. Potom ju vyvolal učiteľ k tabuli a tak mi nezostalo nič iné ako sa tešiť na veľkú prestávku. Po troch nudných hodinách som sa rozbehol na babské záchody. Skoro nikto na ne nechodil, lebo boli dosť od ruky. Ja som to samozrejme vedel a práve preto, som toto miesto vybral.

Otvoril som dvere. Katty už na mňa čakala. Podišla ku mne a lačne sa mi vrhla na pery. Ja som ju bozkával s rovnakou lačnosťou. Pritisol som ju ku stene a ona sa vrhla na zips na mojich nohaviciach. Rozopla ho a nohavice mi spadli aj s boxerkami na zem. Rukou mi vášnivo hladila penis a ja som sa už nevedel dočkať, kedy ho do nej zasuniem. Rukami som zašiel pod jej sukňu. Vďaka bohu za jej zvyk nenosiť nohavičky. Prstami som jej prešiel po klitorise a potom som jeden z nich zasunul do vnútra. Bola krásne vlhká a pripravená. Už sa mi nechcelo čakať a tak som ju zdvihol na seba. Ona si omotala nohy okolo môjho pása a ja som jediným prudkým pohybom do nej vstúpil. Obaja sme zalapali po dychu.

Tento pocit mi strašne chýbal. V tejto chvíli som ani sám nechápal, prečo som sa tak veľmi upol k tomu, aby som dostal Bellu. Veď je to len jedna z mnohých. Avšak jediná, ktorú som nedostal. To je asi dôvod, prečo ma to tak veľmi láka. Prestal som sa sústrediť na Bellu a radšej som sa venoval Katty. Skutočne bola skvelá. Prirážal som a ona vášnivo kopírovala moje pohyby. Nechty mi zarývala do chrbta a jazykom mi plienila ústa.

Odrazu som počul, že sa otvorili dvere a niekto vošiel. Bolo mi to jedno. Nikdy som sa nehambil. Neprestával som prirážať. Katty sa odtrhla od mojich úst a hlavu si opierala o moju hruď. Blažene vzdychala a ja som očkom pozrel do zrkadla, či neuvidím toho magora, čo náš špehuje. Keď som zbadal šokovanú tvár v zrkadle, mal som chuť sa nahlas rozosmiať. Bella. Oči mala doširoka roztvorené a v tvári sa jej značila túžba. Rýchlo som sklonil hlavu, aby si nevšimla, že sa na ňu pozerám. Bolo mi jasné, že ju vzrušilo, čo tu videla. Nikdy som si nemyslel, že môj plán bude úspešný hneď na začiatku. Katty znovu našla moje pery a ja som stratil niť myšlienok. Cítil som, že sa blíži k orgazmu. Zrýchlil som svoje pohyby. Matne som zaregistroval, že sa dvere otvorili a zatvorili, ale to už Katty hlasno zavzdychala a začala sa triasť. Cítil som ako sa jej svaly sťahujú okolo môjho penisu. Prirazil som ešte dva razy a aj mňa pohltili vlny orgazmu.

Pár minút sme prerývane oddychovali. Katty si odmotala nohy z môjho pása a ja som ju postavil na zem. Rýchlo ma pobozkala a vbehla do kabínky na záchod. Keď vyšla už bola upravená. Vyšli sme von.

„To bolo skvelé,“ zašepkala mi do ucha.

„Aj nabudúce,“ odvetil som.

Žiarivo sa na mňa usmiala, naposledy ma pobozkala a obaja sme sa vybrali svojou cestou. Ja som mal hodinu chémie a potom biológiu, kde mala byť aj Bella. Bol som strašne zvedavý ako sa bude tváriť. Pretrpel som chémiu a s úsmevom som vkročil do učebne biológie. Bella tam už bola. Sedela vedľa Jazzovej frajerky. Naše pohľady sa stretli a ona sklopila oči. Začal som sa smiať a očami som hľadal ďalšiu moju obeť. Teraz som potreboval nejakú pipku, ktorá by ma obskakovala. Nejakú, ktorá je do mňa buchnutá a urobí, čo mi bude na očiach vidieť. Môj pohľad sa zastavil na Becky. To je presne ten typ holky, ktorú potrebujem.

Sadol som si k nej. Jej oči zažiarili a na tvári sa jej rozlial úsmev. Začali sme sa spolu baviť a ja som videl ako hltá každé moje slovo. Bellu som si nevšímal, ale cítil som na sebe jej pohľad. Po hodine som navrhol Becky, nech si sadne ku mne na obede. Nadšene súhlasila. V jedálni sme si sadli k voľnému stolu. Ako som čakal, netrvalo dlho a pridali sa k nám jej kamarátky. Štebotali, klipkali na mňa očami a predbiehali sa v tom, ktorá mi viac uľahodí. Jedna mi doniesla obed a druhá mi venovala svoju kolu. Vo chvíli, keď sa Becky ponúkla, že ma bude kŕmiť, som očkom pohliadol na Bellu. Sedela pri stole so svojími súrodencami a hádzala na osadenstvo pri mojom stole vražedné pohľady. Skutočne to vychádza lepšie, ako som očakával. Musel som sa nad sebou zasmiať. No čo? Som len manipulovateľný krutý hajzel, ale nikto nemôže pochybovať o tom, že moje úmysly sú čisté!

Zhrnutie od petulkape

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 15. kapitola: