Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 13. kapitola

05.11.2009 (17:45) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 5712×

13. kapitola

Edward

Je sobota a to samozrejme znamená skvelú žúrku v klube. Chlast + drogy + sexi povoľné holky = fantastický sex. Potreboval som sa odreagovať. Včera som síce tiež bol v klube, ale nestačilo mi. Potreboval som zabudnúť na tú prehnanú defku Bellu a jej výstup v jedálni, a taktiež na to, čo nasledovalo potom. Aby som musel ja - Edward Masen - umývať hajzle? No kto to kedy videl? Ešteže sú tie prváčky také naivné. Stačilo jednej sľúbiť, že s ňou pôjdem do kina a spravila to za mňa.

Jazz sa chystal do klubu aj s tou svojou ženskou. Dnes bol v kúpeľmi dlhšie ako obvykle. Dúfam, že mu to neostane, lebo onedlho sa do tej kúpeľne nedostanem už vôbec. Asi po hodine konečne vyšiel a ja som sa mohol ísť dať do poriadku. Dal som si rýchlu sprchu, trochu si prehrabal vlasy a vrátil sa naspäť do izby. Prekutral som skriňu, aby som našiel svoje obľúbené rifle a obtiahnutú čiernu košeľu. Kurva, mal by som si v tej skrini konečne spraviť poriadok, frflal som. Konečne sa mi podarilo nájsť si oblečenie. Bolo už desať hodín – najvyšší čas vybrať sa do klubu. Zavolal som si taxík, obliekol sa a sadol si do kuchyne. O chvíľu zišiel dolu aj Jazz. Vyvoňaný jak baba. Bože, ten sa musel asi fakt zblázniť.

„Jazz, ty si čo nalial na seba celú voňavku? Fuuj, smrdíš jak drogéria!“ pokrčil som nosom.

„Ale prosím ťa, vždy lepšie ako smrdieť niečím iným.“

Pokrútil som hlavou nad jeho logikou. Keď si môj nos trochu privykol na ten smrad, všimol som si, že Jazz sa dnes ohákol úplne inak ako obvykle. To, že ja som nosil košele bolo normálne, ale vidieť košeľu na Jazzovi, to bolo niečo nepredstaviteľné. Na svoje potrhané rifle a obľúbené tričko s nápisom I´m a Boss nedal dopustiť. Tá ženská ho fakt zmenila.

„Jazz, prosím ťa, to čo máš oblečené?“

„Čo? Je to zlé? Myslel som si, že by sa to Alice mohlo páčiť. Ona je vždy tak slušne oblečená, nechcel som vedľa nej vyzerať ako nejaký šupák.“

Pozeral som na neho neschopný slova. Toto je môj brat? Hej vy, vráťte mi späť môjho brata, lebo toto predo mnou je len nejaká karikatúra, ovládaná divnou ženskou! Mal by som ho z toho nejak vyliečiť.

„Jazz, bože, je to len buchta, ktorá ťa onedlho omrzí!“ presviedčal som ho.

„Sakra Edward, pochop to už! Ja Alice milujem a nejakým zázrakom miluje aj ona mňa. Tak to už nerieš.“

Teraz ma už fakt vytočil. Čo má na očiach ružové okuliare, alebo mu tá holka vymyla mozog.

„Pche, láska. Čo to je? Láska je len prvotriedna kurva,“ kričal som na neho.

V tom sa ozvalo z vonku trúbenie. Jazz si obliekol bundu a odchádzal von. Medzi dverami však stihol ešte povedať:

„Ale kto by si s ňou nechcel aspoň raz v živote zašukať?“ mrkol na mňa a zatvoril dvere.

Radšej som sa nad tým ani nepozastavoval, lebo by som sa zas vytočil. Obliekol som si bundu, obul si tenisky a vyšiel pre dom. Ani nie o minútu prišiel taxík. Pre klubom bola dlhá fronta ľudí ako každú sobotu. Ja som však čakať nemusel. Predral som sa až ku vchodu a konečne zbadal Chrisa, ktorý tu robil vyhadzovača.

„Čau Chris, ako to ide?“ pozdravil som ho a podal si s ním ruku.

„Zdarec kámo. Celkom v poho. Veď to poznáš, typická sobota. A čo ty? Prišiel si zas popreťahovať zopár kočiek?“

„Veď ma poznáš,“ zasmial som sa a vošiel dnu.

Očami som pohľadal Jazza. Zahliadol som ho pri bare a tak som sa vybral smerom k nemu. Dnes tu bol statočný nával. Konečne som sa predral pomedzi všetkých tých ľudí.

„Nazdar vospolok,“ pozdravil som.

Mal som celkom dobrú náladu, tešil som sa ako si to dnes v klube fajne užijem. No moja nálada hneď klesla pod bod mrazu, keď som videl, kto sedí vedľa môjho brata. Tá defka – Bella. Ale dnes sa ňou nenechám vytočiť. A tak som nahodil naspäť svoj spokojný výraz. Pozrela sa znechutene na mňa.

„Tak čo Edward? Prišiel si si sem nájsť nejakú pannu, ktorá si bude myslieť, že to robíš dobre?“ opýtala sa ma a neprestávala sa usmievať.

Holka, mňa dnes tak ľahko nevytočíš. Usmial som sa na ňu a vrátil jej to:

„Samozrejme. A čo takto začať hneď pri tebe?! Alebo sa pletiem a ty si stráááášne skúsená? Lebo pokiaľ hej, tak sa ospravedňujem, ale podľa toho, čo si predviedla v jedálni, sa nedal odvodiť iný záver.“

„Možno by si si sa divil. Ale bohužial, ty sa to nikdy nedozvieš,“ povedala a ironicky sa zašklebila.

Tým by som si nebol taký istý Bella, povedal som si v duchu. Ja som sa ešte nevzdal možnosti, že ju dostanem do postele. Vlastne som si bol istý, že sa mi to raz podarí. V tom som si všimol ako prešla rukou po Ronyho bruchu, naklonila sa a niečo mu zašepkala. To snáď nemyslí vážne? Ona a Rony? To sa mi snáď len sníva! Odrazu Rony vstal, chytil ju za ruku a viedol do zadu do jeho kancelárie. Skôr ako sa stihli stratiť za dverami sa Bella otočila a poslala mi vzdušný bozk. To ma naštvalo. Teraz sa jej podarilo ma skutočne nasrať, ale ja to len tak nenechám. Defka jedna. Nečakal som a rozbehol sa do Ronyho kancelárie. Rozrazil som dvere a to čo som tam videl ma totálne dožralo. Tá defka sedela na stole s nohami rozkročenými, takže som si mohol všimnúť, že nemá nohavičky. Rony stál medzi jej nohami a jej ruky boli práve na zipse jeho nohavíc. Chcel som ho na mieste zabiť a ju šukať až do bezvedomia.

Zdvihla hlavu a pozrela sa mi do očí.

„Edward, čo chceš?“

Skôr, než so stihol niečo povedať otočil sa Rony. Videl som, že zúri, to však nebolo nič proti tomu, ako som bol nasratý ja.

„Hej, vypadni! Nevidíš, že tu niečo robíme, to sa na nás chceš ako pozerať, alebo čo?“ bliakal po mne Rony.

Určite sa budem pozerať, ako šukáš holku, ktorú som mal teraz šukať ja!

„Práve, že vidím,“ zhúkol som nasrane a rozbehol sa po Ronym.

Vytrhol som ho Belle z náručia, chytil ho za límec a začal ho mlátiť. Potreboval som zo seba dostať tú zlosť, za ktorú mohla ona.

„Bella, ty si taká kurva! Mne nedáš, ale pred mojím kamošom roztiahneš nohy hneď, že?“ kričal som na ňu, ale mlátil za to Ronyho.

Ako keby za to mohol. Ale v tú chvíľu mi bolo všetko jedno. Hlavne, že sa mi podarilo im prekaziť sex. Rony sa však nenechal len tak otĺkať a začal mi rany vracať. Avšak ani to ma nemohlo zastaviť.

„Hej, nechajte toho. To vám už úplne hrabe?!“ kričala Bella.

Obaja sme sa ako na povel zastavili. Gánil som na Ronyho a on mi nezostával nič dlžný.

„Zavolám na teba fízlov. Kamarát, nekamarát!“ vrieskal na mňa Rony.

„Pre mňa, za mňa,“ ľahostajne som sa na neho pozeral so založenými rukami.

Rony chytil mobil a zavolal políciu. Netrvalo dlho a prišli fízli. Nasadili mi putá a posadili ma do auta. Celý čas som sa musel usmievať. Aj keď ma začínal bolieť celý kxicht, úsmev sa mi z tváre nestratil. Zastali sme pri fízlarni. Toto miesto som už poznal dokonale. Sedel som tu nejeden krát spolu aj s Jazzom. Fízel s menom Sam ma vytiahol von z auta a posotil cez dvere. Za stolom sedel, mne veľmi známy, seržant Brown. Ako si ma všimol, zasmial sa.

„No pán Masen, čo že je to tentokrát?“ opýtal sa ma.

Než som stihol niečo povedať, ozval sa ten fízel Sam.

„Roztržka v bare, zmlátil majiteľa,“ povedal a hodil na mňa ten pohľad typu - tak chlapče, teraz si tu nejaký ten čas posedíš.

Tomu som sa musel zasmiať. Nebude trvať ani tri hodiny a som z toho vonku. Stačí zavolať fotrovmu právnikovi, ten nabehne a dostane ma odtiaľto. Seržant sa na mňa pozrel a pokrútil hlavou.

„V ktorom bare?“ opýtal sa Sama.

„Black star.“

Seržant na mňa udivene pozrel.

„Ty si zmlátil Ronyho? Neboli ste náhodou dobrý kamoši. Nejeden krát ťa vysekával z prúserov. Dokonca za teba a brata pred nejakým časom zaplatil aj kauciu. Kvôli čomu ste sa pobili?“

Už som sa nadychoval, že mu odpoviem, keď mi zas do toho skočil Sam.

„Vyzerá, že to bolo kvôli nejakej babe.“

To už ma dožralo. Ten kokot ma nenechá ani nič povedať! Otočil som sa na neho a nasratým hlasom povedal:

„Kurva, už ma necháš aspoň niečo povedať?“

V tej chvíli by ste sa ho krvi nedorezali. Úplne obelel a ja som myslel, že ho tam jebne. Asi si nikto doteraz nedovolil mu také niečo povedať. Ja som mal však v piči. Kto si myslí, že je? Len nejaký rádový policajtík, ktorí má pocit, že je KING. Sam sa konečne spamätal a zahnal sa po mne. To ho však už zastavil hlas seržanta Browna.

„Sam ukľudni sa a zaveď ho do cely.“

Sam vyzeral ako by chcel ešte niečo povedať, ale napokon ma zaviedol do cely. Samozrejme, že nebol zrovna jemný a do cely ma prudko sotil. Mne to však bolo jedno. Túto celu som už poznal jak vlastné boty. Vždy sme v nej sedeli, teda ja v tejto a Jazz vedľa. Ľahol som si na provizórne lôžko a čakal, kým mi dovolia zavolať si. Fotrov právnik asi nebude moc nadšený, že ho vyťahujem v noci z postele, ale čo už. Mám v piči. Foter mu platí dosť veľké lóve, tak nech sa chlapec stará.

Asi za hodinku prišiel nejaký fízel, podľa menovky Vick. Najprv som si myslel, že mi konečne dovolia zavolať si, avšak on otvoril celu a odomkol mi putá. Zostal som v šoku. Kto ma odtiaľto dostal? Na svoju otázku som dostal čoskoro odpoveď. Vick ma zaviedol za seržantom. Oproti nemu stál niekto, koho by som tu v živote nečakal. Rony. Mal natrhnutú peru a pod okom sa mu začal vyfarbovať monokel. Obrátil som sa nechápajúc na seržanta. Ten sa na mňa s úsmevom pozeral.

„Rony stiahol obvinenie, si voľný. Dúfam, že ťa tu dlho neuvidíme.“

„Ďakujem pane.“

„Mne neďakuj. Poďakuj Ronymu.“

Otočil som sa na Ronyho a vystrel k nemu ruku. Stále som nevedel, či nie je ešte nasratý. On ma však prekvapil. Stisol mi ruku a pritiahol si ma k sebe. Objal ma a priateľsky pobúchal po chrbte.

„Díky brácho,“ hlesol som.

„V poho. Jedna ženská za to predsa nestojí. Toľko ich behá po svete. Poznáš to príslovie: Ženská je ako električka. Keď odíde jedna, o päť minút tu máš druhú,“ smial sa Rony.

Nedalo mi a zasmial som sa spolu s ním. Bolo to ako keby sa nič nestalo. Rony odo mňa odstúpil.

„Poďme naspäť do baru. Dáme si nejakého panáka a ty mi povieš, čo vlastne s tou holkou máš.“

Vyšli sme z fízlarne a nasadli do taxíka, ktorý nás odviezol naspäť do baru. Pred barom bol ešte stále nával. Chris nám spravil miesto, aby sme sa mohli dostať dnu. Bol som si istý, že Jazz tu už nebude. Pravdepodobne si to niekde rozdáva s tou svojou. Prebojovali sme sa k baru, Rony tam Sandy zakričal objednávku a mieril do kancelárie. Až keď som vošiel a videl tú spúšť, došlo mi, čo som spravil.

„Sorry brácho,“ ospravedlňoval som sa mu.

V kancelárii to vyzeralo ako po výbuchu. Po zemi boli rozhádzané papiere, porozbíjané poháre, polámané stoličky a v rohu sa dokonca váľala aj rozbitá fľaša koňaku. Aká škoda, pomyslel som si.

„To je v poho, Sandy to uprace.“

Prikývol som. Rony podišiel k stolu, zhodil z neho všetky papiere a prisul k nemu dve stoličky, ktoré prežili naše besnenie. Obaja sme sa na ne zvalili. O chvíľu pišla Sandy a doniesla fľašu tequily a džbán piva. Naliala nám do pohárov a zmizla. Rony zdvihol pohár: „Na nás brácho!“ zvolal.

Kopli sme to do seba a Rony hneď nalial ďalší. Keď sme xsli aj ten, tak Rony spustil:

„Tak brácho, čo ty a tá holka?“

Tak som mu porozprával celú históriu, čo všetko sa stalo, odkedy prišli do školy Cullenovci. Samozrejme som sa nezabudol posťažovať aj na Jazza. Rony sa len rehotal.

„Takže teraz si prehral stávku, čo?“

Pozrel som sa na neho zmučeným pohľadom. Týždeň bez chlastu a makaku. Ako toto prežijem?

„Hej, ale neviem, či to dodržím,“ povedal som a Rony sa znovu rozosmial.

„Inak aj keď viem, aká je Bella kurva, aj tak ju chcem dostať,“ zveril som sa Ronymu.

„A ako to chceš dosiahnuť? Videl si ju dnes. To sa ti tak ľahko nepodarí, ale vo mne konkurenciu vidieť nemusíš. Ja dávam ruky od nej preč.“

„No, aby som pravdu povedal, mám už plán. Síce to potrvá dlhšie, ale určite ju dostanem. A potom sa bude dievča ešte diviť!“ povedal som odhodlane.

„Aký plán?“

A tak som Ronymu povedal všetko o mojom pláne. Celkom ho to nadchlo.

„Sakra brácho, to by mohlo vyjsť! Si dobrý!“ nadšene prikyvoval Rony.

„Haha dík,“ povedal som a hodil do seba ďalšieho panáka.

V hlave som si preberal svoju novú taktiku. Lebo neexistuje nič ako prehra, existuje jedine dočasná absencia víťazstva.

Zhrnutie od petulkape

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 13. kapitola: