Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 1. kapitola

30.09.2009 (17:45) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 13552×

1.kapitola

Edward

„Kurva, mne tu hlavu asi roztrhne.“

Ležal som v posteli a chcel som zomrieť. Žalúdok mi plával ako na vode a dával mi pocítiť, že som to včera prehnal s chlastom. Nehovoriac o tom množstve trávy, čo sme s Jazzom vyhúlili. Snažil som sa rozpamätať, čo sa včera dialo. Jediné, čo som si však pamätal bolo, že sme boli s Jazzom v našom obľúbenom klube Black star. V zábleskoch som si dokázal vybaviť, že sme chlastali vodku, ktorú sme zapíjali pivom a ešte si spomínam ako som zabalil jointa. Potom už len prázdno. Totálne okno.

Pokúsil som sa otočiť smerom k stolíku, kde som mal položený mobil. Chcel som zistiť koľko je hodín. To však bola chyba, a poriadna. Ako som sa otočil, môj žalúdok to už nezvládol a ja som vystrelil smer záchod. Len tak, tak som stihol dobehnúť a už som sa zdravil so záchodovou misou. Keď som to zo seba všetko dostal a žalúdok sa mi ako tak ukľudnil, postavil som sa pri umývadlo, aby som sa trochu učlovečil. V zrkadle ma privítala mŕtvolne bledá tvár a riadne kruhy pod očami. Sakra, prečo nemôžem byť baba, mohol by som to aspoň zakryť make-upom. Takto mi neostane nič iné, len ísť do školy v tmavých okuliaroch. Opláchol som si tvár, umyl zuby, trochu si prehrabol vlasy a vybral sa naspäť do izby. Vo dverách kúpeľne som sa zrazil s mojim nevlastným bratom a najlepším kamošom v jednom - Jazzom. Jazz bola vlastne len jeho prezývka, v skutočnosti sa volal Jasper, ale okrem rodičov a učiteľov ho tak nikto nevolal. Na moje potešenie vyzeral presne tak hrozne ako ja. Ako ma zbadal, začal sa strašne rehotať.

„Ty môj tiket brácho, ty teda vyzeráš!“

„Jazz, byť tebou moc sa neškerím. Najprv sa pozri do zrkadla,“ odvrkol som.

Jazz podišiel so smiechom k zrkadlu. Ako sa do neho pozrel úsmev mu na perách zamrzol.

„Kurva,“ sykol a snažil sa niečo urobiť s tým vrabčím hniezdom, čo mal na hlave.

Teraz som sa pre zmenu začal smiať ja, no po chvíli sa znovu ozvala moja hlava a tak som toho radšej nechal.

„Jazz, povieš mi, čo sa včera dialo. Ja mám totiž totálne okno.“

„Sa divíš? Keby si dám toľko práskov, tak dnes nevstanem z postele. By ma zaujímalo ako to robíš? Mňa by to všetko, čo si včera vychlastal a vyhúlil, už dávno dostalo minimálne do špitálu.“

„Brácho, to je len tréning,“ povedal som a spomenul si na časy, keď som ešte býval v New Yorku s mamou. To boli časy. No potom si matka zobrala toho dementa a ja som sa radšej odsťahoval, než by som s ním mal bývať v jednej domácnosti. Ešte šťastie, že môj fotrík sa znovu oženil a jeho žena Betty ma privítala s otvorenou náručou. Vďaka tomu teraz bývam tu vo Vancouveri, mám perfektného parťáka na všetky kraviny, čo sa mi zrodia v hlave a najmä vďaka tomuto všetkému mi ju teraz ide roztrhnúť.

„No tak povieš mi už konečne čo sa dialo včera?“

„A ktorú časť chceš vedieť skôr? To ako si sa vyzliekol a tancoval s nejakou blondínkou okolo tyče, alebo to ako si si to chcel rozdať s nejakou brunetkou na bare, alebo ti ešte môžem pripomenúť to, že si ovracal celý taxík, keď sme išli domov.“

Keď dohovoril, znovu sa strašne rozrehotal.

„Ako, fakt si sa mal vidieť, keď ťa Rony odťahoval od frajera ten brunetky. Mal by si sa mu poďakovať, len vďaka nemu si nedostal na hubu.“

„Sakra, ja som fakt kokot. Vždy porobím také pičoviny.“

Budem sa musieť Ronymu ospravedlniť. Rony bol majiteľ Black star a náš veľmi dobrý kamoš. Nejeden krát sme mu pomohli, keď mal v bare výtržnosti a on nás zato nechával robiť ďalšie.

„Tomu ver, ale nezabúdaj, že sme na to vždy dvaja,“ podotkol Jazz medzi dverami kúpelne a zmizol vo svojej izbe.

Nasledoval som jeho príklad. Pohľadal som si obľúbené rifle a tričko, na to si prehodil mikinu a pomalým krokom som zišiel dolu do kuchyne. Fotrík ani Betty našťastie doma neboli. Foter bol advokát, takže doma moc času netrávil a Betty bola riaditelka v jednej softvérovej firme. Jazz už sedel pri stole a napchával sa omeletou. Pri pohľade na tú omeletu sa mi znovu nadvihol žalúdok. Super, dnes budem bez raňajok. Nalial som si kávu a sadol si k Jazzovi.

„Ty nebudeš?“ opýtal sa ma Jazz a ukázal na tanier predo mnou.

„Nie, len to vidím a je mi zle. Kľudne si daj.“

Jazz si vzal aj môj tanier a pokračoval v napchávaní sa. Rozmýšlal som ako dnes pôjdeme do školy. Najradšej by som išiel na motorke, ale asi by som to nezvládol. Vlastne asi nezvládnem dnes šoférovať ani moje Volvo. Zdvihol som hlavu od kávy, ktorú som doteraz hypnotizoval a pozrel som na Jazza.

„Jazz, môžeš dnes zobrať tvoje auto? Ja som úplne mimo.“

„Jasné, moja audinka už aj tak potrebuje prevetrať. Len dúfam, že dnes si dajú fízli pohov. Fotra by asi jeblo, keby musí zase platiť mastnú pokutu a úplatok za vrátenie papierov.“

Spomenul som si ako to dopadlo naposledy. S Jazzom sme sa pretekali na motorkách, samozrejme ožratý jak svine. Naháňalo nás päť policajných áut a zastavili nás až zátarasy. Strávili sme noc v base a foter nám dal hodinovú prednášku. Stálo ho to pár tisíc dolárov.

O pätnásť minút sme zaparkovali pri škole. Našťastie žiadnych fízlov sme nestretli a tak tomu Jazz vykúril dobre cez stoosemdesiat. Na parkovisku sme zaparkovali vedľa Jeepu, ktorý som tu ešte nikdy nevidel. Vedľa neho bola ešte zaparkovaná mne neznáma motorka. No motorka bolo asi slabé slovo, bol to najnovší model Hondy – CBR1000RR Fireblade. Úžasný stroj. By ma tak zaujímalo, kto na nej prišiel. Jazz sa na ňu pozeral s rovnakým záujmom.

„Dobrá jeba čo? A keby si videl tú kočku čo na nej prišla,“ ozvalo sa za mnou.

Podľa hlasu som spoznal nášho kamoša a ďalšieho parťáka na chlastanie. Otočil som sa. Za nami stál Eric a vyzeral rovnako zničene ako my. Úplne som zabudol, že bol s nami včera chlastať.

„Aká kočka?“ zaujímal som sa.

„To by si neveril. Hnedé vlasy až po pás, dokonalá postava, neskutočná kočka. A to ešte nehovorím o tých ďalších dvoch. Tá blondínka, tak tú by som hneď z fleku pretiahol...“ rozplýval sa Eric.

Čo aké ďalšie dve? Teraz som už fakt mimo.

„Eric, mohol by si mi už konečne povedať o koho ide?“ skočil som mu do reči.

„Pamätáš ako sa hovorilo, že majú prísť nejaký súrodenci Cullenovi? Tak to sú oni. Tri sestry a jeden brat. Ale tie baby...“

Ďalej som ho nepočúval a vošiel som do školy. Jazz s Ericom išli za mnou. Eric sa stále rozplýval na tými Cullenovými babami. Celkom ma potešilo, že do školy dorazila nová krv. Všetky baby v škole som už poznal a samozrejme dosť z nich skončilo v mojej posteli. S mojím kxichtom a telom, na ktoré som bol patrične hrdý, to nebol problém. Lepili sa na mňa ako osi na med.  Nové baby, nová výzva. A ja mám takéto výzvy rád.

Zhrnutie od NeliQ

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 1. kapitola: